Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Z prvej ruky

.fedor Gál .časopis .ostatné

Od septembra do konca decembra 1990 som trávil čas striedavo v role predsedu Verejnosti proti násiliu a za stolom riaditeľa Ústavu pre analýzu sociálnych problémov Univerzity J. A. Komenského v Bratislave. Sám tento fakt je svedectvom o mojej vtedajšej rozháranosti – bol som politik na úteku pred politikou.

Od septembra do konca decembra 1990 som trávil čas striedavo v role predsedu Verejnosti proti násiliu a za stolom riaditeľa Ústavu pre analýzu sociálnych problémov Univerzity J. A. Komenského v Bratislave. Sám tento fakt je svedectvom o mojej vtedajšej rozháranosti – bol som politik na úteku pred politikou.

Striedavo v politickej akcii a za stolom, ako komentátor udalostí, ktorých som bol sám protagonistom. Kniha Z prvej ruky vyšla v roku 1991 a tuším som ju nikdy ani neotvoril. Až teraz, keď sa blíži dvadsiate výročie udalostí z roku 1989. Je to zaujímavé a miestami až fascinujúce čítanie. Vysvetľuje mnohé z toho, čo dnes prežívame.  
Na pôvodnom texte som nezmenil ani čiarku, iba som upravil názvy niektorých kapitol a vyškrtol pasáže, ktoré nemajú charakter záznamu udalostí, ako som ich vtedy vnímal a reflektoval.  Celý text som „rozstrihal“ na fragmenty, ktoré sú publikovateľné v tlačenej a internetovej podobe na pokračovanie. Svoj komentár s odstupom dvadsiatich rokov pripájam na koniec. 
Knihu som pôvodne vydal dnes už v neexistujúcom vydavateľstve Archa, s podporou National Endowment for Democracy. Je zrejmé, že som ju nemohol napísať sám, preto by som sa chcel poďakovať svojim spolupracovníkom.

Mojím najbližším spolupracovníkom pri písaní knihy bol Marian Timoracký (z Centra pre výskum spoločenských problémov, neskôr Ústavu pre sociálnu analýzu pri Univerzite Komenského v Bratislave). Za mnoho závažných sociologických informácií som povďačný priateľom z Centra pre výskum spoločenských problémov: Cyrilovi Belicovi, Zore Bútorovej, Ivanovi Dianiškovi, Máriovi Dobrovodskému, Pavlovi Fričovi, Olge Gyarfášovej, Tatiane Rosovej, ako aj Romane Hambálkovej, Kataríne Klímovej, Oľge Brnkovej, Gabriele Dubecovej, Barbore Gindlovej, Bronislave Haviarovej a študentom Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorí s nimi spolupracovali. Vd'aka nim som disponoval kvantitatívnymi údajmi o politickej scéne za celý rok 1990. Osobitne sa chcem pod'akovať tým, ktorí so mnou prežívali horúce mesiace od novembra 1989 do decembra 1990 na Jiráskovej ulici č. 10. Pracovalo sa tam od skorého rána do neskorej noci pod ustavičným tlakom udalostí a neraz aj ohrozením. Nikdy nezabudnem na ľudí, ktorých som tam denne vídal: Inge Antalovú, Petra Tatára, Juraja Flamíka, Petra Zajaca, Ľubomíra Feldeka, Martina M. Šimečku, Eugena Gindla, Ruda Sikoru, Jána Budaja, Jána Langoša, Františka Mikloška, Milana Kňažka, Kamila Procházku, Vlada Duchoňa, Jána Piroščáka, Jána Spurného, Máriu Mistríkovú, Petra Hunčíka, Ladislava Nagya, Ladislava Szighetiho, Miloša Žiaka, Martina Oravca, Juraja Záriša, Andreja Bartosiewicza, Katarínu Haroníkovú, Annu Erdélyovú, Michala Greška, Máriu Kresánkovú, Martina Bútoru, Milana Šimečku, Miroslava Kusého, Jozefa Kučeráka, Fera Guldana, Ladislava Snopka, Vladimíra Ondruša a mnoho ďalších, ktorí sa naplno vložili do ponovembrových udalostí v ich bratislavskom epicentre. Významnú rolu vtedy zohrali aj kolektívy našich priateľov z denníka Verejnosť, vysokoškolského dvojtýždenníka Echo, týždenníka Kultúrny život. Samostatnú knihu by si zrejme zaslúžili aj študenti, ktorých hnutie bolo od prvých hodín spolupútnikom hnutia Verejnosť proti násiliu. Nikdy nezabudnem na neopakovateľnú atmosféru na Jiráskovej ulici č. 3 (budova Vysokej školy múzických umení), kde sídlil prvý štrajkový študentský výbor. Študenti tu okrem poskytovania informácií a novinárskeho servisu poskytovali aj zdravotnícke služby, pripravovali čaj, rôzne „kalorické bomby". Pred našimi očami sa tu formovalo mnoho osobností, ktoré si v krátkom čase našli výrazné miesto v našom kultúrnom a politickom živote. Rád by som v tejto súvislosti spomenul aspoň Zuzanu Mistríkovú, Tóna Popoviča, Borisa Grexu, Michala Bláhu a Daňa Bútoru. Veľmi si cením aj postoj svojho syna Róberta, ktorý stál pri zrode časopisu Echo. Rukopis pred odovzdaním do výroby prečítalo množstvo priateľov; svojimi pripomienkami prispeli k vylepšeniu knihy predovšetkým Paľo Frič, Mário Dobrovodský, Zora Bútorová, Oľga Gyarfášová, Miloš Žiak, Milan Šimečka, Juraj Flamík, Sergej Michalič a Peter Zajac. Ako posledná mala text v ruke Alma Münzová. Vylepšila ho nielen redakčne, ale aj vecne. Všetkým ďakujem.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite