Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

O chýbajúcom predsedovi

.časopis .téma

Na Najvyššom súde Slovenskej republiky nastala nezvyčajná situácia: funkcia jeho predsedu nie je dlhodobo obsadená. Stojí preto za úvahu otázka, v akom rozsahu môže podpredseda Najvyššieho súdu (NS) vykonávať práva svojho predchodcu.

Je celkom logické, že podpredseda ako zastupujúca osoba musí vykonávať všetky právomoci predsedu NS. Rozsah týchto právomocí je všeobecne vymedzený v zákone. Taký záver podporuje nielen zákon, ale aj Rokovací poriadok NS, ktorý bol publikovaný v našej Zbierke zákonov v roku 2006.
S výkonom funkcie predsedu Najvyššieho súdu je však spojený aj výkon iných, takzvaných vedľajších funkcií, ktoré boli na neho prenesené ústavou alebo zákonom. Medzi vedľajšie funkcie je nutné na prvom mieste zahrnúť funkciu predsedu Súdnej rady SR (je opísaná v Ústave) alebo funkciu vedúceho služobného úradu (je vymedzená v zákone o štátnej službe). V tomto prípade potom môžeme hovoriť o kumulácii rôznych funkcií v rukách jednej a tej istej osoby, teda predsedu Najvyššieho súdu.

.pravidlo 1 + x
Z hľadiska sudcu je jednou z najvýznamnejších vedľajších funkcií predsedu Najvyššieho súdu výkon funkcie predsedu Súdnej rady, ktorá je opísaná v Ústave. Z Ústavy vyplýva, že predsedom Súdnej rady je predseda Najvyššieho súdu s tým, že z ďalších 17 členov je 8 sudcov volených sudcami (takzvaná sudcovská časť), traja právnici zvolení Národnou radou SR, traja vymenovaní prezidentom SR a traja právnici vymenovaní vládou SR (takzvaná nesudcovská časť).
Z Ústavy potom podľa mojej mienky môže vyplynúť viac zaujímavých záverov. Prvým záverom je, že iba predseda NS sa okamihom vymenovania do funkcie prezidentom súčasne a celkom automaticky (to znamená, že o tomto už nikto nerozhoduje) stáva aj predsedom Súdnej rady.
Ďalším logickým záverom vyplývajúcim z Ústavy je pravidlo „1 + x“, Ústava tak zaručuje, aby minimálne jeden sudca Najvyššieho súdu bol trvalým členom Súdnej rady (bez ohľadu na volebné výsledky v sudcovskej časti členov Súdnej rady) a ak vznikne situácia, ktorá mu osobne zabraňuje vo výkone tejto funkcie (teda aj v zastupovaní záujmov Najvyššieho súdu SR v Súdnej rade), potom ho nahrádza iný sudca Najvyššieho súdu z titulu funkcie podpredsedu tohto súdu. Pritom táto konštrukcia (súčasný stav to potvrdzuje) nebráni tomu, aby počet sudcov NS zvolených všetkými sudcami do Súdnej rady (v uvedenej formule ide o parameter „x“) bol aj vyšší.
Takú myšlienku však môžeme rozviesť aj z iného pohľadu. Predseda NS je osobou, ktorá okrem splnenia iných podmienok musí pre výkon tejto funkcie spĺňať ústavnú podmienku sudcu NS. Potom je celkom logické, že u jeho dočasného zástupcu sa splnenie tejto podmienky bude rovnako požadovať a Ústava takú požiadavku výslovne potvrdzuje. Preto Ústava vôbec nepočíta (teda výslovne nespomína) funkciu podpredsedu Súdnej rady a na druhej strane vytvára (ponúka) funkciu podpredsedu Najvyššieho súdu, ktorá nemôže byť ničím iným ako poistkou pre prípad nemožnosti vykonávania takej závažnej (aspoň v iných demokratických krajinách) ústavnej funkcie. To, že súčasná podpredsedníčka Najvyššieho súdu si vážnosť, ako aj rozsah zastupovanej funkcie v plnom rozsahu uvedomuje, potvrdzuje aj doterajší spôsob jej opisu funkcie pri podpisovaní listín a rozhodnutí.

.spochybnená Súdna rada
Za týchto okolností sa potom ako problematická javí súčasná situácia v Súdnej rade, že zo zákona vytvorená funkcia podpredsedu Súdnej rady by mala tvoriť pre podpredsedu Najvyššieho súdu (ústavným spôsobom vymenovaného spomedzi sudcov tohto súdu) prekážku, ktorá bráni aktívnemu výkonu zastupovania predsedu Najvyššieho súdu aj v jeho právomociach vyplývajúcich z titulu výkonu tejto funkcie (?) .
Vráťme sa však k otázke položenej v úvode – čo sa udeje, keď nastane súčasná situácia, teda keď funkcia predsedu Najvyššieho súdu nie je obsadená. Uvoľnením funkcie predsedu Najvyššieho súdu (napríklad v dôsledku uplynutia funkčného obdobia) sa súčasne uvoľňuje aj post predsedu Súdnej rady, v prospech – v prospech koho?
Ak prihliadneme na zákon o Súdnej rade, potom by sa v tomto prípade mohlo povedať, že aj na túto situáciu zákonodarca myslel. Podľa citovaného zákona platí, že pokiaľ predseda Súdnej rady nie je vymenovaný a tiež počas neprítomnosti predsedu Súdnej rady povinnosti predsedu Súdnej rady vykonáva podpredseda Súdnej rady.
Na prvý pohľad sa javí, že zákon ponúka mechanizmus na zabezpečenie kontinuity výkonu funkcie predsedu Súdnej rady prostredníctvom podpredsedu Súdnej rady. Je však možné za situácie, keď sa dočasného výkonu právomocí predsedu Najvyššieho súdu SR chopila z titulu výkonu funkcie súčasná podpredsedníčka Najvyššieho súdu, hovoriť, že je splnená zákonná podmienka „ak predseda Súdnej rady nie je vymenovaný a počas neprítomnosti predsedu Súdnej rady“?  
Takýto mechanizmus, ako už bolo hore naznačené, má však niekoľko slabín.
Predovšetkým je tu možné vidieť konflikt medzi právomocou súčasnej podpredsedníčky Najvyššieho súdu, ktorá bola do svojej funkcie vymenovaná prezidentom Slovenskej republiky najmä za účelom, aby počas neprítomnosti alebo keď táto funkcia nie je obsadená, ju dočasne a v plnom rozsahu práv a povinností vykonávala, a funkciou súčasnej podpredsedníčky Súdnej rady, ktorú Súdna rada spomedzi svojich členov hlasovaním ustanovila. Avšak Ústava vôbec neráta s pozíciou podpredsedu Súdnej rady, lebo narába s pojmami predseda Najvyššieho súdu (čo Ústava ihneď spája s pojmom predseda Súdnej rady) a podpredseda Najvyššieho súdu (automatický zástupca vo všetkých právomociach predsedu). Za takejto situácie sa funkcia podpredsedu Súdnej rady javí prinajmenej ako nepotrebná (= nadbytočná).
Ďalej zo znenia Ústavy a zákona o Súdnej rade jednoznačne vyplýva, že zákon nemá absolútnu snahu byť v súlade s Ústavou, lebo hovorí o situácii (podmienke) „ak nie je vymenovaný ..... predseda Súdnej rady“. No ako bolo uvedené hore, Ústava nikomu nezverila právomoc „vymenovať“ predsedu Súdnej rady, ale iba dala právomoc vymenovať predsedu Najvyššieho súdu. Preto okamihom vymenovania do funkcie predsedu Najvyššieho súdu sa tá istá osoba ústavným postupom stáva predsedom Súdnej rady, a to aj za situácie, keď by Súdna rada nebola vôbec personálne obsadená (taká situácia je však pre obsadenie funkcie podpredsedu Súdnej rady nemysliteľná).
Preto, podľa mojej osobnej mienky, je nutné vykladať zákonnú podmienku „počas neprítomnosti“ len ako počas „absolútnej“ neprítomnosti osoby zastávajúcej trvale alebo dočasne funkciu predsedu Najvyššieho súdu. Súčasný spôsob zastupovania by potom bol opodstatnený iba v tom prípade, ak by súčasne ani funkcia predsedu a ani funkcia podpredsedníčky Najvyššieho súdu nebola v súčasnosti personálne obsadená (čo sa však, ako všetci vieme, sa nestalo).
Opačný výklad by, podľa mojej mienky, negoval legitimitu aktu vymenovania osoby podpredsedu (v súčasnosti podpredsedníčky) Najvyššieho súdu ako osoby vyberanej spomedzi sudcov Najvyššieho súdu prezidentom Slovenskej republiky, ktorá by potom mohla byť nahradená ktorýmkoľvek členom Súdnej rady zvoleným do funkcie jej podpredsedu (a to aj z členov -nesudcov).
Táto otázka a jej riešenie je v súčasnosti, a tiež v blízkej budúcnosti, veľmi aktuálna, lebo jej rozriešenie odstráni pochybnosti o zákonnosti všetkých úkonov Súdnej rady od okamihu zániku funkcie posledného predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Karabína. Ide najmä o právne dôsledky spojené so zvolávaním zasadnutí, ich riadení a programom vrátane podpisovania ich uznesení, ako nutnej formality aktu Ústavou vytvoreného orgánu, ktoré by mohli mať (v tom horšom prípade) nulové právne účinky.
 
.rozhodne Ústavný súd?

Takisto by asi načrtnutá situácia bola skôr spochybňovaná, ak by súčasná podpredsedníčka Najvyššieho súdu nebola zvolená (vymenovaná) v časti „ostatní“ členovia Súdne rady v zmysle formule „1+x“. K takémuto spôsobu začlenenia predstaviteľa súdnej správy do Súdnej rady sa osobne staviam veľmi skepticky, lebo uvedená voľba je nepredstaviteľná z titulu „prirodzenej“ inkompatibility funkcií medzi  správou súdov na jednej strane a sudcovskou samosprávou na strane druhej.
Nakoniec možno povedať, že  naznačené pochybnosti môže s definitívnou platnosťou vyriešiť iba Ústavný súd. Zatiaľ sa tak nestalo, a preto dúfajme, že v budúcnosti na to dostaneme odpoveď.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite