O konaní arcibiskupa Sokola sme v .týždni nikdy nemali ilúzie. Opakovane sme ho kritizovali za zahmlievajúci postoj k vlastnej minulosti, za hanebnú necitlivosť v otázke slovenského štátu, aj za mnohé kroky po roku 1989, ktorými podľa nás kazil meno vlastnej cirkvi.
Teraz uverejňujeme ďalšie zistenia, ktoré vyrážajú dych. Zbierali sme ich niekoľko mesiacov a opakovane sme ich overovali. Sú veľmi vážne, ale práve preto je nevyhnutné o nich hovoriť, ak má byť cirkev opäť rešpektovaná.
Podľa našich informácií, ktoré nám potvrdili tri veľmi dôveryhodné zdroje, previedol Ján Sokol v roku 1998 na účet bývalého agenta ŠtB Štefana Náhlika postupne 500 miliónov korún. Stalo sa tak formou piatich splátok vo výške približne 100 miliónov. Tieto peniaze pritom cirkvi nikdy oficiálne nechýbali, pretože neboli zahrnuté do účtovníctva Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Stovky miliónov korún boli totiž na osobitnom účte, ktorým disponoval práve Ján Sokol. Peniaze pochádzali z predaja rôznych pozemkov vo vlastníctve cirkvi. Keďže sa peniaze pohybovali v akejsi čiernej zóne a neboli súčasťou oficiálneho účtovníctva cirkvi, je dosť možné, že ani samotný Vatikán sa o tej transakcii nikdy nedozvedel.
Podľa našich informácií pochádzalo spomenutých 500 miliónov z predaja cirkevných pozemkov na Zlatých Pieskoch (pozemok dnešného Tesca) a niektorých ďalších pozemkov. Ďalší osud týchto peňazí po prevedení na účet Štefana Náhlika však nie je známy. Vieme len to, že vysokí cirkevní predstavitelia o nich nechcú hovoriť a do budúcnosti s nimi v cirkvi vôbec nerátajú!
Ako sme sa dozvedeli, tento podozrivý pohyb peňazí preverovala zhruba pred 10 rokmi polícia. Z neznámych dôvodov však napokon neprišlo k vyšetreniu pozadia celej transakcie. Pokúšali sme sa rôznymi cestami spojiť s policajtom, ktorý mal celú transakciu preverovať, dnes však už nepracuje v polícii a o jeho novom pôsobisku neexistujú žiadne hodnoverné informácie (podľa jedného zdroja dnes pracuje v prostredí tajných služieb, ale z pochopiteľných dôvodov to nie je možné overiť).
V celej veci sme sa, samozrejme, obrátili na tri kľúčové osoby – na arcibiskupa Sokola, na nového bratislavského arcibiskupa Zvolenského a na pápežského veľvyslanca Maria Giordana.
Arcibiskup Sokol všetko poprel (viac v rozhovore s ním na strane 15).
Arcibiskup Zvolenský na otázku .týždňa, či má informácie, že arcibiskup Ján Sokol previedol na konci 90. rokov v piatich splátkach 500 miliónov na účet Štefana Náhlika a či teda jeho arcidiecéze 500 miliónov korún chýba, odpovedal diplomaticky: „Pán arcibiskup Sokol ma o tejto záležitosti neinformoval a vzhľadom na to by odpovede na ďalšie otázky boli iba hypotetické.“
Odpoveď pápežského nuncia na otázku, či Vatikán vie o celej transakcii, sme do uzávierky tohto čísla nedostali.
Kde teda 500 miliónov skončilo a čo vlastne tento prípad znamená? Nie nevyhnutne to, že by arcibiskup Sokol peniaze zneužil na vlastné obohatenie. Je dobre možné, že je „len“ v područí čudných kruhov z minulosti, ktoré ho dlhodobo manipulujú a ťažia z toho. Neuveriteľne nezodpovedné narábanie s peniazmi, ktoré patria cirkvi, skôr ukazuje, že arcibiskup Sokol podľahol pocitu bohorovnosti, pri ktorom je všetko dovolené, pretože hodnostár sa nemýli a akoby ani nepodlieha svetským zákonom.
Ján Sokol bol vysvätený za biskupa ešte počas komunizmu. Hovorilo sa, že išlo o kompromis medzi komunistami, ktorí žiadneho nového biskupa nechceli povoliť, a cirkvou, ktorá nového biskupa nevyhnutne potrebovala. Po 20 rokoch sa však zdá, že nešlo o kompromis, ale skôr o premyslený ťah ateistického režimu, ako cirkvi dlhodobo uškodiť.
Príbeh Jána Sokola toto zdanie postupne mení na istotu.
Teraz uverejňujeme ďalšie zistenia, ktoré vyrážajú dych. Zbierali sme ich niekoľko mesiacov a opakovane sme ich overovali. Sú veľmi vážne, ale práve preto je nevyhnutné o nich hovoriť, ak má byť cirkev opäť rešpektovaná.
Podľa našich informácií, ktoré nám potvrdili tri veľmi dôveryhodné zdroje, previedol Ján Sokol v roku 1998 na účet bývalého agenta ŠtB Štefana Náhlika postupne 500 miliónov korún. Stalo sa tak formou piatich splátok vo výške približne 100 miliónov. Tieto peniaze pritom cirkvi nikdy oficiálne nechýbali, pretože neboli zahrnuté do účtovníctva Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Stovky miliónov korún boli totiž na osobitnom účte, ktorým disponoval práve Ján Sokol. Peniaze pochádzali z predaja rôznych pozemkov vo vlastníctve cirkvi. Keďže sa peniaze pohybovali v akejsi čiernej zóne a neboli súčasťou oficiálneho účtovníctva cirkvi, je dosť možné, že ani samotný Vatikán sa o tej transakcii nikdy nedozvedel.
Podľa našich informácií pochádzalo spomenutých 500 miliónov z predaja cirkevných pozemkov na Zlatých Pieskoch (pozemok dnešného Tesca) a niektorých ďalších pozemkov. Ďalší osud týchto peňazí po prevedení na účet Štefana Náhlika však nie je známy. Vieme len to, že vysokí cirkevní predstavitelia o nich nechcú hovoriť a do budúcnosti s nimi v cirkvi vôbec nerátajú!
Ako sme sa dozvedeli, tento podozrivý pohyb peňazí preverovala zhruba pred 10 rokmi polícia. Z neznámych dôvodov však napokon neprišlo k vyšetreniu pozadia celej transakcie. Pokúšali sme sa rôznymi cestami spojiť s policajtom, ktorý mal celú transakciu preverovať, dnes však už nepracuje v polícii a o jeho novom pôsobisku neexistujú žiadne hodnoverné informácie (podľa jedného zdroja dnes pracuje v prostredí tajných služieb, ale z pochopiteľných dôvodov to nie je možné overiť).
V celej veci sme sa, samozrejme, obrátili na tri kľúčové osoby – na arcibiskupa Sokola, na nového bratislavského arcibiskupa Zvolenského a na pápežského veľvyslanca Maria Giordana.
Arcibiskup Sokol všetko poprel (viac v rozhovore s ním na strane 15).
Arcibiskup Zvolenský na otázku .týždňa, či má informácie, že arcibiskup Ján Sokol previedol na konci 90. rokov v piatich splátkach 500 miliónov na účet Štefana Náhlika a či teda jeho arcidiecéze 500 miliónov korún chýba, odpovedal diplomaticky: „Pán arcibiskup Sokol ma o tejto záležitosti neinformoval a vzhľadom na to by odpovede na ďalšie otázky boli iba hypotetické.“
Odpoveď pápežského nuncia na otázku, či Vatikán vie o celej transakcii, sme do uzávierky tohto čísla nedostali.
Kde teda 500 miliónov skončilo a čo vlastne tento prípad znamená? Nie nevyhnutne to, že by arcibiskup Sokol peniaze zneužil na vlastné obohatenie. Je dobre možné, že je „len“ v područí čudných kruhov z minulosti, ktoré ho dlhodobo manipulujú a ťažia z toho. Neuveriteľne nezodpovedné narábanie s peniazmi, ktoré patria cirkvi, skôr ukazuje, že arcibiskup Sokol podľahol pocitu bohorovnosti, pri ktorom je všetko dovolené, pretože hodnostár sa nemýli a akoby ani nepodlieha svetským zákonom.
Ján Sokol bol vysvätený za biskupa ešte počas komunizmu. Hovorilo sa, že išlo o kompromis medzi komunistami, ktorí žiadneho nového biskupa nechceli povoliť, a cirkvou, ktorá nového biskupa nevyhnutne potrebovala. Po 20 rokoch sa však zdá, že nešlo o kompromis, ale skôr o premyslený ťah ateistického režimu, ako cirkvi dlhodobo uškodiť.
Príbeh Jána Sokola toto zdanie postupne mení na istotu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.