Ani dnes o konšpiratívne teórie nie je núdza. Sú za Jobbikom ruské tajné služby a firmy? Alebo „iba“ znechutenie voličov zo slabej vlády socialistov, ktorá sa nevie vyrovnať s prehlbujúcou sa biedou a nastoliť vládu zákona? Reportéri .týždňa sledovali príčiny a prejavy vzostupu Jobbiku najmä v župách na východe krajiny, kde zaznamenal najväčšie volebné zisky.
.maďarsko (iba) Maďarom?
Heslo Jobbiku je účelné a jednoduché – Maďarsko patrí Maďarom. S jeho variáciou máme, pravda, na Slovensku svoje skúsenosti. Hlavnou agendou tejto mladej strany, ktorú pred dvoma rokmi založili vysokoškoláci z prostredia Orbánových Občianskych kruhov, je okrem „cigánskej kriminality“ aj kritika „židovských médií“ a „nadnárodných monopolov“, ktoré „ničia maďarské hospodárstvo“. Hnutie v minulosti organizovalo čiastočné blokády niektorých hraničných priechodov so Slovenskom na protest voči niektorým krokom a výrokom Bratislavy. Stojí aj za vytvorením Maďarskej gardy v roku 2007.
Jobbik ústami svojho podpredsedu Csanáda Szegediho „trúsi“ požiadavky po celej Karpatskej kotline. Pre Maďarov v Rumunsku by chceli územnú autonómiu, na Ukrajine by zase radi videli „osobitný maďarský okres“. V prípade južného Slovenska sú skromnejší, chceli by pre tunajších Maďarov aspoň kultúrnu a školskú autonómiu. Rok 2010 má byť Rokom Trianonu, teda spomienok na mierovú zmluvu (pardon, potupný diktát mocností) z júna 1920, keď sa z Veľkého Maďarska stalo iba malé a tretina maďarského národa ostala na územiach nástupníckych štátov monarchie.
Eurovoľby sú iba začiatok. Najneskôr na budúci rok na jar budú v Maďarsku parlamentné voľby, pri ktorých sa očakáva až 70-percentná účasť. Ak si Jobbik počet hlasov aspoň udrží, určite sa dostane do parlamentu. Čo však, ak budú jeho preferencie narastať? Hroziaci hospodársky kolaps krajiny ich demagógiu bude iba napomáhať. A budúci, teda staronový premiér Viktor Orbán zatiaľ toto hnutie ignoruje. V eurovoľbách Jobbik predbehol vládnych socialistov až v šiestich župách, najmä na chudobnejšom východe krajiny, kde o spolužití s Rómami vedia svoje. Extrémna pravica (alebo ľavica?) teda mašíruje k svetlým zajtrajškom.
.che Guevara od Fiľakova
Maďari obľubujú vlastenecké podujatia: prednesy básní, patetické prejavy a spomienkové slávnosti. Hemží sa nimi aj internetová stránka Jobbiku. Tá je inak, okrem maďarčiny a angličtiny, aj v nemčine – a ruštine. Pre slovenského novinára niet vhodnejšieho dátumu ako víkend, ktorý nasleduje po výročí Trianonu (4. júna 1990). „Lepší Maďari“ avizovali na internete tri lokálne akcie. V skutočnosti ich bolo oveľa viac. S názvom dedinky Szurdokpüspöki má problém nielen Slovák, ale aj Maďar. Je vzdialená päťdesiat kilometrov od Fiľakova na juhu stredného Slovenska. Fidesz tu v eurovoľbách získal 268 hlasov, Jobbik o sto menej a skončil druhý, pred socialistami. V nedeľu 14. júna tam miestna organizácia Jobbiku usporiadala malú spomienku na Trianon s neobvyklým začiatkom o 10.10 dopoludnia. Dôvod? O desiatej sa končí omša a organizátopri veria, že sa zastavia nejakí veriaci na ceste z kostola k nedeľnému rezňu.
„Napravo je buddhistická stúpa, jediná v Maďarsku,“ upozorňuje nás cestou náš ochotný tlmočník, hovorme mu Csongor. Neželá si byť menovaný, aby ho, nedajbože, nespájali s extrémistami. Prianie akceptujeme, no keď potom Csongor na Námestí slobody (ide o pár stromov a pamätník pri kostole) simultánne tlmočí prejavy do slovenčiny na diktafón, je ho počuť takmer tak dobre ako rečníkov, ktorí nemajú mikrofón. Bojíme sa, aby to prítomní nebrali ako provokáciu. To ešte netušíme, že buddhistická stúpa nie je jedinou multietnickou atrakciou kraja. Takpovediac „hviezdou dňa“ nebude Trianon, ale szurdokpüspökský rodák s exotickým menom Eduardo Rózsa Flores. Básnik a revolucionár s bolívijsko-maďarským pôvodom sa nedávno vybral do bolívijského Santa Cruz so špeciálnou misiou: zorganizovať „obranu proti Indiánom“. Pred cestou poskytol o tomto zámere rozhovor maďarskému televíznemu reportérovi. Bolívijská polícia však zámer vyhodnotila ako pokus o atentát na prezidenta Eva Moralesa a milého Rózsu Floresa jedno ráno objavili rozstrieľaného na hotelovej izbe. Mimochodom, Flores bol za života členom Jobbiku...
.guľáš pred nedeľným obedom
Pred desiatou sa na Námestí slobody zhromaždilo asi dvadsať ľudí. Vzápätí počuť rachot silných motoriek. Prichádzajú tzv. Gójski motorkári v čiernych kožených kombinézach, ktorí už roky tvoria neodmysliteľnú štafáž takýchto akcií. Zaznie hymna a slova sa ujíma mladý muž v čiernom obleku. Podľa výzoru a vystupovania vysokoškolský študent. Rečník dokázal nemožné – prepojil v slávnostnom prejave Trianon s tragickým skonom revolucionára, ktorého tu mnohí poznali ako obetavého suseda ochotného kedykoľvek pomôcť, trebárs s vykopaním kanalizácie. Suseda, ktorý mal niekoľko identít. Okrem iného aj moslimskú, volal sa Isa Omar a vozil humanitárne zbierky do Iraku, Sudánu či Čečny. Zároveň však doma pomáhal ako správny kresťan budovať Krížovú cestu, organizoval Pašiové hry. Vyšlo mu aj osem zbierok básní. Prosto, multitalent, aký bude hnutiu a krajine citeľne chýbať.
„Všetko, do čoho sa Rózsa Flores pustil, robil dobre. Odvážil sa vymeniť pero za guľomet,“ hovorí s obdivom mladý šéf miestnej straníckej bunky, ktorý sa radšej nepredstaví. A dodá, že Trianon je jazva, ktorá navždy bolí. Jazva, ktorú spôsobili „judeoboľševici“ tým, že prihodili zničené maďarské kráľovstvo po 1. svetovej vojne veľmociam. Tie staré dobré časy treba vrátiť späť, napríklad aj tým, že Jobbik požaduje obnovenie medzivojnového četníctva. To aby „Cigáni pocítili vládu zákona“, pretože dnešná štátna polícia je proti nim bezmocná. Liberálny štát toleruje „cigánsku kriminalitu“, ustupuje pred ňou. Končí sa to aj tým, že Rómovia „si robia čo chcú“, dokonca už aj zbili niekoľkých policajtov. A chudáci novoprijatí členovia Maďarskej gardy už museli zložiť prísahu iba za asistencie polície – inak by ich prizerajúci sa Rómovia možno aj napadli.
„Ak nepovolia Maďarom v okolitých krajinách autonómiu, tak žiadame spravodlivejšie hranice,“ žiada ďalší rečník, Maďar, pôvodom zo Sedmohradska v Rumunsku a dodáva: „Najprv musíme urobiť poriadok v malom Maďarsku, v tom, čo nám ostalo, a vytvoriť lepší maďarský život, lepší maďarský svet.“ Na Veľké Maďarsko zatiaľ teda títo oduševnení mládenci a dievčence, ktorí posplietajú piate cez deviate, nemajú síl. To je dobrá správa. Zlá je, že iba zatiaľ nemajú dosť síl. Hromadia patetické frázy, no keď sa ich opýtate, či majú kontakty s Maďarmi na neďalekom juhu Slovenska, o ktorých tak radi a často hovoria, dostanete ich do rozpakov. „Nie, ja som tam ešte nebol. Boli tam však moji známi,“ vraví nám po akcii jej mladý organizátor. A dodá, že my Slováci sa nemáme čoho báť. Nikto predsa nechce meniť hranice. Iba ak by Maďari na Slovensku nezískali autonómiu...
.prípad Olaszliszka
Príbeh „kultivovaných extrémistov“ z dedinky pod Fiľakovom je možno úsmevný, odpoveď na otázku, kto a prečo volí Jobbik, však neposkytuje. Treba sa za ňou vybrať viac na východ Maďarska, do žúp, kde vládne väčšia chudoba a kde žije viac Rómov. Základné zistenie je prosté. Trianon a Benešove dekréty sú ako agenda voličom dosť ukradnuté. Naopak, v Slovensku, ktoré armádou a políciou v zime 2004 potlačilo rómske rabovačky na východe, vidia vzor autority štátu. Aj za to, aké reformy robila Dzurindova vláda. Maďari – a často ide, paradoxne, aj o sklamaných bývalých voličov socialistov – považujú za kľúčovú domácu situáciu. Vidia v Jobbiku poslednú záchranu pred „cigánskou kriminalitou“. Tento vysoko nekorektný pojem je dnes v Maďarsku veľmi rozšírený. Svoj pôvod má v malej dedinke na východe.
V októbri 2006 išiel učiteľ Lajos Szögi so svojimi dvoma maloletými dcérami autom cez Olaszliszku na východe Maďarska. V rómskej časti dediny mu vbehlo pod auto dvanásťročné rómske dievčatko. Vyšiel z auta, aby mu pomohol, čo sa mu stalo osudným. Príbuzní dievčatka sa domnievali, že je mŕtve, a učiteľa pred zrakmi jeho dcér zlynčovali na smrť. Ako vysvitlo neskôr, dievčatko utrpelo iba ľahké zranenia. Tento rok koncom mája súd vyniesol rozsudok. Otec rómskeho dievčatka dostal doživotie a ďalší siedmi páchatelia miernejšie tresty. Prípad – považovaný za poslednú kvapku v povestnom pohári – vyvolal silné protirómske nálady v celej krajine. Ultrapravicové strany a skupiny na mieste lynča postavili učiteľovi pomník, pri ktorom si pripomínajú „cigánsky zločin“. Gójski motorkári kúpili pozemok oproti, aby mali médiá odkiaľ informovať. Po rozsudku obvinení Rómovia odkázali príbuzným, aby sa s nimi rozlúčili, pretože plánujú samovraždu. Podľa obhajcu rodiny zavraždeného učiteľa sa neocitli pred súdom všetci páchatelia. Hovorí sa o zastrašovaní svedkov a procesných chybách pri vyšetrovaní.
„Ľudia, ktorí tu volili Jobbik, tak neurobili preto, aby zaútočili na Košice a Rožňavu, ale preto, že sú nespokojní s našou vládou, políciou a sociálnym systémom,“ vysvetľuje starosta Olaszliszky Gyula Fekete. V eurovoľbách tu získal Fidesz 52,8 percenta hlasov, Jobbik bol však so ziskom 28,2 percenta druhý. Vládni socialisti skončili až tretí aj v celej župe. Dôvod? Počet obyvateľov v obci dlhohobo klesá (dnes ich je 1 754), no počet Rómov stúpa – z 215 v roku 1990 ich tu dnes žije 600. Starosta je vo funkcii od roku 1990, vždy ako nezávislý. K socialistom mal kedysi blízko, potom však názor zmenil. „Nesúhlasím so sociálnou politikou tejto vlády. So mojím pravicovým zástupcom sme sa zhodli, že nie je šťastné umožniť, aby sa do tejto chudoby rodilo toľko detí,“ vraví Fekete a myslí tým, samozrejme, to, že Rómovia by nemali mať toľko detí.
.hovädá a slušní ľudia?
Aká chudoba? – musíte sa však opýtať. V Olaszliszke je každý tretí človek bez práce, no na pohľad je aj táto dedina, podobne ako tie susedné, pekná, čistá a vybudovaná. Našim Rómom zo Spiša alebo Šariša sa o takýchto podmienkach a domoch ani nesníva. Chudoba je tu však podľa starostu neviditeľná. A týka sa najmä Rómov bez práce a kvalifikácie. Ani oni z 28-tisíc forintov mesačne (v prepočte sto eur) nevyžijú. A tak údajne kradnú po dedine sliepky, pytliačia po celej krajine, dokonca napadli policajtov alebo iných verejných činiteľov – a nič sa im nestane, polícia je bezmocná. „Také sú tu zákony!“ rozčuľuje sa starosta Fekete a pokračuje: „Pre socialistov sú Rómovia ich voliči a nič preto s nimi neurobia. Cigánska kriminalita existuje, to nehovorím iba ja. Naši „hlavní Cigáni“, ako hovoríme lídrom rómskej samosprávy, organizovali v Budapešti protirasistickú konferenciu. Renomovaný právnik István Szikinger im povedal, že ak neveria, nech sa idú pozrieť do žalárov, akí ľudia tam sedia – väčšinou Cigáni. Im sa to, samozrejme, nepáčilo.“
Mnohým „poriadkumilovným Maďarom“ dnes imponuje, že Jobbik chce vytvoriť novú ozbrojenú zložku, akúsi reminiscenciu na medzivojnové četníctvo. Skutočne sú však takí naivní, že si myslia, že uniformovaní četníci s vykrútenými fúzmi a šabľami na koňoch zjednajú v krajine nápravu? V Olaszliszke veria, že áno. Vražda učiteľa z jesene 2006, ktorú podľa starostu tunajší Rómovia dodnes popierajú a neoľutovali ohavný skutok, tu verejnou mienkou otriasla viac ako čokoľvek iné. „Veľmi nás to poškodilo. Všade sa na nás odvtedy pozerajú ako na divé zvery. Nie sme takí. Dokonca normálni miestni Maďari majú pocit, že sa musia hanbiť za to, čo urobil niekto iný,“ vraví starosta a dodáva na záver: „Tu v Olaszliszke sú dve fajty ľudí. Nie Maďari a Cigáni, ale hovädá a slušní ľudia.“
.rýchlo a radikálne
V meste Ózd, len niekoľko desiatok kilometrov od Miškovca, donedávna voľby s prehľadom vyhrávali socialisti. Ponuré priemyselné centrum s komínmi takmer v úplnom jadre mesta a opustenými fabrickými halami aj pôsobí ako prototyp socialistickej bašty. Po nedávnych eurovoľbách je všetko inak. Jobbik tu získal viac ako 33 percent hlasov a socialistov porazil na hlavu. Čo sa stalo? Jednou z odpovedí by mohlo byť, že za to môže vysoká nezamestnanosť. To však nestačí. Nezamestnanosť je v meste a priľahlom regióne problémom od začiatku deväťdesiatych rokov, keď boli postupne zatvárané bane a železiarne. Muselo zaúradovať aj niečo iné. Tým rozhodujúcim faktorom sú podľa miestneho novinára a riaditeľa mestskej televízie Istvána Kovácsa problémy v spolužití s Rómami. Teda podobná pesnička ako na viacerých miestach vo východnom Maďarsku, kde Jobbik bodoval. Hoci Kovács rozpráva uhladene a zdôrazňuje, že ako novinár má dobré vzťahy so socialistickým primátorom, istá sympatia k tvrdej protirómskej rétorike Jobbiku sa nedá prehliadnuť. Označiť to za rasizmus alebo extrémizmus by však bolo príliš lacné. Skôr je to únava človeka, ktorý z vlastnej skúsenosti vie, ako sa žije v meste, kde takmer polovicu obyvateľov tvoria Rómovia. A tiež otrávenosť z toho, že elity v Budapešti ich problémy roky neberú na vedomie. Tých problémov je podľa Kovácsa skutočne dosť. Devastáciou mestských bytov počínajúc, kriminalitou a útokmi na učiteľov končiac. To má spolu s bezmocnosťou polície za následok, že mnohí ľudia už neveria etablovaným stranám a volajú po rýchlych riešeniach (viac v rozhovore s Istvánom Kovácsom).
„Veľká politika na toto všetko reagovala neskoro,“ vysvetľuje nám v príjemnej vínnej pivnici župný spravodajca ľavicových novín Népszabadság Attila Bódisz. A pripája aj svoju politologickú analýzu. „V Maďarsku žije asi 800-tisíc Rómov. To, ako žijú, irituje asi tri milióny ľudí. Z toho 400-tisíc došlo k presvedčeniu, že už nebude ďalej čakať a chce rýchle a radikálne riešenia. To je voličská základňa Jobbiku, ktorej gro tvoria sklamaní socialisti,“ hovorí Bódisz. Vysoký volebný úspech tejto strany vraj predpokladal. Keď sa ho kolegovia z Budapešti pýtali, aké má na to argumenty, opakoval jediný. Takmer všetci, ktorých v župe za posledný rok stretol, boli rozhodnutí voliť Jobbik.
Úspech „lepších Maďarov“ teda nie je žiadna veľká záhada. Je to opakujúci sa príbeh o sklamaní, o politikoch, ktorí ignorujú reálne problémy ľudí. Tie príbehy sa niekedy končia ako bezvýznamné epizódy, no občas ako tragédie. Hádam pôjde v Maďarsku o ten prvý prípad...
.maďarsko (iba) Maďarom?
Heslo Jobbiku je účelné a jednoduché – Maďarsko patrí Maďarom. S jeho variáciou máme, pravda, na Slovensku svoje skúsenosti. Hlavnou agendou tejto mladej strany, ktorú pred dvoma rokmi založili vysokoškoláci z prostredia Orbánových Občianskych kruhov, je okrem „cigánskej kriminality“ aj kritika „židovských médií“ a „nadnárodných monopolov“, ktoré „ničia maďarské hospodárstvo“. Hnutie v minulosti organizovalo čiastočné blokády niektorých hraničných priechodov so Slovenskom na protest voči niektorým krokom a výrokom Bratislavy. Stojí aj za vytvorením Maďarskej gardy v roku 2007.
Jobbik ústami svojho podpredsedu Csanáda Szegediho „trúsi“ požiadavky po celej Karpatskej kotline. Pre Maďarov v Rumunsku by chceli územnú autonómiu, na Ukrajine by zase radi videli „osobitný maďarský okres“. V prípade južného Slovenska sú skromnejší, chceli by pre tunajších Maďarov aspoň kultúrnu a školskú autonómiu. Rok 2010 má byť Rokom Trianonu, teda spomienok na mierovú zmluvu (pardon, potupný diktát mocností) z júna 1920, keď sa z Veľkého Maďarska stalo iba malé a tretina maďarského národa ostala na územiach nástupníckych štátov monarchie.
Eurovoľby sú iba začiatok. Najneskôr na budúci rok na jar budú v Maďarsku parlamentné voľby, pri ktorých sa očakáva až 70-percentná účasť. Ak si Jobbik počet hlasov aspoň udrží, určite sa dostane do parlamentu. Čo však, ak budú jeho preferencie narastať? Hroziaci hospodársky kolaps krajiny ich demagógiu bude iba napomáhať. A budúci, teda staronový premiér Viktor Orbán zatiaľ toto hnutie ignoruje. V eurovoľbách Jobbik predbehol vládnych socialistov až v šiestich župách, najmä na chudobnejšom východe krajiny, kde o spolužití s Rómami vedia svoje. Extrémna pravica (alebo ľavica?) teda mašíruje k svetlým zajtrajškom.
.che Guevara od Fiľakova
Maďari obľubujú vlastenecké podujatia: prednesy básní, patetické prejavy a spomienkové slávnosti. Hemží sa nimi aj internetová stránka Jobbiku. Tá je inak, okrem maďarčiny a angličtiny, aj v nemčine – a ruštine. Pre slovenského novinára niet vhodnejšieho dátumu ako víkend, ktorý nasleduje po výročí Trianonu (4. júna 1990). „Lepší Maďari“ avizovali na internete tri lokálne akcie. V skutočnosti ich bolo oveľa viac. S názvom dedinky Szurdokpüspöki má problém nielen Slovák, ale aj Maďar. Je vzdialená päťdesiat kilometrov od Fiľakova na juhu stredného Slovenska. Fidesz tu v eurovoľbách získal 268 hlasov, Jobbik o sto menej a skončil druhý, pred socialistami. V nedeľu 14. júna tam miestna organizácia Jobbiku usporiadala malú spomienku na Trianon s neobvyklým začiatkom o 10.10 dopoludnia. Dôvod? O desiatej sa končí omša a organizátopri veria, že sa zastavia nejakí veriaci na ceste z kostola k nedeľnému rezňu.
„Napravo je buddhistická stúpa, jediná v Maďarsku,“ upozorňuje nás cestou náš ochotný tlmočník, hovorme mu Csongor. Neželá si byť menovaný, aby ho, nedajbože, nespájali s extrémistami. Prianie akceptujeme, no keď potom Csongor na Námestí slobody (ide o pár stromov a pamätník pri kostole) simultánne tlmočí prejavy do slovenčiny na diktafón, je ho počuť takmer tak dobre ako rečníkov, ktorí nemajú mikrofón. Bojíme sa, aby to prítomní nebrali ako provokáciu. To ešte netušíme, že buddhistická stúpa nie je jedinou multietnickou atrakciou kraja. Takpovediac „hviezdou dňa“ nebude Trianon, ale szurdokpüspökský rodák s exotickým menom Eduardo Rózsa Flores. Básnik a revolucionár s bolívijsko-maďarským pôvodom sa nedávno vybral do bolívijského Santa Cruz so špeciálnou misiou: zorganizovať „obranu proti Indiánom“. Pred cestou poskytol o tomto zámere rozhovor maďarskému televíznemu reportérovi. Bolívijská polícia však zámer vyhodnotila ako pokus o atentát na prezidenta Eva Moralesa a milého Rózsu Floresa jedno ráno objavili rozstrieľaného na hotelovej izbe. Mimochodom, Flores bol za života členom Jobbiku...
.guľáš pred nedeľným obedom
Pred desiatou sa na Námestí slobody zhromaždilo asi dvadsať ľudí. Vzápätí počuť rachot silných motoriek. Prichádzajú tzv. Gójski motorkári v čiernych kožených kombinézach, ktorí už roky tvoria neodmysliteľnú štafáž takýchto akcií. Zaznie hymna a slova sa ujíma mladý muž v čiernom obleku. Podľa výzoru a vystupovania vysokoškolský študent. Rečník dokázal nemožné – prepojil v slávnostnom prejave Trianon s tragickým skonom revolucionára, ktorého tu mnohí poznali ako obetavého suseda ochotného kedykoľvek pomôcť, trebárs s vykopaním kanalizácie. Suseda, ktorý mal niekoľko identít. Okrem iného aj moslimskú, volal sa Isa Omar a vozil humanitárne zbierky do Iraku, Sudánu či Čečny. Zároveň však doma pomáhal ako správny kresťan budovať Krížovú cestu, organizoval Pašiové hry. Vyšlo mu aj osem zbierok básní. Prosto, multitalent, aký bude hnutiu a krajine citeľne chýbať.
„Všetko, do čoho sa Rózsa Flores pustil, robil dobre. Odvážil sa vymeniť pero za guľomet,“ hovorí s obdivom mladý šéf miestnej straníckej bunky, ktorý sa radšej nepredstaví. A dodá, že Trianon je jazva, ktorá navždy bolí. Jazva, ktorú spôsobili „judeoboľševici“ tým, že prihodili zničené maďarské kráľovstvo po 1. svetovej vojne veľmociam. Tie staré dobré časy treba vrátiť späť, napríklad aj tým, že Jobbik požaduje obnovenie medzivojnového četníctva. To aby „Cigáni pocítili vládu zákona“, pretože dnešná štátna polícia je proti nim bezmocná. Liberálny štát toleruje „cigánsku kriminalitu“, ustupuje pred ňou. Končí sa to aj tým, že Rómovia „si robia čo chcú“, dokonca už aj zbili niekoľkých policajtov. A chudáci novoprijatí členovia Maďarskej gardy už museli zložiť prísahu iba za asistencie polície – inak by ich prizerajúci sa Rómovia možno aj napadli.
„Ak nepovolia Maďarom v okolitých krajinách autonómiu, tak žiadame spravodlivejšie hranice,“ žiada ďalší rečník, Maďar, pôvodom zo Sedmohradska v Rumunsku a dodáva: „Najprv musíme urobiť poriadok v malom Maďarsku, v tom, čo nám ostalo, a vytvoriť lepší maďarský život, lepší maďarský svet.“ Na Veľké Maďarsko zatiaľ teda títo oduševnení mládenci a dievčence, ktorí posplietajú piate cez deviate, nemajú síl. To je dobrá správa. Zlá je, že iba zatiaľ nemajú dosť síl. Hromadia patetické frázy, no keď sa ich opýtate, či majú kontakty s Maďarmi na neďalekom juhu Slovenska, o ktorých tak radi a často hovoria, dostanete ich do rozpakov. „Nie, ja som tam ešte nebol. Boli tam však moji známi,“ vraví nám po akcii jej mladý organizátor. A dodá, že my Slováci sa nemáme čoho báť. Nikto predsa nechce meniť hranice. Iba ak by Maďari na Slovensku nezískali autonómiu...
.prípad Olaszliszka
Príbeh „kultivovaných extrémistov“ z dedinky pod Fiľakovom je možno úsmevný, odpoveď na otázku, kto a prečo volí Jobbik, však neposkytuje. Treba sa za ňou vybrať viac na východ Maďarska, do žúp, kde vládne väčšia chudoba a kde žije viac Rómov. Základné zistenie je prosté. Trianon a Benešove dekréty sú ako agenda voličom dosť ukradnuté. Naopak, v Slovensku, ktoré armádou a políciou v zime 2004 potlačilo rómske rabovačky na východe, vidia vzor autority štátu. Aj za to, aké reformy robila Dzurindova vláda. Maďari – a často ide, paradoxne, aj o sklamaných bývalých voličov socialistov – považujú za kľúčovú domácu situáciu. Vidia v Jobbiku poslednú záchranu pred „cigánskou kriminalitou“. Tento vysoko nekorektný pojem je dnes v Maďarsku veľmi rozšírený. Svoj pôvod má v malej dedinke na východe.
V októbri 2006 išiel učiteľ Lajos Szögi so svojimi dvoma maloletými dcérami autom cez Olaszliszku na východe Maďarska. V rómskej časti dediny mu vbehlo pod auto dvanásťročné rómske dievčatko. Vyšiel z auta, aby mu pomohol, čo sa mu stalo osudným. Príbuzní dievčatka sa domnievali, že je mŕtve, a učiteľa pred zrakmi jeho dcér zlynčovali na smrť. Ako vysvitlo neskôr, dievčatko utrpelo iba ľahké zranenia. Tento rok koncom mája súd vyniesol rozsudok. Otec rómskeho dievčatka dostal doživotie a ďalší siedmi páchatelia miernejšie tresty. Prípad – považovaný za poslednú kvapku v povestnom pohári – vyvolal silné protirómske nálady v celej krajine. Ultrapravicové strany a skupiny na mieste lynča postavili učiteľovi pomník, pri ktorom si pripomínajú „cigánsky zločin“. Gójski motorkári kúpili pozemok oproti, aby mali médiá odkiaľ informovať. Po rozsudku obvinení Rómovia odkázali príbuzným, aby sa s nimi rozlúčili, pretože plánujú samovraždu. Podľa obhajcu rodiny zavraždeného učiteľa sa neocitli pred súdom všetci páchatelia. Hovorí sa o zastrašovaní svedkov a procesných chybách pri vyšetrovaní.
„Ľudia, ktorí tu volili Jobbik, tak neurobili preto, aby zaútočili na Košice a Rožňavu, ale preto, že sú nespokojní s našou vládou, políciou a sociálnym systémom,“ vysvetľuje starosta Olaszliszky Gyula Fekete. V eurovoľbách tu získal Fidesz 52,8 percenta hlasov, Jobbik bol však so ziskom 28,2 percenta druhý. Vládni socialisti skončili až tretí aj v celej župe. Dôvod? Počet obyvateľov v obci dlhohobo klesá (dnes ich je 1 754), no počet Rómov stúpa – z 215 v roku 1990 ich tu dnes žije 600. Starosta je vo funkcii od roku 1990, vždy ako nezávislý. K socialistom mal kedysi blízko, potom však názor zmenil. „Nesúhlasím so sociálnou politikou tejto vlády. So mojím pravicovým zástupcom sme sa zhodli, že nie je šťastné umožniť, aby sa do tejto chudoby rodilo toľko detí,“ vraví Fekete a myslí tým, samozrejme, to, že Rómovia by nemali mať toľko detí.
.hovädá a slušní ľudia?
Aká chudoba? – musíte sa však opýtať. V Olaszliszke je každý tretí človek bez práce, no na pohľad je aj táto dedina, podobne ako tie susedné, pekná, čistá a vybudovaná. Našim Rómom zo Spiša alebo Šariša sa o takýchto podmienkach a domoch ani nesníva. Chudoba je tu však podľa starostu neviditeľná. A týka sa najmä Rómov bez práce a kvalifikácie. Ani oni z 28-tisíc forintov mesačne (v prepočte sto eur) nevyžijú. A tak údajne kradnú po dedine sliepky, pytliačia po celej krajine, dokonca napadli policajtov alebo iných verejných činiteľov – a nič sa im nestane, polícia je bezmocná. „Také sú tu zákony!“ rozčuľuje sa starosta Fekete a pokračuje: „Pre socialistov sú Rómovia ich voliči a nič preto s nimi neurobia. Cigánska kriminalita existuje, to nehovorím iba ja. Naši „hlavní Cigáni“, ako hovoríme lídrom rómskej samosprávy, organizovali v Budapešti protirasistickú konferenciu. Renomovaný právnik István Szikinger im povedal, že ak neveria, nech sa idú pozrieť do žalárov, akí ľudia tam sedia – väčšinou Cigáni. Im sa to, samozrejme, nepáčilo.“
Mnohým „poriadkumilovným Maďarom“ dnes imponuje, že Jobbik chce vytvoriť novú ozbrojenú zložku, akúsi reminiscenciu na medzivojnové četníctvo. Skutočne sú však takí naivní, že si myslia, že uniformovaní četníci s vykrútenými fúzmi a šabľami na koňoch zjednajú v krajine nápravu? V Olaszliszke veria, že áno. Vražda učiteľa z jesene 2006, ktorú podľa starostu tunajší Rómovia dodnes popierajú a neoľutovali ohavný skutok, tu verejnou mienkou otriasla viac ako čokoľvek iné. „Veľmi nás to poškodilo. Všade sa na nás odvtedy pozerajú ako na divé zvery. Nie sme takí. Dokonca normálni miestni Maďari majú pocit, že sa musia hanbiť za to, čo urobil niekto iný,“ vraví starosta a dodáva na záver: „Tu v Olaszliszke sú dve fajty ľudí. Nie Maďari a Cigáni, ale hovädá a slušní ľudia.“
.rýchlo a radikálne
V meste Ózd, len niekoľko desiatok kilometrov od Miškovca, donedávna voľby s prehľadom vyhrávali socialisti. Ponuré priemyselné centrum s komínmi takmer v úplnom jadre mesta a opustenými fabrickými halami aj pôsobí ako prototyp socialistickej bašty. Po nedávnych eurovoľbách je všetko inak. Jobbik tu získal viac ako 33 percent hlasov a socialistov porazil na hlavu. Čo sa stalo? Jednou z odpovedí by mohlo byť, že za to môže vysoká nezamestnanosť. To však nestačí. Nezamestnanosť je v meste a priľahlom regióne problémom od začiatku deväťdesiatych rokov, keď boli postupne zatvárané bane a železiarne. Muselo zaúradovať aj niečo iné. Tým rozhodujúcim faktorom sú podľa miestneho novinára a riaditeľa mestskej televízie Istvána Kovácsa problémy v spolužití s Rómami. Teda podobná pesnička ako na viacerých miestach vo východnom Maďarsku, kde Jobbik bodoval. Hoci Kovács rozpráva uhladene a zdôrazňuje, že ako novinár má dobré vzťahy so socialistickým primátorom, istá sympatia k tvrdej protirómskej rétorike Jobbiku sa nedá prehliadnuť. Označiť to za rasizmus alebo extrémizmus by však bolo príliš lacné. Skôr je to únava človeka, ktorý z vlastnej skúsenosti vie, ako sa žije v meste, kde takmer polovicu obyvateľov tvoria Rómovia. A tiež otrávenosť z toho, že elity v Budapešti ich problémy roky neberú na vedomie. Tých problémov je podľa Kovácsa skutočne dosť. Devastáciou mestských bytov počínajúc, kriminalitou a útokmi na učiteľov končiac. To má spolu s bezmocnosťou polície za následok, že mnohí ľudia už neveria etablovaným stranám a volajú po rýchlych riešeniach (viac v rozhovore s Istvánom Kovácsom).
„Veľká politika na toto všetko reagovala neskoro,“ vysvetľuje nám v príjemnej vínnej pivnici župný spravodajca ľavicových novín Népszabadság Attila Bódisz. A pripája aj svoju politologickú analýzu. „V Maďarsku žije asi 800-tisíc Rómov. To, ako žijú, irituje asi tri milióny ľudí. Z toho 400-tisíc došlo k presvedčeniu, že už nebude ďalej čakať a chce rýchle a radikálne riešenia. To je voličská základňa Jobbiku, ktorej gro tvoria sklamaní socialisti,“ hovorí Bódisz. Vysoký volebný úspech tejto strany vraj predpokladal. Keď sa ho kolegovia z Budapešti pýtali, aké má na to argumenty, opakoval jediný. Takmer všetci, ktorých v župe za posledný rok stretol, boli rozhodnutí voliť Jobbik.
Úspech „lepších Maďarov“ teda nie je žiadna veľká záhada. Je to opakujúci sa príbeh o sklamaní, o politikoch, ktorí ignorujú reálne problémy ľudí. Tie príbehy sa niekedy končia ako bezvýznamné epizódy, no občas ako tragédie. Hádam pôjde v Maďarsku o ten prvý prípad...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.