Jazyk ako anglický park

Riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV Slavomír Ondrejovič.

.stretávame sa v čase, keď je v parlamente novela jazykového zákona. Váš názor na túto novelu, ktorá sprísňuje ochranu jazyka a zavádza aj finančné sankcie?
Nie všetci v jazykovednej obci schvaľujú zavedenie sankcií a nie všetci, vrátane mňa, si myslia, že nášmu jazyku pomôžu. V našich kruhoch nehovoríme o potrebe ochraňovať jazyk, ale o potrebe starať sa o jazyk, kultivovať ho. A nie je to len rozdiel terminologický. Vychádzame z toho, že náš jazyk je dostatočne rozvinutý, plní všetky funkcie, ktoré naň kladieme, a nie je v súčasnosti nikým ohrozovaný. Ani češtinou, ani maďarčinou, ani angličtinou. Je to plnoprávny jazyk Európskej únie.

.takže zákony, ktoré spisovný jazyk ochraňujú, slovenčine skôr škodia?
Nehovoril by som o škodlivosti jazykového zákona, hoci sa tým naozaj môže narušiť prirodzený vzťah k jazyku. Tým, že spochybňujeme potrebu jeho ochrany politickými prostriedkami a sankciami, naznačujeme, že slovenčinu nepovažujeme za nijakú skleníkovú rastlinku, nad ktorou treba stále držať ochrannú ruku a chrániť ju pred nepriateľmi a škodcami.

.čo hovoríte na finančné sankcie za porušenie ustanovení jazykového zákona?
Nemyslím si, že je dobré vyťahovať na jazyk pokuty. A takisto si nemyslím, že sa vďaka nim zvýši jazyková kultúra, prípadne že kodifikovaná podoba štátneho jazyka získa u nás viac životného priestoru. Domnievam sa totiž, že jazyk nepotrebuje nad sebou práskanie bičom, ale skôr niečo, čo by som nazval nežnou starostlivosťou. Pravdaže, ani táto starostlivosť sa nezaobíde bez istého tlaku. Ale nemal by to byť tlak politický, mal by to byť tlak spoločenský – tlak verejnosti.

.pri tvorbe tejto novely konzultovalo ministerstvo kultúry navrhované zmeny s vaším ústavom?
Svoje pripomienky k návrhu novely zákona sme poslali v rámci pripomienkového konania. Žiaľ, Ústredná jazyková rada, ktorá je poradným orgánom ministra kultúry, ich neakceptovala.

.do konca roka 2008 ste tiež boli členom tejto rady, ale už nie ste. Prečo?
Vzdal som sa členstva.

.lebo?
Nemal som šancu niečo ovplyvniť a k potrebe a účelnosti takéhoto zákona som bol od začiatku skeptický.

.minister Maďarič výrazne obmenil  Ústrednú jazykovú radu. Prečo?
Je právo ministra menovať ľudí do svojho poradného orgánu. Domnievam sa však, že predchádzajúce zloženie rady bolo vyváženejšie.

.často používate plurál – my jazykovedci. Ale ten plurál sa zrejme týka len jednej skupiny jazykovedcov, nie?
Áno. Chcem však spresniť, že pripomienky k jazykovému zákonu posielalo spoločne celé vedenie ústavu.

.čiže vy hovoríte v tomto prípade za celý Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV? Do akej miery je váš názor názorom ústavu?
Ústav má svoju hierarchickú štruktúru, ale dobrý pocit mám vtedy, keď sa dohodneme. Iste ani nemusím dodávať, že niekedy ide o neľahké dohadovanie. Aj jazykovedci majú rozmanité pohľady na jazyk, dokonca aj v rámci ústavu. Myslím si však, že línia, ktorú presadzujeme vo vedení, sa rešpektuje. Odráža sa to napríklad pri veľkom slovníku slovenského jazyka, ktorý je skutočným slovníkom 21. storočia. Koncipuje sa na trochu iných princípoch ako predchádzajúce lexikografické diela a na omnoho bohatších zdrojoch. Aj vďaka elektronickej databáze Slovenského národného korpusu, ktorá v súčasnosti obsahuje už 550 miliónov slov,  a vďaka rôznym internetovým vyhľadávačom vieme dnes o jazyku toľko ako nikdy predtým. Samozrejme, v úze a na internete sa nájde všeličo. Preto sa pri opise súčasných noriem opierame o spoľahlivé zdroje a o dobrých, prestížnych  hovoriacich a autorov.

.aké slová sa dostali do korpusu? Z kníh, z tlače?
Áno aj.

.ale to, čo vyjde v novinách či knihách, už predtým upravili jazykoví redaktori podľa kodifikovaných slovníkov. Do novín či kníh sa preto zväčša nedostanú slová, ktoré sú nespisovné. Nie je preto v korpuse iba slovenčina, ktorá je už jazykovo upravovaná?
Do značnej miery je to tak, ale ani v novinách a knihách nenachádzame len spisovné slová, ktoré prešli redaktorským spracovaním. Okrem toho v korpuse máme aj texty (napríklad blogy), ktoré nie sú redigované.

.môžu sa teda do nového veľkého slovníka dostať aj slová, ktoré nie sú podľa starých príručiek spisovné?
Samozrejme. Korpus nám pomáha odhaľovať skutočný život súčasného jazyka.

.najnovší prípad: prasacia alebo prasačia? Ľudia hovorili prasačia, lebo jazykoví redaktori tvrdili, že to musí byť prasacia. Ale vy už na svojej internetovej stránke uvádzate obidva výrazy ako spisovné. Čo sa stalo?
Presnejšie by bolo, keby sme povedali, že ľudia hovorili prasačia i prasacia, hoci spomínaný korpus nám ukazuje, že skóre v používaní podoby prasačia vo vzťahu prasacia je približne 3 : 1. Korpus nám zároveň ukazuje, že forma prasačí prevláda predovšetkým v metaforickom význame (prasačie očká, prasačia chalúpka). Keby sme sa opierali len o prevažujúcu analógiu, museli by sme naozaj tvrdiť, že zvieracie prídavné mená tohto typu sa v slovenčine tvoria pomocou prípony -ací: kozľa – kozľací, kačka – kačací, je husací, zvierací, teľací...

.ale máme aj sliepka – slepačí, vták – vtáčí.
To je už iný prípad, hoci aj tvary slepačí, zajačí mohli mať vplyv na tvar prasačí. V tomto prípade mohla zohrať svoju úlohu aj medzijazyková analógia a a kontakt slovenčiny z češtinou. Dôležitý je pre nás výskyt príslušných podôb v bežnej reči i v kultivovaných prejavoch nositeľov slovenčiny. Pripomeniem v tejto súvislosti známu vetu zakladateľa vedeckej slavistiky Jozefa Dobrovského, ktorú vyslovil už v roku 1795: „Úzus má prednosť pred etymológiou i analógiou.“ Takže ak by sme tvrdili, že správna je v tomto prípade len jedna podoba (napríklad prasací), dávali by sme zapravdu tým, čo usudzujú, že občas hodnotíme veci spoza zatvorených okien slonovinovej veže. Rovnako by však nebolo správne odporúčať iba formu prasačí.
Prof. Slavomír Ondrejovič, DrSc. sa narodil v roku 1946 v Lučenci, vyštudoval slovenský a ruský jazyk na Filozofickej fakulte UK. Pracoval na FiF UK a od roku 1977 pôsobí v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV. Desať rokov je jeho riaditeľom. Venuje sa aj prekladom a písaniu cestopisov. Je autorom štúdií Hovorená podoba spisovnej slovenčiny, Jazyk, veda o jazyku a societa i ďalších.

.tak schválne skúsme malý test: ako si riaditeľ Jazykovedného ústavu objednáva hranolky? Pýta si hranolčeky?
(Úsmev.) Naozaj si myslíte, že si pýtam hranolčeky?

.ak dodržiavate kodifikované pravidlá, tak by ste si mali pýtať hranolčeky.
Ja si pýtam hranolky, aj keď nie často, lebo vieme, aké sú nezdravé, a mám na to dobré dôvody. To je totiž ten prípad, keď dynamiku jazyka ešte nezachytili kodifikačné príručky, len články v našich publikáciách a časopisoch. Jazyk si v tomto prípade vytvoril istý „kulinársky“ podtyp: máme párok – párky (nie párčeky), rožok – rožky (nie rožteky), pirôžok – pirôžky (nie pirôžteky). A aj vďaka rozsiahlemu korpusu sa dá zistiť, že základný tvar, od ktorého sú odvodené hranolky, nie je hranolok (čo by asi nebolo v poriadku), ale hranolka.

.ale médiá sa boja použiť výraz prasačia či hranolky, keď to nenájdu v slovníku. A keď sa teraz zostrí jazykový zákon, budú média nútené používať iba kodifikované výrazy. Napríklad hranolčeky. Samozrejme, potom sa aj v korpuse zvýši frekvencia používania slova hranolčeky.  Ľudia si na to pomaly aj zvyknú. To však deformuje živý jazyk.
No predsa aj v dôvodovej správe novely jazykového zákona sa hovorí, že kodifikácia odráža pružnú stabilitu, čo by sme mohli aplikovať aj na tento prípad. Dôležité je vychádzať zo živého jazyka, ale rešpektovať pritom aj systémové vzťahy v jazyku.

.čo to znamená napríklad pre jazykovú úpravu textov v médiách?
Jazykoví redaktori by mali vedieť kodifikačné príručky používať tvorivo a určite mnohí tak aj robia. Postupovať podľa nich, no ak ide o dobrého autora, neobmedzovať jeho tvorivý potenciál, opravovať len prípadné jazykové lapsusy.

.jazykovedná obec je na Slovensku rozdelená – je tá deliaca hranica v tomto: či je na prvom mieste úzus alebo systém.
Hoci je to trochu schematické delenie, v podstate je to tak. V staršej teórii jazykovej kultúry a spisovného jazyka sa kládol primárne dôraz na ústrojnosť, čiže systémovosť, až na ďalších miestach bola funkčnosť, vžitosť a ustálenosť. My sa skôr opierame o takzvanú normovosť jazyka (čo je v živej norme, čo sa v jazyku vžilo, čo sa osvedčilo v živej komunikácii). Spisovný jazyk sa, pravdaže, nevyhne regulácii, nemôže sa vyvíjať celkom samočinne a spontánne. Dobré však je, keď ho regulujeme tak, ako nám to našepkáva sám jazyk. Nie je dobré nútiť ho, aby bol systémový aj tam, kde sa mu do toho celkom nechce.

.to nepočuť od jazykovedcov často.
Je to proces, ktorý sa v modernej jazykovede stále prehlbuje. V tomto zmysle orientujeme aj naše jazykové poradenstvo. Hoci tu môže dôjsť k istému napätiu, keď sa pri odpovediach opierame o kodifikačné príručky, ktoré sú v niektorých prípadoch prekonané pohybom jazyka alebo pohybom v poznávaní jazyka. Preto niektorí jazykovedci hovoria o tom, že by sa príručky nemali vnímať ako záväzné: skôr ako odporúčania, hoci, povedzme to tak, naliehavé odporúčania. Tak ako je to v českej jazykovej situácii.

.súhlasíme, ale to je v rozpore so znením jazykového zákona, v ktorom sú presne vymenované kodifikačné slovníky a príručky.
Je to dobrý postreh, ale, ako som povedal, kodifikačné príručky treba používať tvorivo. Aj v dôvodovej správe novely sa hovorí o funkčnom prekonávaní normy, či dokonca o pružnej kodifikácii. Krátky slovník slovenského jazyka má 60-tisíc slov, ale slovenčina ich má určite viac, nemôžeme ju redukovať na takýto rozsah, Znefunkčnili by sme ju. Pripravovaný Slovník súčasného slovenského jazyka, ktorý zachytáva súčasné normy najpresnejšie, bude mať viac ako 200 000 slov. Je však pravda, že v tomto roku sa dokončí len druhý zväzok.

.vy ste boli jeden čas kritizovaný v Literárnom týždenníku skupinou konzervatívnych jazykovedcov, že slovenčinu neobraňujete a nechránite dostatočne. Pokračuje to?
Zrejme máte na mysli Výzvu na ochranu slovenského národného jazyka, ktorá upozorňovala na časté anglicizmy v slovenčine a na ich „pohodlné zavádzanie“ aj tam, kde by sa mali utvárať nové domáce výrazy. Prichádzali aj ďalšie podobné výzvy.

.kritici vášmu ústavu vyčítajú, že nebojujete s anglicizmami, ktoré sa do nej valia. Dá sa s tým niečo robiť?
Slovenčina bola vždy otvoreným jazykom, prijímala slová z latinčiny, gréčtiny, nemčiny, francúzštiny, rumunčiny, maďarčiny a ďalších jazykov. V  prvom zväzku Slovníka súčasného slovenského jazyka sú slová z 52 jazykov. A my zrazu chceme, aby prestala byť tým otvoreným jazykom. Je známe, že v poslednom čase sa v slovenčine značne rozšírili anglicizmy a amerikanizmy, čo v niektorých oblastiach má takmer formu lavíny, aj keď v tom slovenčina nie je výnimočná. Anglicizácia sa dotkla veľkého počtu jazykov, dokonca aj väčších, ako je slovenčina.

.ako sa teda máme správať k anglicizmom?
Jazyk prijíma len tie slová a prostriedky, ktoré potrebuje. Tie, ktoré nepotrebuje, majú motýlí život alebo sa dostanú na perifériu. My v ústave upozorňujeme na to, že v niektorých prípadoch sa tieto anglicizmy dajú nahradiť slovenskými ekvivalentmi, napríklad popcorn  pukancami, joint venture  spoločným  podnikom a podobne. Ale v mnohých prípadoch keď sa už anglicizmus či amerikanizmus zahniezdi, nedá sa už s tým veľmi pohnúť.

.v spomínanej Výzve sa navrhuje vymeniť slovko „hand-out“ (písomná pomôcka na vedeckej konferencii, ktorá vyjadruje podstatné informácie z prednášky) za „príručník“. Váš názor?
Neviem, či v tomto prípade nový výraz príručník zaboduje, lebo hand-out funguje už viacero desaťročí vo „svojej“ (odbornej) komunikačnej sfére. Niekedy sa anglicizmus nahradiť dá, inokedy sa nedá. Pravdaže, v nijakom prípade nemožno tvrdiť, že by anglicizmy pre slovenčinu neboli problémom. Všetkým nám idú asi na nervy anglické názvy budov alebo celých štvrtí, ako je napríklad River Park a podobne. Tie slová sú ťažko akceptovateľné preto, že neprešli „trhom slov“ – tak ako ním prešli anglicizmy apelatívnej slovnej zásoby. V tomto prípade sa niečo nanucuje a, žiaľ, ani novela o štátnom jazyku na to nestačí.

.na toto by už mohol byť aj zákon?
V tom by som videl logiku. Aj keby možno stačilo nejaké nariadenie nižšej právnej sily. Mnohé krajiny jazykový zákon nemajú, napríklad Česká republika, a nedá sa povedať, že by u nich komunikácia upadala.

.tvorcovia novely spomínajú, že jazykový zákon má v EÚ aj Poľsko, Slovinsko, Fínsko a Francúzsko.
To je pravda, ale v poľskom jazykovom zákone sa napríklad hovorí, že tí, čo ochraňujú jazyk, majú povinnosť aj rozširovať nárečové výrazy a nárečia. Fínsky zákon ukladá, že obchodné rokovania, ktorých účastníkom je Nefín, sa má konať v angličtine. Nie je to teda ochranársky zákon. Ale na druhej strane sú aj tvrdšie jazykové zákony, ako je náš (napríklad v pobaltských krajinách) a že jeho ostré hrany sa sčasti obrusujú dvojnásobným upozornením pred udelením pokuty.

.prečo nie je známe odmietavé stanovisko Jazykovedného ústavu k novele jazykového zákona? Opatrnosť, aby ste nestratili možnosť uchovať v ústave túto líniu?
Možno ide aj o istú opatrnosť, ale najmä o komplikovanosť problému. Jazyku treba venovať primeranú starostlivosť, kultivovať ho  a namieste je tu istá disciplína. Ako som však už povedal, dávame prednosť „pozitívnemu“ približovaniu sa k jazyku. Metaforicky sa to dá vyjadriť aj tak, že k jazyku sa usilujeme pristupovať ako k anglickému parku, nie ako k francúzskemu. Pri zakladaní francúzskeho parku sa totiž zvyčajne všetko „splaníruje“ a vytýčia sa presné línie. Anglický park sa zakladá na prirodzenej kráse okolitej prírody, ktorá sa len trochu upraví. Ten park je potom možno menej súmerný, ale je o to slobodnejší, návštevníci sa v ňom cítia lepšie, voľnejšie.

.lenže takýto hlas jazykovedcov – o jazyku ako anglickom parku – nie je veľmi počuť, pripomíname opäť.
V akademickom diskurze je takýto prístup dostatočne známy.

.vy ste asi výsostne akademický typ a nie je vám blízke verejné angažovanie sa či politický lobing.
Nie, blízke mi to nie je. To však neznamená, že sa do toho nepúšťam, keď treba. Raz to vyjde, raz nie.

.lenže potom silnejšie zaznievajú hlasy z druhého tábora.
V tomto vzťahu nemáme dobrú pozíciu aj preto, že verejná mienka nie je zväčša na našej strane, v čom sa zrejme prejavuje neblahé dedičstvo purizmu. Laická verejnosť je vplyvom tradície presvedčená, že náš jazyk upadá a že ho treba ochraňovať akýmikoľvek prostriedkami.  Na našej strane je však prirodzený jazyk, respektíve, my sme na strane tohto jazyka. A ak by som chcel byť trochu patetický, mohol by som povedať, že aj dejiny.

.postoj k jazyku, ktorý zastávate vy – teda, že to, čo je vžité, má prednosť – je v dnešnej špičkovej jazykovede na Slovensku menšinový?
To si netrúfam povedať. Rozhodne zástancov tohto pohľadu stále pribúda.

.svoj jazykovedný ústav má aj Matica slovenská. Má nejaký vplyv?
Priznám sa, že neviem presne o ich činnosti v oblasti jazyka a jazykovedy. Pravidelne sa ku mne dostáva len jazyková rubrika v Slovenských národných novinách.

.to je asi trochu iný prístup k slovenčine ako presadzujete vy.
Áno, naozaj je iný. Na Slovensku, ale to nie je len prípad našej krajiny, sa pestujú rôzne druhy jazykovedy. Okrem profesionálnej (akademickej a univerzitnej) je tu aj jazykoveda poloprofesionálna a amatérska. A je tu ďalej aj jazykoveda zahľadená do minulosti, či dokonca jazykoveda zahľadená do seba. Nevýhoda je, že používatelia nevedia vždy rozlíšiť, o akého práve ide. Čo sa týka nášho ústavu, poskytujeme odpovede na jazykové otázky, ktoré sú založené na najnovšom výskume, aj keď v niektorých prípadoch môže vznikať isté napätie medzi platnými príručkami a najnovším posunom v normách.

.čo sa vtedy dá urobiť?
V takýchto prípadoch sa nemôžeme rozhodovať iba na osi správne/nesprávne. Ale jazyk vôbec nie je iba správno-nesprávny, nie je čierno-biely. Je, ako zvyčajne hovoríme, farebný, ba farebnejší ako dúha. V posledných rokoch sme zaznamenali nezvyčajne veľký nárast jazykových otázok, s ktorými sa používatelia na nás obracajú. Na našej internetovej stránke máme dokonca 30-tisíc (!) návštev denne, čo svedčí to o stúpajúcom záujme o náš jazyk.

.ešte obligátna otázka – otvoria jazykovedci niekedy otázku zrušenia tvrdého y?
Ako ukazujú dejiny, na pravopisnú reformu sú vhodné najmä spoločenské zlomy, možno dokonca revolúcie, vojny. Zrejme aj preto sa tak dobre ujala veľká pravopisná reforma v Rusku v roku 1918 a zrejme preto sa vôbec neujala nemecká pravopisná reforma. Tá sa pripravovala, ako je známe, viac ako dvadsať rokov s neuveriteľnými nákladmi. Výsledok bol však úplne biedny.

.čiže tvrdé y prežije v pokojných časoch, ale ak by prišla nejaká revolúcia, tak by možno zmietla aj ypsilon?
Novšie medzi jazykovedcami nie je vôľa na zrušenie ypsilonu a takéto iniciatívy vychádzajú skôr od jednotlivcov zo širokej verejnosti. Pritom sa nepotvrdili ich nádeje, že každý na Slovensku bude rád, keď sa ypsilon zruší. Prieskum totiž ukázal, že 60 percent opýtaných bolo za ponechanie súčasného stavu. Nevylučujem, že k tomuto zrušeniu môže niekedy dôjsť, ale v súčasnosti ho ústav nepodporí najmä z ekonomicko-spoločenských dôvodov.  Navyše zrušenie ypsilonu by malo za následok zvýšenie počtu diakritických znamienok. V každom prípade, kým trvá môj pontifikát, ypsilon sa rušiť nebude. (Úsmev.)