Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

GM a MM

.eva Čobejová .časopis .téma

Michael Moore začal svoju neuveriteľnú filmársku kariéru dokumentom o svojom rodnom meste. Nápad mal skvelý a cit dokumentaristu sa pri výbere témy nezaprel.

Vo filme Roger a ja z roku 1988 zachytil príbeh mesta Flint v Michigane, ktoré kvitlo vďaka General Motors, a upadlo tiež vinou GM. Príbeh je to zaujímavý, zábery z vývoja mesta vzácne, akurát treba odignorovať naivný, až smiešny ideologický postoj autora. Ten totiž za všetko viní zlých kapitalistov, ktorí zdierajú obyčajných ľudí Flintu, keď im nedoprajú robotu. Keď odmyslíme fakt, že podľa Moora je firma GM zodpovedná za celé mesto a aj keď krachuje, musí sa až do smrti starať o svojich zamestnancov a ich rodiny – tak je to zaujímavý film a v dnešnej situácii opäť aktuálny. Najmä keď kamera zaberá nápisy, ako „Len hlupák jazdí v importovaných autách!“ alebo „Kupujte americké autá, inak podporujete Japoncov!“
Mesto Flint je akousi kolískou General Motors. Vyrábali sa tu cadillacy, buicky, chevroletty i nákladné autá. Vo fabrikách GM pracovali celé generácie obyvateľov Flintu. Aj Michael Moore hovorí, že v GM pracovali jeho prarodičia, rodičia, bratia, sestry, tety, strýcovia, bratranci – iba on nie. „Pre mňa boli hrdinami tí, čo z Flintu utiekli,“ priznáva.
Historická okupačná stávka robotníkov v roku 1937 mala za následok vznik silných odborov automobilových robotníkov, ktoré si diktovali podmienky. Odbory zabezpečili svojim zamestnancov skvelý život.
V čase rozkvetu bol v meste skoro stále sviatok. Opulentné sprievody s alegorickými vozmi (na nich neodmysliteľné missky v plavkách), hviezdy šoubiznisu, ktoré platil GM, zabávali pracujúcich. Radosť žiť pod ochranou GM.
Všetko bolo úžasné – až do chvíle, keď vedenie GM rozhodlo, že v USA zatvorí 11 starších tovární, prepustí 30-tisíc ľudí a fabriky presunie do Mexika, kde je lacnejšia pracovná sila. Pre Flint to znamenalo katastrofu. Začínajúci filmár Moore sa rozhodol, že za všetko môže predseda predstavenstva GM Roger Smith a na tejto myšlienke postavil svoj film.
Súdnejší divák však vníma príbeh mesta, ktorý Moore zachytil naozaj zaujímavo, celkom inak. Flint doplatil na to, že v ňom dominoval jeden druh priemyslu a jedna firma. Preto bolo mesto veľmi zraniteľné. Jeho obyvateľstvo si rýchlo zvyklo na to, že firma im zabezpečí všetko – obživu, zábavu, budúcnosť.
Po zatvorení fabrík sa tí životaschopnejší zbalili a odišli. Napokon to im osobne prišiel poradiť aj Ronald Reagan: choďte na juh, kde je viac práce. Kilometre ulíc s prázdnymi rozpadávajúcimi sa domami, potkany, bezprizorní ľudia, tak depresívne vyzeral Flint koncom osemdesiatych rokov. Časopis Money ho označil za najhoršie miesto na život v USA.
Riešiť situáciu sa pokúšali všetci – GM posielal do mesta zabávačov, aby sa ľudia aspoň zabavili, štát tu zriadil obrovskú väznicu a organizoval školiace kurzy, mesto prišlo s bizarným plánom – urobiť z Flintu vyhľadávané stredisko cestovného ruchu. Investovalo do tej bláznivej myšlienky obrovské peniaze – pribudol luxusný hotel, zábavný Autopark. Aj jedno, aj druhé skrachovalo.
Moore si uťahoval z úspešnej malej fabriky vyrábajúcej valčeky na čistenie šiat, ktorá vo Flinte prosperovala, posmieval sa aj žene, ktorá sa začala živiť podomovým predajom, ľutoval muža, ktorý sa preškolil na strážcu vo väznici, lenže práve to boli ľudia, ktorí sa začali o seba starať. Je dojímavé, keď mladá žena bez práce, živiaca sa predajom králikov, na konci hovorí, že ide študovať za veterinárnu asistentku, lebo je to perspektívne. Moore v tom však žiadny optimizmus nevidí.
Nevšimol si ani iné veci – že ľudia postupne naozaj začínajú rozmýšľať inak, aj sa mýlia, ale tí životaschopní nesedia doma so založenými rukami. Moore nedocenil ani fakt, ktorý si ako ľavičiar bojujúci za práva černochov nikdy nepripustí – že obrovské sociálne problémy vo Flinte malo najmä černošské obyvateľstvo, ktoré tvorí polovicu obyvateľov. Keď Moore nakrúca súdne vysťahúvanie rodín, ktoré neplatili nájomné, vidíme zväčša černošské matky v biednych domácnostiach s viacerými deťmi, bez partnerov či s dočasnými druhmi. Za ich životný štýl však Roger Smith nemôže...
Čo je s mestom Flint dnes? Internetová stránka prezrádza, že riešením nebol turistický ruch, ale školy. Vo Flinte je niekoľko univerzít, vysokých škôl, umeleckých ustanovizní. Na vyprázdnené „hnedé polia“ prichádzajú noví investori, keďže mesto začalo propagovať svoju výhodnú polohu, dostatok zručných robotníkov, ale aj dostatok vzdelaných ľudí, ktorých podľa potrieb biznisu produkujú miestne školy.
Ale pohľad na rebríček najväčších zamestnávateľov vo Flinte prezrádza, že najviac ľudí stále zamestnáva GM. Takže Moore môže čoskoro začať nakrúcať pokračovanie... Koho obviní za pád firmy tentoraz?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite