Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prípad Rocco

.martin Leidenfrost .tomáš Prištiak .časopis .téma

Chcel som zrekonštruovať kľúčový moment v dejinách Európskej únie. Pátral som dlho. Ešte dlhšie som hútal nad tým, ako predstaviť výsledky môjho pátrania.

Hrozilo mi, že najskôr bude treba predoslať zoznam sebatrýzniteľských ubezpečení. Mám na mysli ubezpečenia typu: Nie, nemám nič proti homosexuálom! Áno, za kamarátov som mal aj homosexuálov! Ale samozrejme, som proti akémukoľvek druhu diskriminácie!

.prvý dojem
Niekto, kto začne takto rozprávať, je už automaticky podozrivý. S tým musím žiť. Rád by som preto uviedol aj svoje predsudky. V priebehu mojich zistení sa totiž viackrát zmenili.
Prípad Rocco Buttiglione živil moju zvedavosť už dávnejšie. Nikdy predtým sa nestalo, aby  dezignovaného komisára zvrhli. Po vypočutí vo Výbore pre občianske slobody Európskeho parlamentu hlasovalo 27 poslancov proti Buttiglionemu, 26 za neho. Oslavovalo sa to ako triumf hnutia bojujúceho za práva homosexuálov. Na začiatku tejto rekonštrukcie som mal nasledovný názor: veriaci katolík sa určite nemal stať komisárom Európskej únie, pretože zastáva pohľad biblie a katolíckej cirkvi na homosexualitu. To mi bolo rovnako nesympatické ako bol nesporný fakt, že Buttiglione pôsobil zo všetkých kandidátov najkvalifikovanejšie. Ovládal šest najpoužívanejších jazykov EÚ plus portugalčinu, mohol teda komunikovať s tromi štvrtinami občanov EÚ v materinskej reči. To, že profesor filozofie pracoval v Berlusconiho kabinete ako minister pre Európu, azda nebolo ešte tým najlepším odporúčaním. To, že bol priateľom a poradcom Jána Pavla II., som však pokladal za dosť dobrú referenciu.
Kontaktoval som organizáciu ILGA-Europa (celým názvom Medzinárodné združenie lesbičiek, gejov, bisexuálov, transsexuálov ¬¬*¬¬ pozn. red.), ktorá v Európe zastrešuje homosexuálnu loby. Čoskoro som si dohodol stretnutie s osobou, ktorá v Bruseli koordinovala kampaň proti Buttiglionemu. Táto osoba sa medzičasom zamestnala v Amnesty International. Na záver pracovného dňa som po ňu prišiel na jej nové pracovisko. Amnesty si prenajala sídlo v srdci európskej štvrti, s nádherným výhľadom. Za moje darcovské peniaze ste si to tu veru pekne zariadili, pomyslel som si.

.vzrušujúca story
Christine Loudes je Francúzka. Mala okolo štyridsiatky, jej oblečenie by som opísal ako zjemnený a nenápadný štýl neskorých hippisákov, so vzdušnými plátenými nohavicami. Mala jemné rysy a jemnú chôdzu a pripomínala mi ženu, s ktorou som sa raz takmer oženil. Prešli sme peklom dopravnej špicky do jednej menej nápadnej kaviarne, ktorú si vybrala. Už cestou tam sme sa bavili o téme. Ach, pomyslel som si, pani Loudes môj text asi nenadchne. Zrazu prerušila rozhovor a oslovila slepca, ktorý stál celkom stratený na prechode magistrály Rue Belliard. Prehodila s ním zopár slov a pomohla mu pri orientácii. Toho slepca som si nevšimol. Ach, pomyslel som si, mám dočinenia s dobrým človekom.
„Bol to môj prvý rok v Bruseli,” hovorila v kaviarni, „bolo to veľmi vzrušujúce”. Predo mnou sa odvíjal príbeh malého dievčaťa, ktoré celkom nečakane zvrhlo temného mocného muža. Bolo pre mňa ťažké nepočúvať jej príbeh s istou sympatiou.
Priebeh kampane opísala nasledovne: ILGA-Europa dostala od talianskej organizácie „Arcigay” zbierku Buttiglioneho homofóbnych citátov. Už predtým sa podporovalo založenie „Integroup” (frakcia v europarlamente podporujúca práva gejov a lesbičiek) a koloval „zoznam členov výboru, ktorí mali blízko k Hnutiu lesbičiek, gejov, bisexuálov a transgender osôb (LGBT)”.
Pani Loudes šla na vypočúvanie Buttiglioneho v europarlamente. Buttiglione sa správal „zlostne”, povedala. Počas vypočúvania sa dopustil aj iných „homofóbnych poznámok”. Nevedela si však spomenúť ani na jednu z nich.

.zakázaná otázka
Neskôr počas rozhovoru nastal iritujúci moment. Položil som jej bezvýznamnú vedľajšiu otázku, totiž či sú samotní ľudia z homosexuálnej loby súčasne homosexuáli. „Nepýtame sa na sexuálnu orientáciu,” povedala pani Loudes. A len tak všeobecne dodala: „Nesmiete sa takto pýtať, mohli by ste byť zažalovaný.”
Po tomto poučení som sa pani Loudes na jej sexuálnu orientáciu už radšej nepýtal. Tak či tak by som sa to asi neopýtal, no predsa sa nad naším kaviarenským stolom rozprestrel malý tieň neslobody. Pritom som bol celý čas taký učenlivý. Nehovorili sme, ako sa toho času patrí, o homosexuáloch, ale o „ľuďoch LGBT” s „právami LGBT”.
Ako ďalší krok som vyhľadal jednu poslankyňu europarlamentu, ktorá mala v úschove zásobu Buttiglioneho citátov. Išlo o holandskú poslankyňu za Zelených, Kathalijne Buitenweg. Aj s touto angažovanou osobou z LGBT som si dohodol stretnutie bleskurýchlo.

.ryby? Prečo nie?
Bol som v to ráno jej prvou návštevou, prijala ma čulá takmer štyridsiatnička s ohnivými kučeravými vlasmi. Mala v sebe ovlažujúcu sviežosť. Aj Holanďanka povedala, že ju úspech kampane prekvapil: „Myslela som si, že prehráme.” Maximálne očakávala výmenu kompetencií. Buttiglione bol nominovaný ako komisár pre „spravodlivosť a vnútro”, teda do úradu, ktorý musí byť podľa pani Buitenwegovej „ťahúňom antidiskriminácie”. „Ako komisár pre rybárstvo je pre mňa oukej.”
Poprosil som organizácie ILGA a Arcigay o zbierku citátov. Po viacerých žiadostiach som citáty konečne získal. Po prečítaní dvoch strán som pochopil, prečo ma nechali čakať tak dlho. Nedokázal som nájsť nič urážlivé. Alebo som už príliš zosurovel, sám som sa stal homofóbom? Lobistov z LGBT som sa opýtal, či je tento papier všetko, čo majú. Povedali, že áno.
Čítal som si ten papier zas a znovu. Buttiglione síce označil homosexualitu za hriech, toto morálne hodnotenie však pre seba pomenoval ako politicky irelevantné. Sám sa označil za hriešnika a rozhovoril sa o tom, že hriechy „nie sú žiadnym prípadom pre súdy. Keby všetkých hriešnikov musel trestať štát, sedelo by celé ľudstvo vo väzení”. Na papieri sa tiež písalo o Buttiglioneho návrhu finančne motivovať ženy, aby nemali dôvod íst na potrat. Lámal som si nad tým hlavu. Prosto som neprišiel na to, kto mal byť týmto návrhom diskriminovaný...

.veci sa zmenili
Chcel som si vypočuť druhú stranu. Počas výsluchu boli zastúpení aj katolícki poslanci z Poľska. Napísal som im viackrát, vo viacerých jazykoch. Dokonca som im ponúkol, že za nimi zájdem do Poľska. Nedostal som ani odpoveď. Je to možné, napadlo mi, veď polovica občanov Únie sú heteroseuálni katolíci – kto lobuje za nich?
Na konci som si pozrel záznam toľko diskutovaného vypočúvania. Tribunál sa tiahol vyše troch hodín, tlmočníci tam už na konci neboli. Preberalo sa veľa tém, no napriek tomu si brali slovo v dobre zosynchronizovanom poradí poslanci z „Intergroup”. Odpaľovali otázky na Buttiglioneho, latka nárokov sa zakaždým zvyšovala. Holanďanka Buitenweg sa pýtala na hriech. Anglický herec Cashman, preslávený prvým homosexuálnym bozkom v telenovele, dával najavo, že sa cíti slovami obžalovaného „hlboko dotknutý”. Keď mu Buttiglione odpovedal, krútil Cashman hlavou a pery sa mu chveli zlosťou. Liberálna Holanďanka In t´ Veld žiadala „proaktívne“ budovanie práv LGBT.
Buttiglione odpovedal pokojne a duchaplne. Citoval Kanta, Maxa Webera, Cicera, blysol sa v piatich jazykoch, uisťoval o tom, že nechce nikoho diskriminovať. Aj pri najprísnejšom skúmaní vypočúvania som na ňom nedokázal nájsť žiadne homofóbne tvrdenie. Mohol by som povedať, že mi tá lobistka LGBT s jemným krokom klamala do tváre. Rád by som to zhrnul vznešenejšie: pani Loudesová si asi spomenula na svoj pocit.
„Veci sa odvtedy veľmi zmenili,“ zhrnula stručne Buitenweg práve teraz končiace volebné obdobie Európskeho parlamentu. Treba dať holandskej Zelenej za pravdu. Ukázalo sa to, keď holandská liberálka In´t Veld na poslednom zasadaní v Štrasburgu zavelila k ďalšiemu úderu proti nenávidenému kresťanstvu.

Táto posadnutá ateistka, obľúbená rečníčka na európskych gej festivaloch, predniesla v Európskom parlamente pozmeňovací návrh správy o ľudských právach, v ktorom sa mal “dôrazne odsúdiť” postoj pápeža k používaniu kondómov. Tentoraz to neprešlo. V parlamente 253 poslancov hlasovalo proti, 199 hlasovalo za manipulatívne sformulovaný pozmeňovák. Aj jeden zo slovenských europoslancov, Vladimír Maňka zo Smeru, sa postavil, aby Svätého otca obžaloval jedným dychom spolu s diktátormi. V priebehu piatich rokov sa veci zmenili, a ja sám napäto čakám na ďalšiu komisiu. Budú tentoraz veriacich kresťanov odkladať na rezort rybárstva? Homosexuálni lobisti sa v každom prípade pripravili. Od roku 2004 totiž svoj personálny stav v Bruseli zdvojnásobili.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite