Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mramorové dosky plné kokaínu

.lenka Bartošová .kalábria .časopis .týždeň vo svete

Droga odchádzala z Kolumbie v mramorových doskách. Keď prešli colnou kontrolou, bola to už hračka. Nik netušil, že niekoľkotonové mramorové dosky sú naplnené stovkami kíl kokaínu, čo smeruje z Južnej Ameriky do Austrálie, Španielska, Francúzska, Holandska a Talianska.

Droga odchádzala z Kolumbie v mramorových doskách. Keď prešli colnou kontrolou, bola to už hračka. Nik netušil, že niekoľkotonové mramorové dosky sú naplnené stovkami kíl kokaínu, čo smeruje z Južnej Ameriky do Austrálie, Španielska, Francúzska, Holandska a Talianska.


Salvatore Mancuso, potomok talianskych emigrantov, bol jedným z najsilnejších mužov Kolumbie. Šéf osemtisícovej armády kontroloval južnú časť Kolumbie a väčšinu rafinérií. Neexistuje ani jedno veľké medzinárodné vyšetrovanie obchodu s kokaínom, kde by sa neobjavilo jeho meno.
Jeden z prípadov, kde figuruje, je však výnimočný. Operácia „Decollo“ bola vedená Okresným riaditeľstvom Antimafia v Catanzare a špeciálnymi operatívnymi jednotkami ROS, ktorým velil plukovník Daniele Galimberti. Výsledkom maxioperácie bolo zabavené rekordné množstvo kokaínu – 5 500 kíl. Našiel sa v kontajneroch na lodi, ktorá smerovala do Gioia Tauro. Droga bola skrytá v trubiciach v mramorových doskách. 28. januára 2004 bolo pri zabavení kokaínu zatknutých 159 ľudí od Talianska až po Austráliu a Kolumbiu, medzi nimi aj niektorí členovia ‘Ndranghety z klanu Mancuso a Pesce. Z jedného kilogramu kokaínu sa dalo vyrobiť 6 500 dávok, každá s trhovou cenou  70 €. Málokto vedel, že objav bol výsledkom jednej z najdôležitejších infiltrácii medzi obchodníkov s drogami, hodnej filmového plátna.

.agent Bruno Fuduli
Príbeh sa začína v dedinke Zungri v Kalábrii, kde Bruno Fuduli podniká s mramorom. Pánmi oblasti sú muži z klanu Mancuso. Bruno Fuduli platí klanu výpalné ako všetci podnikatelia. Platí, kým vládze, a keď to nejde, v 90-tych rokoch odchádza do Brazílie. Získa tam koncesiu na lom a začne vyvážať mramor do Talianska. Zbohatne a v roku 1995 sa vracia do Talianska v nádeji, že situácia sa zlepšila. Opäť však čelí vydieraniu a úžere. Klan mu ponúkne, aby sa zapojil do obchodu s drogami. Zarobí si a ukončí svoje problémy. Fuduli nesúhlasí, no keď ho donútia platiť vyše dvojnásobok výpalného, nevidí iné východisko.

Prvýkrát cestuje Fuduli do Kolumbie v roku 1999. Má vyjednávať s kolumbijskými obchodníkmi s drogami pre klan Mancuso a pre klan z pobrežia iónskeho mora. Musí sa však zaručiť životom: zostať pod kontrolou druhej strany až do ukončenia obchodu. Dojednáva aj transport drogy do Gioia Tauro v mramorových doskách. Systém funguje a odošlú sa tri zásielky. No sľubované rozprávkové zárobky končia stále vo vreckách Mancusovcov.
Koncom roka 1999 sa zúfalý Fuduli skontaktuje s plukovníkom z mesta Vibo Valentia. Prizná všetko, aj tri zásielky mramorových dosiek do prístavu Gioia Tauro. Začne spolupracovať s ROS z Catanzara, a keďže už má dôveru kolumbijských obchodníkov s drogami aj kalábrijských rodín, nik si nič nevšimne. Zo spolupráce vzídu prvé výsledky: 541 kg kokaínu v prístave Salerno, 250 kg v Gioia Tauro, 3500 kg na jednej z hliadkových lodí, 430 kg v Austrálii a ďalších 600 v Španielsku. 255 kg v Holandsku smerujúcich do Talianska.
Žiaľ, posledná zásielka smerujúca do Holandska bola Fudulimu osudná. Polícia ju zabavila predčasne a kolumbijskí dodávatelia Fuduliho obvinili, že tých 225 kíl ukradol. Členovia polovojenskej skupiny ho strčili do akejsi diery na 15 dní bez jedla. Našťastie mu pomohol jeden obchodník s drogami, s ktorým sa pred časom skamarátil. Ten ho zobral do Bogoty. Carabinieri z ROS už čakali na talianskej ambasáde a pod zámienkou, že nemá v poriadku papiere, ho dostali do bezpečia a do Talianska.
Po piatich rokoch stále nevedno, čo sa stalo s Brunom Fudulim. Isté je len to, že vďaka nemu bolo možné dostať za mreže 159 osôb, z ktorých bolo 110 zatknutých v Taliansku a 49 od Venezuely, cez Kolumbiu, Mexiko, Čile až po Španielsko a Belgicko.
Dnes je zatknutý aj Salvatore Mancuso. Šéf polovojenských Autodefensas Unidas de Colombia žil dlho v domácom väzení a začal spolupracovať s úradmi. V roku 2008 ho poslali na americkú pôdu a americký súd mu vymeral 40 rokov väzenia a finančné odškodnenie dedičov každej obete jeho činov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite