Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Majte nás už konečne radi

.štefan Hríb .časopis .rozhovor

Bola šesť rokov na čele úradu, ktorý mal pomôcť Rómom. Dnes vraví, že v mnohom bola naivná. Klára Orgovánová.

.už desať rokov funguje úrad splnomocnenca pre Rómov. Má nejaký zmysel?
V roku 1999 vláda vedela, že ak chce vstúpiť do EÚ, musí niečo robiť s rómskou otázkou. Preto bolo formálne dôležité založiť takýto úrad. 

.takže tento úrad vznikol len preto, aby sa zalepili oči EÚ?
To až neskôr, najskôr to bola požiadavka samotných Rómov.

.ale z hľadiska väčšinovej spoločnosti, nebolo to tak, že založíme úrad a máme čisté svedomie?
Zo strany vlády to bola formálna záležitosť, aby sa naplnili kritéria pre vstup do EÚ. Ale vidím to aj tak, že vláda dala šancu a záviselo od toho, aký človek tam príde a aký priestor si urobí.

.vy ste ten úrad viedli šesť rokov. Čo bola najdôležitejšia vec, ktorá sa vám podarila?
Myslím si, že sa nám podarilo zadefinovať tú skupinu ľudí, ktorá potrebuje pomoc. Teda, že to nie sú všetci Rómovia, a preto tu nie je ani potrebný splnomocnenec pre celú národnostnú menšinu. Napríklad moja rodina nepotrebovala pomoc ani od Csákyho ani od Čaploviča. Teda oddelili sme potreby najslabších skupín od potrieb rómskej národnosti ako takej.

.to je úplne prirodzené. Vy ako vládny úrad ste k tomuto názoru museli dospieť?
V roku 1991 vláda oficiálne deklarovala, že Rómovia majú status národnostnej menšiny, predtým to boli iba sociálne odkázaní obyvatelia. Povedali, aby sme si budovali atribúty ako národnosť, tak sme zakladali noviny, divadlo, inštitúcie. Ale potom sme prišli na to, že to nestačí, pretože pokiaľ Rómovia nie sú plnohodnotnými občanmi, ich etnicita sa často vníma ako stigma. Názov úradu som po svojom nástupe zmenila na Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity. Národnostná menšina nepotrebuje úrad.

.hádam ste za tých šesť rokov urobili aj niečo praktickejšie.
Išlo nám o riešenie chudoby. My sme povedali, že je tu veľká skupina ľudí, ktorá potrebuje asistenciu štátu, lebo sama si nepomôže.

.koľko je na Slovensku Rómov?
Oficiálne nejakých 90-tisíc, v skutočnosti sa to číslo pohybuje okolo 350-tisíc.

.z čoho to číslo vychádza?
Z Atlasu rómskych komunít, ktorý sme urobili v roku 2004. 

.stále sa objavujú predpovede, že rómska populácia rastie tak rýchlo, že okolo roku 2030 tu bude Rómov toľko ako Nerómov. Je to pravdepodobné?
Nie. V posledných rokoch sa to zastavilo, rómske rodiny už nemávajú taký veľký počet detí.

.je to tým, že sa priškrtili sociálne dávky?
Nemám na to nejaké dôkazy. Mnohí mladí Rómovia vďaka vzdelaniu prišli na to, že už nemôžu mať toľko detí.

.ubúda detí aj v osadách?
Áno, aj tam. Dakedy bolo v rodine desať, dvanásť aj štrnásť detí, teraz je ten priemer päť-šesť detí. 

.vy ste chodili do rómskych osád. Ako sú tam ľudia na tom zdravotne?
V porovnaní s majoritou sa dožívajú nižšieho veku. Sú tam choroby, ktoré sa už u inej populácie nevyskytujú, choroby vyplývajúce z toho, že tam nie je pitná voda, sú tam neliečené choroby. 

.majú časté genetické poruchy?
Majú rôzne postihy, aj mentálne, ktoré môžeme pripísať na vrub „rodinných“ manželstiev, ale nie je to až také vysoké percento, ako si mnohí myslia.

.je stav osád katastrofálny?
Z  mapingu, ktorý sme robili, nám vyšlo asi 49 osád úplne katastrofálnych. Našli sme aj komunity, ktoré žili v lese a nikto o nich ani nevedel. V niektorých osadách žijú ľudia v zemliankach, niekde sú chatrče, ale sú aj osady, ktoré sú celkom fajn. V zlých podmienkach žije asi 150-tisíc Rómov.

.je tých 150-tisíc ľudí pre päťmiliónový štát zvládnuteľný problém?
Je. Inak by som tú robotu nerobila. Chceli sme riešiť najprv tých 49 osád. Európska únia sa pýtala, čo to bude stáť, boli na to štrukturálne fondy. My sme to spočítali a vyšlo nám číslo asi 7 miliárd korún na roky 2007– 2013. Toľko peňazí by sme vedeli preinvestovať.

.koľko z toho sa už podarilo investovať?
Zatiaľ ani koruna. Najprv musíte na takú investíciu pripraviť podmienky – napríklad presvedčiť starostu, ktorý sa jej bráni. 

.prečo?
Lebo si myslí, že keď Rómom v osade bude lepšie, tak v nej ostanú, ale keď im bude zle, pôjdu preč. Je to hlúposť, Rómovia neodídu. Keď aj presvedčíte starostu, zistíte, že nemá vyriešený pozemok. Je to ťažká práca, starosta musí mať víziu, čo s tou osadou bude o päť-desať rokov. Dobrým  krokom boli regionálne stratégie pre kraje Prešov, Košice a Banská Bystrica. Brusel nám to všetko schválil a slovenská vláda prijala v roku 2007 národný referenčný rámec. 

.takže, kde sa to zadrhlo?
Na tom, kto to bude koordinovať. Navrhla som, aby sa úrad splnomocnenca zredukoval a pomaly zanikol a aby vznikla pri vláde príspevková organizácia, ktorá to bude koordinovať. Dzurindova vláda to schválila, ale potom prišla nová vláda a jedným telefonátom nám to zrušili.

.aby mohli nad tými peniazmi vládnuť oni?
Vtedy som bola naivná, nemyslela som si, že je to kvôli tomu. Bola som v tom úrade šesť rokov a stále sa ma snažili odvolávať, aj Rómovia.  

.ficova vláda si vás najprv ponechala. Prečo?
Čaplovič si ma po nástupe do funkcie zavolal a bol potešený, že môžeme spolupracovať. Rómovia, čo ma chceli odvolať, prišli na to, že „tú Kláru“ zas neodvolajú, a tak rýchlo nasadili k Čaplovičovi poradkyňu Eriku Adamovú z košickej skupiny, ktorá chcela moje odvolanie. Náš úrad, ktorý mal 40 zamestnancov, už potom pre podpredsedu vlády nebol poradným orgánom, písali si vlastné, nepoužiteľné koncepcie a naše materiály vôbec nečítal.

.prečo vás tam držali?
Keď to už začínalo byť neúnosné, dvakrát som Čaploviča verejne požiadala o odvolanie, neurobil to. Nechali ma dotiahnuť štrukturálne fondy, aby bol národný rámec dorobený. Potom som na našom úrade vytvorila odbor pre koordináciu eurofondov. A keď to bolo schválené, hneď ma odvolali.

.takže odvolali vás, aby mohli s obrovskými prostriedkami z eurofondov disponovať oni. Lenže prešli tri roky a nedisponujú ničím. Prečo?
Po schválení odboru mi navŕšili stav o 35 nových zamestnancov. A do tejto atmosféry prišla nová splnomocnenkyňa, ktorá vôbec nevedela, že má pod sebou aj štrukturálne fondy. Potom urobili organizačnú zmenu úradu tak, že odišla väčšina mojich ľudí. Nabrali nových, ktorí o tom nič nevedeli, takže všetko meškalo a Čaplovič na to netlačil. Keď ho to začalo ohrozovať, poradili mu, že má splnomocnenkyni odobrať kompetencie a na čelo úradu postavil riaditeľa. Tak sa začal totálny chaos, ľudia sa rozdelili a nikto nebol za nič zodpovedný.

.prišli sme o tie zdroje z eurofondov?
Nie, ale meškáme zhruba dva roky. Výzvu urobili v decembri 2008, ale tak komplikovane, že starostovia nevedia na základe nej urobiť projekt,  nemajú lokálne stratégie, takže sa o peniaze nemôžu prihlásiť. Teraz v júli má vláda prijať materiál, aby sa to zjednodušilo. 

.prečo ste neodstúpili sama, keď ste videli, že vás len používajú na dotiahnutie eurofondovej agendy?
Musela som to dokončiť, cítila som zodpovednosť, lebo som vedela, že to nebudú vedieť dorobiť.

.neprekážalo vám, že s vami Čaplovič už ani nekomunikoval?
To bol jeho problém, ja som predsa podstatnú časť svojho života nevenovala Rómom preto, aby sa na mňa pán Čaplovič usmieval. 

.ale za to, že dodnes nie sú z eurofondov na Slovensku peniaze určené pre Rómov, môžu aj Rómovia, že medzi sebou bojujú o vplyv, nie?
To je zložitejšie. Keď nastúpil Čaplovič, začal rozprávať, že ja sa nestarám o rómsku národnosť, lebo sa starám iba o chudobných ľudí. A to mi vyčítali aj niektorí Rómovia. 

.prečo?
Chcela som sa starať hlavne o marginalizované komunity Rómov v osadách, z čoho nemohla profitovať stredná rómska vrstva. To sú tí, čo na jednej strane chcú byť ako Rómovia rovnocenní občania a na druhej strane chcú mať rôzne výhody a chcú sa priživovať na systéme. 

.to nie je medzi Rómami ani len taká súdržnosť, že keď sú peniaze, nech sa pomôže aspoň tým najbiednejším?
Ale čo by z toho mali tieto skupiny? Napríklad taký pán Richter, ktorý stál pred vládou s transparentom a hovoril, že podporuje celú túto vládu, nie iba pána Čaploviča, lebo táto vláda je sociálna. Takí ľudia podporujú stereotyp, že Rómovia iba natŕčajú ruku.

.kto je Richter?
Reprezentuje Radu mimovládnych organizácií rómskych komunít, ale nikto nevidel zoznam jej členov. Asistuje roky pri každej vláde a médiá ho poznajú, tak mu vždy nastrčia mikrofón. 

.nedávno odvolal podpredseda vlády Čaplovič aj splnomocnenkyňu, ktorá nastúpila po vás. Čo sa o nej dá povedať?
Ona za tie dva roky nepochopila, načo tam je. Pani Botošová nestíhala termíny, a tak ohrozovala Čaploviča, lebo on je koordinátor tejto priority.

.nevedel, že ona na to nemá?
Jemu je to jedno, nevie, čo je pre Rómov dôležité, len formálne tam potrebovali človeka. Ponúkla ju ministerka Tomanová. Potom ju odpísal nechutným spôsobom, on hneď každého kriminalizuje.  

.prečo si myslíte, že mu to je jedno? 
On neverí, že sa s tou chudobou dá niečo urobiť, premýšľa v perspektíve jedného volebného obdobia. Aj keď vie, že Rómovia nemajú vplyvnú politickú moc, ignoruje a pohŕda ich potrebami a šancami.

.prečo si to myslíte?
Celé jeho konanie o tom svedčí. Aby ste vedeli, čo s chudobnými osadami, musíte problém dlho študovať a dobre ho poznať. Politik na to nemá čas, ale mal by mať servis – a preto vznikol úrad splnomocnenca. Ale Čaplovič tú pomoc neprijímal.

.s úradom splnomocnenca je to čudné – najprv sa založil preto, lebo to od nás chcela EÚ, potom bol dobrý na eurofondy, ale nie je za tým skutočná snaha pomôcť. Vždy je to formálne.
Áno. Ja sama, keď som sa pred dvadsiatimi rokmi rozhodla, že sa budem venovať Rómom, musela som súhlasiť s tým, že budem na niektoré veci „zneužitá“. Niekedy bolo treba „viditeľného“ Róma, preto som musela mnoho vecí prehltnúť. Takýto úrad však bola možnosť – a z našej strany bolo otázkou, ako ju využijeme. Mali sme byť intelektuálnou kapacitou vlády, aby vedela, čo má v rómskej problematike robiť.

.predtým bol váš šéf Pál Csáky. Ako sa vám s ním robilo?
Keď prišiel na to, že vieme, čo chceme, tak nás nechal robiť. Na rómsku tému sa pozeral politicky, vedel, že pre vstup do EÚ to potrebujeme. 

.išlo mu aj o Rómov?
Koalícia aj opozícia sa geniálne zhodne na rómskej problematike, nezaujíma ich to. Nestoja o malé percento rómskych hlasov. 

.čo by mala opozícia vytknúť v tejto veci vláde?
No, ak chce nejaký starosta pomôcť Rómom, tak stratí hlasy Nerómov, preto radšej nerobí nič. A s politikmi je to podobné. Keď začnú o rómskej téme rozprávať, stratia hlasy. Vo veľkej politike možno zaberie aspoň to, že pripomenieme ľudské práva, marginalizované skupiny...

.vám Čaplovič vyčítal, že budujete segregované rómske osady. Nebolo by lepšie Rómov viac integrovať?
My sme nastavili program bývania tak, že pozemok musí byť v intraviláne obce a čo najbližšie pri jej nerómskej časti. Ale taký pozemok často nenájdete, nedajú vám ho. A vždy je lepšie mať aspoň strechu nad hlavou.

.nedávno tu bola kauza, keď policajti týrali rómske deti, čo je strašná vec. Ale z rómskej strany sa neozvalo, že veľmi zlé je aj to, keď tie deti okradli a zbili starú ženu.
Nemyslím si, že nehovoríme o vlastných chybách. Mnohí sme vyjadrili ľútosť nad tým, čo sa stalo tej žene. 

.nepočuť to.
Dobre, odpoviem príkladom. Som psychologička, robila som na psychiatrii, a vždy sme s kolegami vedeli, že o všetkom sa nedá hovoriť nahlas, lebo verejnosť sa tejto témy bojí. Aj odborníci, ktorí sa venujú rómskej téme, vedia, koľko je v rómskych komunitách patologických vecí, ale nedá sa o všetkom rozprávať verejne, lebo vznikne ešte väčšia vlna odporu a odmietania Rómov. 

.ale ak chceme zmeniť vnímanie Rómov u väčšiny, tak by bolo dobré vcítiť sa aj do jej pocitov. A teda priznať, že tí chalani urobili niečo veľmi zlé.
Neviem, v čom by vám to pomohlo. Kriminalita Rómov je tu veľmi vysoká, to všetko vieme a tiež nás to trápi.

.v susednom Maďarsku na rómsku kriminalitu väčšina odpovedala založením extrémistickej strany, ktorá uspela v eurovoľbách... 
Nech na to odpovedajú politici.

.ale ako na to budú odpovedať rómski lídri?
Máme rómskych lídrov?

.opakujú sa tu stále nejaké mená – Patkoló, Richter, Adam...
To nie sú pre mňa lídri, to sú ľudia, čo sa vždy chcú na niečom zviezť.

.ale to je problém rómskej menšiny, že si nevyprodukovala lídrov.
Áno, od roku 1989 sú tu stále tí istí ľudia.

.čo je zlé na Čaplovičovom návrhu, aby sa budoval rómsky národ?
Ja ako Rómka mám právo hlásiť sa k takej národnosti, ako uznám za vhodné. To je moje rozhodnutie. Ak sa niekto z vlády rozhodne, že jeho prioritou je budovanie identity Rómov, tak je pätnásť-dvadsať rokov pozadu. Rómovia sú už prebudení, treba riešiť chudobu.

.rómovia sa niekedy hlásia za Maďarov, niekedy za Slovákov.
A výsledok mal byť ten, že sa hlásia k rómskej národnosti?

.bol by to znak, že sa hlásia k svojej identite.
Ale ja som hrdá na to, že som Rómka, a väčšina z nás vždy hrdá bola.  A čo myslíte, prečo som hrdá?

.lebo ste niečo dosiahli?
Nemusela som nič dosiahnuť, ja som identitu nikdy nestratila, tak isto ako mnohí Rómovia z osád. Nikdy sa naozaj nezaprú. Iba neprijímajú „gadžovskú“ hru na sčítavanie, takže keď im niečo dáte, povedia to, čo chcete počuť.  Nechcem, aby nejaký politik s tým manipuloval. Keď sa budú Rómovia na juhu hlásiť viac k Maďarom, je to ich právo, lebo maďarčina je ich materinský jazyk.

.kam sme sa po 20 rokoch dostali – osady sú tu stále, nemáme rómskych lídrov, máme politikov, čo pohŕdajú Rómami, a ľudia v osadách nepociťujú nijakú perspektívu. Čo sme dosiahli?
Otázka je, čo sme chceli dosiahnuť. Ja by som chcela, aby sme boli rovnocennými občanmi tejto krajiny. Aby sa nerozprávalo: naši rómski spoluobčania... Slovensko si môže na Rómoch vyskúšať, či dokáže budovať občiansku spoločnosť a či dokáže zvládať problém chudoby. 

.to by mala urobiť majorita. Ale čo rómska komunita? Prečo sú Rómovia bez lídrov a nechajú sa kúpiť raz Mečiarom, raz Dzurindom, raz Čaplovičom?
Rómovia nikdy nemali veľkých politických lídrov. Nie je tu niekto, kto by udával smer. A je tu veľa takých, čo vedia, že sa dá na takto fungujúcom systéme parazitovať.

.prečo je to tak?
S Rómami je to ťažké. Dá sa s nimi dohodnúť na tom, čo treba urobiť. Tak to fungovalo, keď som bola v úrade. Ale keď som im povedala: dobre, tak to urobte, už neboli ochotní.

.je to v rómskej povahe?
Medzi sebou hovoríme, že je to taká cigánska robota. My tomu rozumieme tak, že sú to nedokončené veci. Rómovia nikdy nemali funkcie, ktoré by znamenali aj zodpovednosť. 

.v roku 2013 mali byť ukončené projekty za európske peniaze. Čo mal byť výsledný stav?
Mohli sme byť o kúsok ďalej, niekoľko obcí, niekoľko lokalít sme mohli vyriešiť. Tie peniaze sa mali čerpať podľa modelu, ktorý prinášal komplexné riešenia. 

.teda aby sa nestalo, že ľudia z osád budú mať nové, čisté domy, ale budú v nich sedieť bez práce?
Áno, ale to už je vec samospráv, vlády, a Rómov samotných, aby sa vytvorili možnosti.

.keby sa zrušil úrad splnomocnenca pre rómske komunity, čo by sa stalo?
Už nič.

.je realistická predstava, že na Slovensku vymiznú rómske osady?
Nedá sa to celkom premiešať, vždy budú Rómovia, ktorí budú oddelení od ostatných.

.ale aby nežili v nedôstojných podmienkach.
Dá sa urobiť, aby to boli normálne vidiecke sídla.

.v reálnom čase?
Každý rok by sa dalo urobiť nejakých 15 lokalít. Máme asi 1 500 rómskych get, ale tých najhorších je 49. 

.urobí sa to?
Pôjde sa skôr po povrchu, urobí sa infraštruktúra, chodníky, cesty, ale nebude sa robiť s ľuďmi. Ja som šťastná, keď Romáci v osade majú pitnú vodu, ale pre človeka z obce by to malo mať aj ten efekt, že ho Romák nebude otravovať, nebude mu kradnúť zo záhradky. Ale to sa nezmení, keď sa tam len zavedie pitná voda. Preto sme chceli aspoň v niektorých lokalitách zaviesť komplexný prístup, teda že by starosta dostal peniaze aj na zdravotné, vzdelávacie a komunitné programy, s ktorými mu bude niekoľko rokov pomáhať skupina odborníkov a samotní Rómovia.

.dá sa očakávať, že nové generácie Rómov budú iné? 
Ja som si robila vlastný prieskum, keď som chodila po osadách.

.a?
(Ticho.) Bola chvíľa, keď sa mi zdalo, že áno. A teraz si myslím, že nie.

.lebo?
Pretože deti často neukončia ani učilište, dokonca ani základné vzdelanie, a potom nie sú zamestnané. Aj keď máme nejakých absolventov stredných škôl, stále je to málo.

.ako je možné, že naši Rómovia, čo odchádzajú do Anglicka, do Belgicka, sa tam naučia jazyk, nájdu prácu?
Zrejme prostredím, v ktorom sú. Oni tvrdia, že ich tam nediskriminujú, že ich berú ako rovnocenných, napríklad v Anglicku.

.takže v Anglicku sa tá zmena dá urobiť aj v tejto generácii, ale tu ani v nasledujúcej?
Pokiaľ budú na Slovensku getá, kde neprenikajú nijaké pozitívne vplyvy, tak sa nič nezmení. Ale tí, čo odišli do zahraničia, to nie sú „osadoví“ ľudia. Odišla chudobnejšia stredná vrstva z miest. Ľudia z osád často nie sú schopní vycestovať ani do najbližšieho mesta.

.často sa hovorí, že osady potrebujú nejakých „misionárov“. Ale tretí sektor často žije v horizonte grantov a ani cirkev sa veľmi do osád nehrnie. Kto by to mal robiť?
Majú to robiť ľudia, ktorí sú pripravení. Každý politik, ktorý dostal Rómov na starosť, prišiel do osady a odchádzal zhrozený s tým, že musíme rýchlo niečo robiť. Ale po troch mesiacoch ho entuziazmus prešiel, lebo je to zložité.

.poznáte človeka z nerómskeho prostredia, ktorý dokázal žiť v osade?
Pražský sociológ Karel Novák, ktorý mi prišiel v roku 1998 pomáhať s povodňami, tu ostal. 

.deti z rómskych osád povinne do internátnych škôl – zlá myšlienka?
Sú skúsenosti z Kanady, kde to robili s indiánskymi deťmi, a boli skôr negatívne. Deti, ktoré odtrhli od rodiny, boli stratené. Malo to negatívny dopad na ich emocionalitu.

.lepšie je im v tej hroznej osade?
O akých deťoch hovoríme? Ak je dieťa v stredoškolskom veku, môže ísť na internát, ale ak je takéto dieťa vo veku šesť rokov, tak si nemyslím, že by to pomohlo. Treba radšej urobiť dobré školy pre deti v osadách. 

.reálne: čo môže urobiť väčšinová populácia pre Rómov?
Nehovoríte o politikoch?

.nie. Čo by sme mali urobiť?
(Dlhé ticho.) Majte nás už konečne radi.

.aj s deťmi, čo okrádajú starých ľudí, aj s kradnutím na poliach, s neporiadkom v osadách. Čo s tým môžeme robiť?
To nevylučuje, že nás môžete mať radi. Keď nás prijmete a poviete nám, že tieto veci sú zlé a poviete nám to tak, že to dokážeme prijať, tak sa s nami niečo môže stať. Ale ak mi budete hovoriť len to, že som čierna, neporiadna, tak ja vás nemôžem ani vypočuť, nieto ešte poslúchnuť.

.a vy Rómovia, čo máte urobiť?
Mnohí Rómovia sú málo vzdelaní, ale majú často veľkú sociálnu inteligenciu, vnímavosť, vedia sa prispôsobiť. Mali by teda prijať normy, ktoré má majoritná spoločnosť. Otázka je, či to chcú a dokážu. Ešte stále im musíme pomôcť, aby sa vedeli normám priblížiť. 

.veríte tomu, že sa dožijeme toho, že Rómovia a Nerómovia na Slovensku budú viac-menej vyrovnaní?
V mnohých obciach to tak už je. Slováci vám tam povedia: toto sú naši Cigáni. Navzájom sa majú nejako radi a funguje to. Ale niekde sa to pokazilo, lebo chudoba je stále horšia. A je aj väčší rozdiel medzi staršou a mladšou generáciou.

.k horšiemu?
Áno. Staršia generácia ešte uznáva tradičné rómske pravidlá, ale mladšia generácia ich už ani nepozná. 

.napriek tomu veríte, že sa Rómovia vyrovnajú väčšine?
Áno, verím, že keď v tých osadách budú studne, cesty, byty, že sa mladí Rómovia začnú lepšie starať o svoje rodiny, zarábať si peniaze – a potom sa možno začnú zamýšľať aj nad tým, že sme Rómovia a poďme byť na to hrdí. Teraz sú však v totálnom chaose. 

.čo je zlé na tom, keď dnes Čaplovič hovorí, že novým splnomocnencom by mal byť silný muž?
Ja som sa voči tomu neohradila, mne to nevadí. Ja by som Čaplovičovi veľa vecí odpustila, keby za ním boli výsledky. Ale nie je za ním nič, a ešte rozpráva také veci. Ako podpredseda pre ľudské práva a rodovú rovnosť nemôže tak hovoriť. 

.vy ste mali v rómskej komunite niekedy problémy pre to, že ste žena?
Nie, rómska žena je – správnym rómskym mužom – uctievaná, uznávaná. Ale ja, keď chcem medzi mužmi Rómami niečo znamenať, musím byť ženská, rómska žena sa nepresadzuje na úkor svojho muža. Preto som mala iný jazyk pre starostov a iný jazyk pre mužov v osadách. Skôr ženy na mňa niekedy v osadách vrieskali. Tak ja som po nich kričala tiež a bol pokoj.

.vy pochádzate z Prešova, žijete v Bratislave. Ako sa vám tu žije?
Dobre, ja som v podstate šťastný človek. Ale keby som pred dvadsiatimi rokmi nenechala svoju prácu psychologičky a nezačala robiť túto prácu s Rómami, tak by som miestami bola asi šťastnejšia. 
Životopis
Klára Orgovánová vyštudovala psychológiu a najprv pracovala ako klinická psychologička v prešovskej psychiatrickej liečebni. Po roku 1990 sa začala venovať rómskej téme, viedla Nadáciu pre rómske dieťa, Nadáciu InfoRoma, bola programovou riaditeľkou Nadácie otvorenej spoločnosti. V rokoch 2001 – 2007 bola splnomocnenkyou vlády pre rómske komunity.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite