.na mítingy politických strán chodievali kedysi stovky ľudí, dnes sú to len desiatky. Ako ten nezáujem vysvetľujete?
Je to komplexné. Jednak sme členmi EÚ a ľudia majú vďaka tomu pocit, že nič také zlé sa už nemôže stať. Navyše, ľudia chcú mať svätý pokoj. Chcú slušnú výplatu, chcú si ju užiť, chcú sa tešiť, plánovať si pekné veci a vyhýbať sa stresu. Tak sme stvorení. Okrem toho, za Mečiara sa tu predsa vraždilo, unášalo, neskutočne rozkrádalo, bol tu pocit existenčného ohrozenia. Taká kritická masa pocitov na Slovensku dnes ešte nenastala.
.je dnes ešte vôbec účinné robiť klasické mítingy v kultúrnych domoch?
Ak ide o eurovoľby, tak skôr áno, pretože sú to voľby s nízkou účasťou a treba mobilizovať vlastných ľudí. Pochybujem, či to môže fungovať v parlamentných voľbách. Ale mítingy musíte robiť. Aj keby prišlo iba zopár ľudí, je pre mňa životnou nevyhnutnosťou počuť, čo tí ľudia hovoria, bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú naši fanúšikovia.
.kým Robert Fico je politikom silných mediálnych posolstiev, vy ste vždy vynikali ako kontaktný typ politika, čo ste využívali najmä vo volebných kampaniach. Koniec doby veľkých mítingov vás teda znevýhodňuje. Čo s tým chcete urobiť?
Nad tým si lámem hlavu už nejaký ten mesiac. Osobného kontaktu sa nechcem vzdať, lebo v ňom sa cítim naozaj dobre. Dal som zadanie môjmu tímu, aby sme spolu cez leto rozmýšľali, či sa, napríklad, nevrátiť opäť k bicyklu. Tiež som si založil blog, ešte som nestihol písať, ale určite sa rozpíšem. Musím svoju prácu prispôsobovať novým podmienkam.
.aj vy ste podľahli internetu?
Je fakt, že fenomén internetu som dlhšie ignoroval a nechcel som sa s ním priateliť.
.presvedčil vás úspech Sulíkovej strany v eurovoľbách?
Určite nie. Inšpirovali ma kampane v Srbsku a, samozrejme, Barack Obama. Je to dôležité aj z hľadiska našej cieľovej skupiny, ktorou sú mladí ľudia. Je to jednoducho efektívna komunikácia. Na mítingu strávim dve hodiny s dvoma stovkami ľudí, keď som však nahral videoposolstvo pre pani Radičovú, zasiahol som oveľa viac ľudí.
.lenže cez internet budete zvádzať súboj o tri percentá Sulíkových voličov, ktorí sú pre vás síce dôležití, ale vy predsa potrebujete osloviť časť sympatizantov Smeru, ktorých je podľa prieskumov okolo 45 percent.
Iste, tu ostáva veľký priestor. Aj preto sme ustavične v televíznych diskusiách, denne mávame tri, štyri, päť tlačových konferencií. Túto cieľovú skupinu chceme oslovovať klasicky cez televíziu.
.televízie sú dnes najmä o zábave, čo vám až tak nenahráva. Štefan Harabin sa pravidelne vyskytuje na Markíze v Let´s dance, kým za Mečiara vám pomáhalo, že rádio Twist či Markíza boli voči vláde mimoriadne kritické...
Iste, to s Let´s dance a Harabinom bola nechutnosť, ale dostať k ľuďom politicky silné posolstvo sa dnes prostredníctvom televízie dá. Je však fakt, že to nie je také mohutné a politicky obsiahle, ako to bolo za Mečiara.
.nie je ten základný problém v tom, že vy aj vaša generácia politikov ste už natoľko opozeraní, že sotva pritiahnete na mítingy väčší počet ľudí?
Z hĺbky duše tomu neverím a takýmito rečami nekonečne pohŕdam. Nevylučujme sa, zas až tak veľa nás v tomto štáte nie je. Mám 54 rokov, bol som osem rokov premiérom, mám veľa kontaktov, mám čisté ruky, prečo by som sa mal pakovať? To nedáva logiku. Sme netrpezliví, cesta k úspechu však vedie cez usilovnosť a aktivitu.
.musíte však vnímať, že aj vaši verní voliči akoby neverili, že môžete zopakovať minulé úspechy.
Problém je v nich, v ich netrpezlivosti, bezmocnosti a psychológii. Musíme sa zmieriť s tým, že po ôsmich rokoch ľudia zatúžili po zmene a tú zmenu si potrebujú užiť.
.kedy veríte, že príde zlom vo vnímaní vašej osoby?
Neviem. Nechcem sa tým ani zaoberať, lebo by som sa začal v politike veľmi mýliť. Nerobím politiku preto, aby som bol ako kôň priviazaný na reťazi. Robím ju ako ponuku svojich služieb. Mne nestačí postarať sa iba o seba, o svoju rodinu, ale chcem slúžiť širšiemu spoločenstvu. Toho sa chcem držať aj naďalej. Len čo by som začal byť nervózny, urobím chyby, ktoré nechcem urobiť. Dávam prednosť usilovnej práci: veľa pracujem, tvrdo pracujem a chcem v tom vytrvať.
.vravíte, že klasické mítingy nebudú spôsobom, ako osloviť nových voličov, čo okrem internetu chcete teda robiť?
Potrebujem tri mesiace, aby som vám odpovedal. Trápim sa nad tým niekoľko mesiacov, vždy sa k tomu vraciam, premýšľam o cieľových skupinách, o nástrojoch, ako sa k ľuďom dostať. Ale teraz by som varil z vody. Najbližšie mesiace budeme na tom s mojím tímom pracovať, v septembri, októbri vám poviem viac.
Je to komplexné. Jednak sme členmi EÚ a ľudia majú vďaka tomu pocit, že nič také zlé sa už nemôže stať. Navyše, ľudia chcú mať svätý pokoj. Chcú slušnú výplatu, chcú si ju užiť, chcú sa tešiť, plánovať si pekné veci a vyhýbať sa stresu. Tak sme stvorení. Okrem toho, za Mečiara sa tu predsa vraždilo, unášalo, neskutočne rozkrádalo, bol tu pocit existenčného ohrozenia. Taká kritická masa pocitov na Slovensku dnes ešte nenastala.
.je dnes ešte vôbec účinné robiť klasické mítingy v kultúrnych domoch?
Ak ide o eurovoľby, tak skôr áno, pretože sú to voľby s nízkou účasťou a treba mobilizovať vlastných ľudí. Pochybujem, či to môže fungovať v parlamentných voľbách. Ale mítingy musíte robiť. Aj keby prišlo iba zopár ľudí, je pre mňa životnou nevyhnutnosťou počuť, čo tí ľudia hovoria, bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú naši fanúšikovia.
.kým Robert Fico je politikom silných mediálnych posolstiev, vy ste vždy vynikali ako kontaktný typ politika, čo ste využívali najmä vo volebných kampaniach. Koniec doby veľkých mítingov vás teda znevýhodňuje. Čo s tým chcete urobiť?
Nad tým si lámem hlavu už nejaký ten mesiac. Osobného kontaktu sa nechcem vzdať, lebo v ňom sa cítim naozaj dobre. Dal som zadanie môjmu tímu, aby sme spolu cez leto rozmýšľali, či sa, napríklad, nevrátiť opäť k bicyklu. Tiež som si založil blog, ešte som nestihol písať, ale určite sa rozpíšem. Musím svoju prácu prispôsobovať novým podmienkam.
.aj vy ste podľahli internetu?
Je fakt, že fenomén internetu som dlhšie ignoroval a nechcel som sa s ním priateliť.
.presvedčil vás úspech Sulíkovej strany v eurovoľbách?
Určite nie. Inšpirovali ma kampane v Srbsku a, samozrejme, Barack Obama. Je to dôležité aj z hľadiska našej cieľovej skupiny, ktorou sú mladí ľudia. Je to jednoducho efektívna komunikácia. Na mítingu strávim dve hodiny s dvoma stovkami ľudí, keď som však nahral videoposolstvo pre pani Radičovú, zasiahol som oveľa viac ľudí.
.lenže cez internet budete zvádzať súboj o tri percentá Sulíkových voličov, ktorí sú pre vás síce dôležití, ale vy predsa potrebujete osloviť časť sympatizantov Smeru, ktorých je podľa prieskumov okolo 45 percent.
Iste, tu ostáva veľký priestor. Aj preto sme ustavične v televíznych diskusiách, denne mávame tri, štyri, päť tlačových konferencií. Túto cieľovú skupinu chceme oslovovať klasicky cez televíziu.
.televízie sú dnes najmä o zábave, čo vám až tak nenahráva. Štefan Harabin sa pravidelne vyskytuje na Markíze v Let´s dance, kým za Mečiara vám pomáhalo, že rádio Twist či Markíza boli voči vláde mimoriadne kritické...
Iste, to s Let´s dance a Harabinom bola nechutnosť, ale dostať k ľuďom politicky silné posolstvo sa dnes prostredníctvom televízie dá. Je však fakt, že to nie je také mohutné a politicky obsiahle, ako to bolo za Mečiara.
.nie je ten základný problém v tom, že vy aj vaša generácia politikov ste už natoľko opozeraní, že sotva pritiahnete na mítingy väčší počet ľudí?
Z hĺbky duše tomu neverím a takýmito rečami nekonečne pohŕdam. Nevylučujme sa, zas až tak veľa nás v tomto štáte nie je. Mám 54 rokov, bol som osem rokov premiérom, mám veľa kontaktov, mám čisté ruky, prečo by som sa mal pakovať? To nedáva logiku. Sme netrpezliví, cesta k úspechu však vedie cez usilovnosť a aktivitu.
.musíte však vnímať, že aj vaši verní voliči akoby neverili, že môžete zopakovať minulé úspechy.
Problém je v nich, v ich netrpezlivosti, bezmocnosti a psychológii. Musíme sa zmieriť s tým, že po ôsmich rokoch ľudia zatúžili po zmene a tú zmenu si potrebujú užiť.
.kedy veríte, že príde zlom vo vnímaní vašej osoby?
Neviem. Nechcem sa tým ani zaoberať, lebo by som sa začal v politike veľmi mýliť. Nerobím politiku preto, aby som bol ako kôň priviazaný na reťazi. Robím ju ako ponuku svojich služieb. Mne nestačí postarať sa iba o seba, o svoju rodinu, ale chcem slúžiť širšiemu spoločenstvu. Toho sa chcem držať aj naďalej. Len čo by som začal byť nervózny, urobím chyby, ktoré nechcem urobiť. Dávam prednosť usilovnej práci: veľa pracujem, tvrdo pracujem a chcem v tom vytrvať.
.vravíte, že klasické mítingy nebudú spôsobom, ako osloviť nových voličov, čo okrem internetu chcete teda robiť?
Potrebujem tri mesiace, aby som vám odpovedal. Trápim sa nad tým niekoľko mesiacov, vždy sa k tomu vraciam, premýšľam o cieľových skupinách, o nástrojoch, ako sa k ľuďom dostať. Ale teraz by som varil z vody. Najbližšie mesiace budeme na tom s mojím tímom pracovať, v septembri, októbri vám poviem viac.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.