Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Boháč cez ucho ihly

.tomáš Hupka .časopis .náboženstvo

Kresťanstvo ešte stále zápasí s predstavou, že peniaze sú nečisté. Klement Alexandrijský však už v 2. storočí po Kristovi vytvoril teologickú koncepciu, v ktorej rozvinul pojem kreatívneho narábania s peniazmi. V zásade učil, ako z peňazí urobiť zdroj požehnania.

V antickej spoločnosti bolo bohatstvo vnímané ako priazeň bohov a bolo znakom spoločenského postavenia. Tieto dve funkcie boli prepojené, pretože schopnosť udržať či zveľadiť rodinný majetok bola dôležitá na zachovanie kultu. Bohatstvo malo význam aj v politickej rovine. Vládcom krajiny sa mohol stať len bohatý človek – čo bolo nádejou, že sa bude starať o dobro spoločnosti, a nie o svoje vlastné.
.bohatstvo, znak požehnania
V gréckej filozofii sa však objavilo aj tvrdenie, že príliš veľká starosť o majetok môže ľudí odvádzať od duchovnej cesty. Niektorí filozofi dokonca hovorili o radikálnom odpútaní sa od bohatstva. Zaujímavú koncepciu ponúkal Aristoteles: vnímal bohatstvo ako prostriedok k cieľu –          blaženosti, ktorá je odmenou za cnostný život. Podľa neho vnútorná sloboda viedla k cnostnému zaobchádzaniu s bohatstvom.
Trochu odlišná situácia bola v Rímskej ríši, kde dokonca existoval zákon, ktorý zakazoval predaj umeleckých diel a hmotných statkov. Rímska spoločnosť sa totiž bála, že zánik bohatej vrstvy by nakoniec viedol k zániku ríše. A tak boháči, ktorí sa nemohli „zbaviť“ majetku, boli v skutočnosti jeho „otrokmi“.
Aj v židovstve bolo bohatstvo znakom Božieho požehnania a farizeji dokonca označovali bohatých za spravodlivých. Židovská tradícia na rozdiel od antického sveta hovorila o potrebe dávať almužnu a starať sa o biednych.
V prvých kresťanských komunitách sa ich členovia zrejme neraz delili aj o hmotný majetok. Bohatstvo pokladali iba za nástroj, a tak sa ho v prípade potreby bez ľútosti zriekali. Nehlásali však nové spoločenské zriadenie, kde by všetko patrilo všetkým. Väčšina kresťanov sa zriekla časti majetku, ale výhradne dobrovoľne, nešlo o podmienku prijatia do komunity.
.príbeh alebo podobenstvo?
Dnes prevládajúci postoj kresťanstva k bohatstvu ovplyvnil príbeh v Matúšovom evanjeliu, v ktorom sa bohatý mladík pýta Ježiša, čo má robiť, aby získal večný život. Ježiš mu odporúča, aby rozdal majetok a nasledoval ho. Príbeh mal viacero interpretácií a časom zvíťazil jeho doslovný výklad, ktorý negatívne ovplyvnil postoj kresťanov k bohatstvu.
Celkom inak vyznieva prednáška Klementa Alexandrijského, ktorý príbeh z evanjelia spracoval a predniesol pred bohatými obyvateľmi Alexandrie. Rozvinul ho v kontexte Ježišových výrokov, ktoré sa tiahnu celým Novým zákonom, a dospel k názoru, že doslovné chápanie tohto príbehu je v rozpore s Ježišovým učením. 
Klement sa vo svojom výskume opieral nielen o Markovo, Matúšovo a Lukášovo evanjelium, ale aj o Tajné Markovo evanjelium, ktoré obsahovalo duchovnejšie usmernenie na ceste poznania. Kresťanská komunita v Alexandrii uchovávala toto evanjelium ako vzácne dedičstvo a študovať ho mohli len významné osobnosti. Okrem tohto prameňa mal Klement k dispozícií aj apokryfné evanjelium Nazorejcov a gnostické výklady tohto príbehu.
Klement, ktorý sa vo svojich dielach snažil o celistvý pohľad a vyhýbal sa extrémnym postojom, zistil, že príbeh je v skutočnosti podobenstvom, a tak treba k nemu aj pristupovať – hľadať jeho hlbší význam. Jeho prednáška o stretnutí Ježiša s bohatým mladíkom sa stala prvou teologickou koncepciou, ktorá dala kresťanskej cirkvi návod, ako pristupovať k bohatstvu. A hoci neskôr upadla do zabudnutia, nikdy nestratila aktuálnosť.
.choď a všetko predaj
Bohatý mládenec položil Ježišovi otázku, čo má robiť, aby získal večný život. Ježiš hovorí, aby zachovával prikázania. Mládenec na to, že ich zachováva už od mladosti. A vtedy mu Ježiš povedal: „Ešte jedno ti chýba; choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ Táto Ježišova výzva otriasla mladíkovým svetom, lebo v bohatstve nachádzal istotu a miloval ho viac než Boha. Podľa Klementa Alexandrijského si však mladík prišiel za Ježišom po pochvalu za to, že dodržiava Zákon. A Ježiš mu povedal, aby si dal do poriadku svoj rebríček hodnôt, aby zmenil svoj život a bol vnútorne slobodný.
Keď mladík odišiel zarmútený, pretože sa nedokázal zriecť majetku, Ježiš povedal učeníkom: „Ako ťažko vojdú do nebeského kráľovstva tí, čo majú majetky!“ Neútočil na bohatstvo, nevyzýval na to, aby človek bohatstvo odmietol, skôr upozornil na ťažkosti spojené s bohatstvom. Učeníci však boli zmätení. V duchu židovskej tradície si mysleli, že spasený bude bohatý človek, lebo bohatstvo je odrazom Božieho požehnania. A tak sa spýtali: „Kto potom môže byť spasený?“ Ich otázka bola prejavom zúfalstva. Pochopili totiž hlbší význam jeho slov. Ak by totiž šlo len o materiálne bohatstvo, tak toho sa zriekli, keď sa ho rozhodli nasledovať. Ale on zrazu hovorí o vnútornej slobode – a oni sa ešte nezriekli túžby po majetku.
Ak by kresťania prijali doslovný výklad stretnutia bohatého mladíka s Ježišom, potom by najväčšou výzvou bolo, aby sa zriekli majetku. Ale Klement Alexandrijský píše, že určité (finančné) zaistenie je v skutočnosti dobrom. Bohatstvo má slúžiť človeku. Podľa neho je vo vzťahu k peniazom dôležité dosiahnuť vnútornú rovnováhu. Kto nemá dostatok finančných prostriedkov, aby naplnil svoje potreby a túžby, alebo ak ich má nadbytok, pohltia ho myšlienky na to, ako získať peniaze – alebo ako ich mať čoraz viac. Ak však naplníme svoje potreby a túžby a zachováme si vnútornú slobodu vo vzťahu k peniazom, dosiahneme spokojnosť a vytvoríme si ideálne podmienky pre duchovný život. Nemáme sa zriecť bohatstva, ale dosiahnuť slobodu vo vzťahu k peniazom.
.kreatívne zaobchádzať s peniazmi
Zaujímavú koncepciu zaobchádzania s bohatstvom prináša benediktínsky mních Anselm Grün, ktorý má na starosti správu financií a manažment v benediktínskom opátstve v Münsterschwarzachu (v kláštore žije asi 100 mníchov a zamestnáva približne 280 zamestnancov asi v 20 dielňach). Grün hovorí o spiritualite zaobchádzania s peniazmi. Táto spiritualita stojí na schopnosti kreatívne zachádzať s peniazmi a dosahovať zisk pri dodržaní istého etického kódexu. Ak dokážeme kreatívne zachádzať s peniazmi, umožníme vznik projektov, ktoré sa stanú prínosom pre celú spoločnosť. Vďaka tejto filozofií dokáže kláštor úrovňou pracovných podmienok, ale i výškou miezd svojich zamestnancov konkurovať aj súkromným spoločnostiam.
Podľa Grüna by cirkev mala byť vnútorne slobodná, aby mohla slobodne vyjadrovať svoj názor. A aby mohla byť slobodná, musí byť finančne nezávislá, alebo aspoň financovaná z viacerých zdrojov. Dobré by tiež bolo, keby si aspoň sčasti dokázala na seba zarobiť. Cirkev na svoju činnosť potrebuje peniaze a mala by sa naučiť zaobchádzať s peniazmi  duchovne, kreatívne a s fantáziou.
Klement Alexandrijský dokonca prirovnáva zaobchádzanie s peniazmi k umeniu a tvrdí, že ak z bohatstva spravíme umelecký nástroj, nemusíme sa báť o jeho zhodnotenie.
.morálka a ekonomika
Z Klementovho odkazu je zrejmé, že kresťania by sa nemali pozerať na ekonomiku ako na niečo nemorálne. Prepojenie ekonomiky a morálky je dôležité, lebo zdravá ekonomika stojí na morálke. Ešte aj dynamika rozvoja ekonomiky závisí od energie vygenerovanej morálkou. Je to možno prekvapivé, ale rýchlosť rozvoja ekonomiky je úzko spojená s morálkou spoločnosti. A bez morálky nič nebráni zamestnancom okradnúť svoj podnik a zamestnávateľom ošklbať zamestnancov.
Bolo by nezodpovedné viesť ľudí k tomu, aby sa zriekli bohatstva, ktoré im má slúžiť, aby nakoniec sami treli núdzu a potrebovali pomoc. Ale zrieknuť sa prebytku, ktorý by sme najskôr utratili na „hlúposti“, je znakom zdravého prístupu k životu. Klement Alexandrijský zdôrazňuje, aby sme my sami hľadali ľudí, ktorým by sme mohli pomôcť.

Klement Alexandrijský
Jeden z najvýznamnejších gréckych cirkevných otcov, vlastným menom Titus Flavius Clemens, sa narodil v Aténach v roku 150. Po prijatí kresťanstva ho formovali kresťanskí učitelia z Grécka, z Talianska a púštni otcovia (z egyptskej púšte). V roku 200 sa stal predstaviteľom Alexandrijskej teologickej školy a snažil sa obohatiť kresťanstvo o dedičstvo gréckej filozofie. Vo svojich spisoch dokazuje neobyčajnú znalosť filozofie, jej dejín a významných predstaviteľov. Zároveň bol veľkým znalcom Biblie a v kresťanstve presadzoval dialóg medzi rozumom a vierou. Počas prenasledovania kresťanov v Alexandrií musel opustiť Egypt a uchýlil sa do Cézarey v Kapadócii (dnešné Turecko), kde v roku 216 zomrel. Patrí medzi najvýznamnejších gréckych cirkevných otcov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite