Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Film je obrovská socha

.tomáš Gális .veronika Folentová .časopis .médiá

Producent firmy DNA Production, z ktorej dielne vyšiel prvý slovenský kriminálny seriál Mesto tieňov. Okrem toho aj seriály Najväčšie kriminálne prípady, Najväčšie tragédie Slovenska, Záhady SK, 112, Ako som prežil. Jeho firma pracovala na filmoch Marhuľový ostrov alebo Démoni. Peter Bebjak.

.čomu sa dnes venuje DNA Production?
Momentálne výrobe televíznych programov a hlavne seriálov.

.pripravujete nový film Čubírková. Vychádzate pri jeho príprave z Veľkých kriminálnych prípadov?
Áno. Pripravujeme ho na základe skutočných  udalostí. Robo Šveda ako režisér a autor scenára spolu s Dianou Hecerovou dávajú dokopy príbeh, ktorého námetom je životný príbeh tejto zvláštnej postavičky kriminalistických dejín Československa.

.v akom štádiu sú prípravy?
Je hotový scenár a pripravili sme rôzne žiadosti o granty. Hľadáme producentov, ktorí by s nami do toho išli. Je to dobový projekt. Odohrával sa v 50. rokoch, a na to, aby sme ho vedeli zrealizovať, potrebujeme vyšší rozpočet. Preto hľadáme peniaze aj v zahraničí.

.kedy predpokladáte, že by mohol prísť do kín?

Intenzívnejšie prípravy plánujeme na jeseň. Nakrúcať by sme chceli budúci rok.
Spravili sme si krátky tízer, ktorý ukazujeme koproducentom. Zo zahraničia sa už niektorí ozvali, že by mali záujem spolupracovať s nami na tomto projekte. Uvidíme, ako sa to vyvinie, a kedy začne fungovať audiovizuálny fond. Odtiaľ sme vždy dostali peniaze na vývoj.

.v súčasnosti pripravujete aj druhú sériu Mesta tieňov...

Už je nakrútená. Teraz sa robí postprodukcia: obraz, korekcie farby a iných potrebných vecí. Vysielanie však závisí od televízie Markíza. Ale tento rok asi nasadená nebude.

.pri prvej sérii ste boli spokojní so spoluprácou?

Dá sa povedať, že áno. Aj keď nevyšiel základný krok, a teda nasadenie. Ale s tým my nevieme nič urobiť. Je to taktika a práca televízie. Predpokladali, že to môže fungovať. Bohužiaľ, stalo sa, že nie.

.a aké boli vaše predstavy?
Vtedy? To je ťažko povedať. Určite by som seriál nasadil v inom dni. Piatok, a ešte k tomu deviata hodina, to je dosť nešťastné riešenie. A keďže je Mesto tieňov ako kriminálka skôr menšinovým žánrom, tak aj očakávaní diváci sú z nižších vekových kategórií. Medzi 12 až  40 alebo 50 rokov. Nasadili to v období, keď táto skupina ľudí má zrazu víkend, po práci a svoj čas trávia mimo obrazovky. Takže pri televízii ostávajú skôr starší diváci. Navyše sa v tom čase rozbiehalo aj Takí sme boli, takže víťazila STV.

.nova vysielala českú verziu Mesta tieňov – kriminálku Anděl, ktorá mala lepšiu sledovanosť. Bolo to dané nasadením?
Mali aj lepšiu stratégiu v rámci odpromovania programu. Predstavovali všetky postavy, takže keď začali vysielať, divák mal pocit, že ich už všetkých pozná. Boli tam však aj iné faktory. Seriál nasadili v pondelok a Nova je na českom trhu silný líder. Mali sme podiely až okolo 50 percent. A to je dosť veľa.

.na druhej sérii však už s vami Nova nespolupracuje.

Nie.

.čo sa stalo?
Je to ťažké. Prvý problém bol s časom, keďže sme vtedy vyrábali druhú sériu Mesta tieňov aj Ako som prežil. Druhá vec je osobná.

.aké sú rozdiely v spolupráci s Novou a Markízou? Patria predsa do jednej mediálnej skupiny.

Súvisí to najmä s chodom televízie. Kriminálka Anděl sa väčšinou nakrúcala v Bratislave. Asi len 20 percent je z Prahy. Priame spojenie s Novou sme nemali. Nestalo sa, že by chodili na nakrúcanie. Je to o ľuďoch. Ak je niekto menej chápavý, tak sa s ním pracuje ťažšie.

.akí ľudia prevládajú na Slovensku?
Ako všade. Niektorí sú progresívni, pohotoví a inteligentní. Iní sú váhavejší, trvá im dlhšie, kým sa rozhodnú ísť do nejakého projektu. Iní sú na mieste, kde nemajú čo robiť.

.pracovali ste pre STV, Markízu i Joj. S ktorou bola spolupráca najlepšia?
Idete ma dostať do konfrontácie? (Smiech.) Ide aj o čas a obdobie. Štartovali sme s STV. Bolo to dané ľuďmi, ktorí v tom čase v STV boli. Odvtedy sa niekoľkokrát vymenili vedenia, a teraz pre nich nerobíme nič. V Markíze bola spolupráca výborná. Robili sme pre nich 112, Najväčšie tragédie, Mesto tieňov, prvú aj druhú sériu. Vyšli nám veľmi v ústrety. Ale zmenila sa situácia aj tam, zmenili status a spôsob rozhodovania. Je silnejšie prepojenie s Novou, a tak sa ťažšie uskutočňujú projekty, ktoré by sme chceli. A s Joj-kou sme začali spolupracovať, keď tam prišiel František Bobrovský.
Aj s Markízou aj s STV sme začali spolupracovať za neho. Ale nie je to spojené s ním ako s osobou. Ide o jeho spôsob zmýšľania  a práce v televízii. V Joj-ke sa mi páči, že je tam pár ľudí, ktorí rozhodujú o tvári televízie. Nik  im do toho nehovorí.

.ponúkate ľuďom z televízií svoje návrhy vy alebo chodia oni k vám so svojimi plánmi, aby ste ich zrealizovali?
Obidve cesty fungujú. Niekedy má televízia svoju predstavu programu a oslovia nás. Chcú, aby sme to zrealizovali, ideovo zastrešili, urobili základ, pár viet o tom, ako by sme si to predstavovali a dodali im čísla, koľko by to mohlo stáť. Potom je projekt, ktorý si vyvíjame my, aj keď musíme aj vtedy komunikovať s televíziou, či by o to mali záujem. Predsa len, dávajú do toho svoje financie a peňažne to zastrešujú.

.väčšina projektov, ktoré ste robili, bola podľa skutočných udalostí. Kde beriete námety?

Vychádzali sme z archívov. Použili sme veci, ktoré sa udiali na Slovensku. Aj internet je veľký pomocník, novinové články a výpovede ľudí, ktorí to zažili alebo videli a pamätali si ich. Pri Najväčších kriminálnych prípadoch sme vychádzali najskôr z informácií, ktoré sme mali o obludách, ktoré tu žili. Neskôr, keď sme sa dostali do archívov, sa to už nabaľovalo. Pomáhali nám aj ľudia, policajti, archivári, ktorí si niečo pamätali, a tak vznikali ďalšie príbehy.

.vyzerá to, že si vyberáte prevažne negatívne príbehy. Prečo?
Vzniklo to z diery na trhu. Kriminálne veci tu nik nerobil, tak prečo nezačať? Je to zároveň vec, ktorá sa nám páčila aj v rámci vizuálu. Nejde v princípe o to, aby bolo všetko za každú cenu temné a negatívne. Robili by sme aj komédie, keby sme ich vedeli napísať.

.vaše seriály sa líšia od ostatnej televíznej tvorby. Čím to je?
Je to dané ľuďmi, ktorí ich robia a ich prístupom. Ide o tím, ktorí sme vytvorili. Od scenáristov, kameramanov, režisérov, vedúcich výroby. Niekedy máme na prácu dostatok času. Pri Meste tieňov bolo času relatívne veľa. Ale pri Ako som prežil sa už musel za dva týždne urobiť jeden diel. Všetko závisí od prístupu a nastavenia obrazu a výroby. Náš štýl sa nám páči. Chceme, aby diváci, keď to uvidia v televízii, vedeli povedať, že sme to robili my. Aby cítili, že je to iný produkt ako ostatné. Je to ako v reklame. Keď vidíte za sebou sériu reklám, ide o to, aby ste urobili takú, ktorá ľudí vytrhne.

.dá sa televíznou výrobou na Slovensku uživiť?

Práve preto by sme išli robiť aj Panelák, aby sme sa tým uživili. (Smiech.) Je to veľmi vrtkavé. Niekedy stačí drobnosť, aby sa všetko zvrtlo a zrazu ostanete bez práce. A ani sa nedozviete, čo sa stalo.

.ale vy ste na trhu už sedem rokov a ste úspešní.

V prvých rokoch sme pracovali pre reklamnú agentúru, mali sme silného klienta. Keď sa klient premenoval, dostal aj sieťovú reklamnú agentúru. Takže naša reklamka nemala prácu, odsťahovala sa a my sme boli bez roboty. Museli sme si hľadať iné pôsobisko, kde by sme prerazili a mohli ďalej fungovať. Vždy nám išlo o to, aby sme sa dostali sa do televízie.  

.ešte nakrúcate reklamy?
Odvtedy, čo sme stratili klienta, sme prestali.

.robili ste reklamu, seriály, filmy. Ktorá z oblastí vám je najbližšia?
Určite hraná tvorba. Aj keď reklamná práca je zase finančne atraktívnejšia. Za krátky čas intenzívnej tvorby vyrobíte produkt a peniaze prídu rýchlejšie a jednoduchšie. Zároveň s  tým nie je toľko práce ako so seriálom, s ktorým zabijete rok života a je omnoho náročnejší na ľudí. Psychicky aj fyzicky. Ale hodnota seriálu je zase trvalejšia ako reklamná hodnota. Nikto sa o päť rokov nebude pýtať na nejakú reklamu.

.keď ste robili Mesto tieňov, začali ste spolupracovať s českou produkciou. Dostali ste aj iné  ponuky?
Ponuky boli, ale v rámci širšieho rozmedzia CME. Neskúšali sme ich, nemali sme na to čas. Mali sme inú robotu, ktorá nás zahltila, a tak sme nehľadali cestu, ako to realizovať v Rakúsku či inde.

.nie je to škoda?

Každá krajina má svoje krimiseriály, ktoré si doma realizuje. My ich trh veľmi nepoznáme, bolo by to pre nás náročnejšie. Možno by ich oslovila forma, spôsob, akým sme to zrealizovali. Ale nehľadali sme cestu, ako u nich preraziť. Je ťažké sa tam dostať, chvíľu by nám to trvalo.

.stačí vám tento priestor? Vyzerá to tak, akoby ste sa nechceli rozrastať.
Nie je to tak. Ale teraz nemáme čas ani kapacity na to, aby sme skúmali trh v krajinách, do ktorých by sme chceli expandovať a zároveň naň nemáme žiadny vplyv a informácie. Možno to príde, ak si vytvoríme nejakú databázu. Čakáme, ako dopadnú Odsúdené na JOJ-ke, máme Mesto tieňov, Ako som prežil – to už je nejaký základný balík, ktorý by sa dal ponúkať. Ale zároveň máme zmluvy s televíziami. A ak chceme ponúkať ten istý projekt niekomu inému, musíme to mať od nej odobrené, lebo ona to predsa len finančne zastrešuje. 

.čo by ste ešte chceli pripraviť?
Takých projektov je viac. Ale naším cieľom je pripraviť do kín aspoň  jeden hraný film ročne.

.má  to budúcnosť? Na Slovensku ľudia veľmi na slovenské filmy nechodia.
Ani české  filmy už nie sú také navštevované.

.ale nájde sa aspoň jeden, na ktorý príde aj pol milióna divákov.
Jeden možno áno.  
 
.film je dosť neistá vec, naproti tomu televízie peniaze majú.
Ale je to iné. V televízii musíme za určité prostriedky urobiť 45 alebo 60 minút. Výroba prebieha veľmi rýchlo. Film je drahší a niektoré veci sa robia úplne inak a dlhšie. Je to obrovská socha a televízia je len malý reliéf. V rámci slovenskej kinematografie musí prísť zlom. Buď film, ktorý chytí všetkých divákov, ako Snowborďáci v Čechách. Pre masy, pre mladých, ktorých osloví. Film, na ktorý by prišlo pol milióna ľudí a zároveň nebude mať vysoké náklady. Nie ako Báthory, kde sa vrazili veľké peniaze. Druhý variant je film, ktorý by ľudia vnímali ako úspešný. A to najmä cez Oscary alebo Českého leva. Niečo, čo sa im dostane do podvedomia a vďaka tomu na film prídu do kina. Ale myslím si, že ľudia začali chodiť do kina na slovenské filmy viac. A je to aj tým, že ich je viac. Môže však nastať situácia, že sa im niečo nebude páčiť a povedia si, že slovenskej tvorby majú dosť. Peter Bebjak/ Vyštudoval herectvo a réžiu na VŠMU. V roku 2001 založil spolu s Rastislavom Šestákom produkčnú spoločnosť DNA Production, ktorá stojí za dokumentárnymi seriálmi Najväčšie kriminálne prípady, 112, Najväčšie tragédie Slovenska, Záhady SK, hranými seriálmi Mesto tieňov a Ako som prežil či za filmom Démoni. Hral vo viacerých filmoch, režíroval film Marhuľový ostrov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite