Pláž v kalifornskej Santa Monice patrí medzi najfilmovanejšie na svete. Mnoho hollywoodskych režisérov si vyhliadlo populárne mólo a jeho okolie ako pozadie svojich scén. A čo to má spoločné s medicínou?
V jednom z neďalekých luxusných hotelov sa už niekoľko rokov v zime schádzajú svetoví experti v boji proti rakovine pľúc. Lekári, vedci, zástupcovia farmaceutických firiem, predstavitelia vlády a nadácií sem prichádzajú komunikovať nové poznatky v liečbe tohto zhubného ochorenia a plánovať, ako postupovať ďalej. Veľmi intenzívne sympózium organizuje Medzinárodná asociácia pre štúdium rakoviny pľúc. Tejto mimoriadne zákernej chorobe podľahne ročne na celom svete asi 1,3 milióna pacientov. Nečudo, že každý je zvedavý, ako postupuje boj, kde aj malé víťazstvá predstavujú predĺženie života pre státisíce pacientov.
Míting sa zameriava najmä na takzvanú cielenú liečbu (targeted therapy) využívajúcu nové poznatky z biológie a genetiky nádorov. Tieto poznatky sú východiskom pri dizajne prípravkov atakujúcich terčové molekuly či skupiny molekúl, zodpovedných za nekontrolovateľné množenie rakovinových buniek. Experimentálne liečebné postupy využívajú chemicky pripravené „malé molekuly”, ktoré presne zapadajú do aktívnych častí cieľových proteínov malígnych buniek. Iné postupy využívajú protilátky vyrobené proti bunkovým receptorom, vakcíny mobilizujúce imunitný systém pacienta proti nádoru, génovú terapiu a ďalšie nové spôsoby liečby.
.gény
Mnohým klinickým štúdiám pomohla nedávna explózia výsledkov moderných génových analýz, ktoré dnes umožňujú masívne testovanie genetického pozadia rakoviny. Veľký význam majú aj štúdie proteínového zloženia a funkcie nádorových buniek, ktoré odkrývajú mechanizmus rôznych porúch vedúcich k nádorovému rastu.
Nové technológie urýchľujúce charakterizáciu génov a detekciu prípadných mutácií kritických pre nádorovú transformáciu viedli k poznatku, že mutácií zodpovedných za jeden z najrozšírenejších typov rakoviny pľúc – adenokarcinóm – je omnoho viac ako sa doteraz predpokladalo.
Koncom minulého roka vyšla v prestížnom časopise Nature štúdia, v ktorej veľký vedecký tím testoval vzorky zo 188 nádorov zameriavajúc sa na 623 génov so známym vzťahom k rôznym druhom rakoviny. Zapojení boli vedci z prestížnych pracovísk Washington University v Saint Louis, Broadovho ústavu MIT a Harvardskej univerzity v Bostone, Baylor College v texaskom Houstone a ďalších univerzít a ústavov. Výskumníci našli v adenokarcinómoch viac ako tisíc somatických (t. j. získaných, a nie dedičných) mutácií a identifikovali 26 génov s vysokou frekvenciou mutácií. Okrem známych mutácií onkogénov (génov, ktoré samy alebo v súhre s ďalšími génmi môžu spôsobiť rakovinu) a tumor-supresorových génov (génov, ktoré za normálnych podmienok blokujú vývin rakoviny) vedci objavili v adenokarcinómoch mutácie aj u mnohých génov, ktoré sa doteraz s rakovinou pľúc nespájali.
Predpokladá sa, že všetky tieto gény zohrávajú úlohu vo vývoji adenokarcinómu. A hoci v rakovine pľúc ide doteraz o najväčšiu štúdiu tohto druhu, sami autori priznávajú, že na dokreslenie plného obrazu komplexnej situácie budú potrebné robustnejšie štúdie. Už teraz je však prínosom spomínanej práce odhalenie nových diagnostických a terapeutických možností, na ktorých môžu stavať vývojové pracoviská univerzít alebo biotechnologického a farmaceutického priemyslu.
Pri plánovaní veľkých štúdií v blízkej budúcnosti pomáha aj fakt, že vývoj technológií sekvenovania génov ide dopredu závratne rýchlo. Kým na prelome tisícročí biológovia na celom svete oslávili sekvenovanie ľudského genómu, na ktorom pracovali vyše desať rokov stovky vedcov, v súčasnosti sa vyvíjajú technológie, ktoré tú istú úlohu dokážu nie za mesiace, ani týždne, ale za dni či hodiny. Sú aj takí optimisti, ktorí tvrdia, že to v blízkej budúcnosti dokážu za štvrť hodinu. Pätnásť minút na cely ľudský génom (okolo 25 000 génov)! Mame sa na čo tešiť.
.cigarety
Nemenej dôležitý je výskum bezprostredného okolia nádorov v tkanivách, ktoré sa môžu pod mikroskopom javiť ako zdravé, hoci už obsahujú prvé molekulárne zmeny smerujúce k malígnemu rastu. Dokonca to platí aj pre „zdravo” vyzerajúce tkanivá u ľudí bez akýchkoľvek iných znakov rakoviny.
Tento koncept nie je nový. Avšak až súčasné možnosti veľkoplošného testovania pomocou takzvaných génových čipov (ktoré sú schopné detekovať desiatky tisícov špecifických sekvencií naraz) dokážu vedci odhaliť rozsah toho, čo sa deje napríklad v pľúcach fajčiara predtým, ako sa prejavia prvé známky rakoviny.
Je zrejmé, že zmeny spôsobené cigaretami majú ďalekosiahly dopad na rozvoj rakoviny, ale aj iných pľúcnych ochorení. V súčasnosti je možné v podmienkach klinických experimentov použiť panel biomarkerov z biopsií „normálneho” pľúcneho tkaniva, ktorý vie spolu s klinickou anamnézou pomerne presne predpovedať pravdepodobnosť výskytu rakoviny pľúc u fajčiara. Podobné testy, ale na inom princípe, sa vyvíjajú za použitia vzoriek nosohltana či sputa.
Je pravda, že nie všetci fajčiari dostanú rakovinu pľúc. I keď sú na ňu aj na iné nádorové choroby oveľa náchylnejší, otvorenou otázkou zostáva, kto vyhrá tuto smutnú lotériu. Nové testy by umožnili zistiť, kto ma väčšiu pravdepodobnosť dostať rakovinu a títo jedinci by potom boli oveľa intenzívnejšie sledovaní, prípadne by mohli užívať prostriedky s preventívnym účinkom.
Skoncovanie s fajčením síce dramaticky zníži zvýšené riziko rakoviny, ale úplne ho neodstráni. Nakoniec, väčšina ľudí, ktorí dnes dostanú rakovinu pľúc, sú bývalí fajčiari a určíte percento tvoria aj nefajčiari, ktorí si v živote nezapálili. Mimochodom, rakovina pľúc u skutočných nefajčiarov (ktorí nikdy v minulosti nefajčili) má úplne inú biologickú podstatu a predstavuje tvrdý oriešok na rozlúštenie.
So skončením fajčenia to tiež nie je jednoduché. Nikotín je silno návykový a prestať fajčiť nedokáže každý. Navyše ľudia, ktorí si pomáhajú pri abstinencii nikotínovými náplasťami, asi nevedia o existencii experimentálnych dôkazov, že nielen karcinogény v dyme z cigariet, ale aj sám nikotín môže podporiť rast nádorov. Epidemiológovia dokonca detekovali vrodený defekt u malej skupiny ľudí, u ktorých čo i len sporadické fajčenie vedie k takej istej pravdepodobnosti vzniku rakoviny, aká je u tuhých fajčiarov bez genetickej predispozície.
.pláž
Ale späť k tohoročnému sympóziu v Santa Monice. Kalifornské počasie koncom februára opäť nesklamalo. Úspech mítingu sa však hodnotí podľa iných kritérií. Keď som sa jeho organizátora, profesora Paula Bunna z University of Colorado, opýtal, ktoré výsledky ho najviac zaujali, neváhal s odpoveďou. Jeho filozofiou je čo najpodrobnejšie charakterizovať pľúcny nádor a potom našiť terapiu na mieru.
„Výsledky nasvedčujú, že diagnózu treba čoraz viac posúvať na molekulárnu úroveň,“ hovorí profesor Bunn, „lebo len tak sa podarí presne usmerniť liečbu“. A hoci je tento koncept na pohľad jednoduchý, stále ostáva vybrať z množstva biomarkerov a podľa nich použiť liek alebo kombináciu na liečbu jednotlivého pacienta.
Riešiť túto komplikovanú úlohu sa snažia v jednom z najznámejších amerických pracovísk, v houstonskom onkologickom centre M.D. Andersona. Práve tu pred pár rokmi zaviedli program BATTLE (Biomarker-Based Approaches of Targeted Therapy for Lung Cancer Elimination, t. j. cielenú terapiu na elimináciu rakoviny pľúc založenú na biomarkeroch). Tento prístup pod vedením Dr. Waun Ki Honga je určitým oknom do budúcnosti liečby rakoviny pľúc. Jeho „key note“ prednáška na tohoročnom mítingu zožala zaslúžený potlesk.
Vývoj liekov naďalej pokračuje. Čo ostáva dodať? Možno to, že najlepšou liečbou rakoviny pľúc je určite jej prevencia. A tá sa dá robiť rôzne: nefajčením, ale napríklad aj pravidelným behom na santamonickej pláži či v bratislavskom Sade Janka Kráľa. Skúsil som oboje a chutí to lepšie ako cielená terapia.
Autor je pracovník National Cancer Institute v USA. Názory vyjadrené v článku sa nemusia zhodovať s názormi americkej federálnej vlády a USA.
V jednom z neďalekých luxusných hotelov sa už niekoľko rokov v zime schádzajú svetoví experti v boji proti rakovine pľúc. Lekári, vedci, zástupcovia farmaceutických firiem, predstavitelia vlády a nadácií sem prichádzajú komunikovať nové poznatky v liečbe tohto zhubného ochorenia a plánovať, ako postupovať ďalej. Veľmi intenzívne sympózium organizuje Medzinárodná asociácia pre štúdium rakoviny pľúc. Tejto mimoriadne zákernej chorobe podľahne ročne na celom svete asi 1,3 milióna pacientov. Nečudo, že každý je zvedavý, ako postupuje boj, kde aj malé víťazstvá predstavujú predĺženie života pre státisíce pacientov.
Míting sa zameriava najmä na takzvanú cielenú liečbu (targeted therapy) využívajúcu nové poznatky z biológie a genetiky nádorov. Tieto poznatky sú východiskom pri dizajne prípravkov atakujúcich terčové molekuly či skupiny molekúl, zodpovedných za nekontrolovateľné množenie rakovinových buniek. Experimentálne liečebné postupy využívajú chemicky pripravené „malé molekuly”, ktoré presne zapadajú do aktívnych častí cieľových proteínov malígnych buniek. Iné postupy využívajú protilátky vyrobené proti bunkovým receptorom, vakcíny mobilizujúce imunitný systém pacienta proti nádoru, génovú terapiu a ďalšie nové spôsoby liečby.
.gény
Mnohým klinickým štúdiám pomohla nedávna explózia výsledkov moderných génových analýz, ktoré dnes umožňujú masívne testovanie genetického pozadia rakoviny. Veľký význam majú aj štúdie proteínového zloženia a funkcie nádorových buniek, ktoré odkrývajú mechanizmus rôznych porúch vedúcich k nádorovému rastu.
Nové technológie urýchľujúce charakterizáciu génov a detekciu prípadných mutácií kritických pre nádorovú transformáciu viedli k poznatku, že mutácií zodpovedných za jeden z najrozšírenejších typov rakoviny pľúc – adenokarcinóm – je omnoho viac ako sa doteraz predpokladalo.
Koncom minulého roka vyšla v prestížnom časopise Nature štúdia, v ktorej veľký vedecký tím testoval vzorky zo 188 nádorov zameriavajúc sa na 623 génov so známym vzťahom k rôznym druhom rakoviny. Zapojení boli vedci z prestížnych pracovísk Washington University v Saint Louis, Broadovho ústavu MIT a Harvardskej univerzity v Bostone, Baylor College v texaskom Houstone a ďalších univerzít a ústavov. Výskumníci našli v adenokarcinómoch viac ako tisíc somatických (t. j. získaných, a nie dedičných) mutácií a identifikovali 26 génov s vysokou frekvenciou mutácií. Okrem známych mutácií onkogénov (génov, ktoré samy alebo v súhre s ďalšími génmi môžu spôsobiť rakovinu) a tumor-supresorových génov (génov, ktoré za normálnych podmienok blokujú vývin rakoviny) vedci objavili v adenokarcinómoch mutácie aj u mnohých génov, ktoré sa doteraz s rakovinou pľúc nespájali.
Predpokladá sa, že všetky tieto gény zohrávajú úlohu vo vývoji adenokarcinómu. A hoci v rakovine pľúc ide doteraz o najväčšiu štúdiu tohto druhu, sami autori priznávajú, že na dokreslenie plného obrazu komplexnej situácie budú potrebné robustnejšie štúdie. Už teraz je však prínosom spomínanej práce odhalenie nových diagnostických a terapeutických možností, na ktorých môžu stavať vývojové pracoviská univerzít alebo biotechnologického a farmaceutického priemyslu.
Pri plánovaní veľkých štúdií v blízkej budúcnosti pomáha aj fakt, že vývoj technológií sekvenovania génov ide dopredu závratne rýchlo. Kým na prelome tisícročí biológovia na celom svete oslávili sekvenovanie ľudského genómu, na ktorom pracovali vyše desať rokov stovky vedcov, v súčasnosti sa vyvíjajú technológie, ktoré tú istú úlohu dokážu nie za mesiace, ani týždne, ale za dni či hodiny. Sú aj takí optimisti, ktorí tvrdia, že to v blízkej budúcnosti dokážu za štvrť hodinu. Pätnásť minút na cely ľudský génom (okolo 25 000 génov)! Mame sa na čo tešiť.
.cigarety
Nemenej dôležitý je výskum bezprostredného okolia nádorov v tkanivách, ktoré sa môžu pod mikroskopom javiť ako zdravé, hoci už obsahujú prvé molekulárne zmeny smerujúce k malígnemu rastu. Dokonca to platí aj pre „zdravo” vyzerajúce tkanivá u ľudí bez akýchkoľvek iných znakov rakoviny.
Tento koncept nie je nový. Avšak až súčasné možnosti veľkoplošného testovania pomocou takzvaných génových čipov (ktoré sú schopné detekovať desiatky tisícov špecifických sekvencií naraz) dokážu vedci odhaliť rozsah toho, čo sa deje napríklad v pľúcach fajčiara predtým, ako sa prejavia prvé známky rakoviny.
Je zrejmé, že zmeny spôsobené cigaretami majú ďalekosiahly dopad na rozvoj rakoviny, ale aj iných pľúcnych ochorení. V súčasnosti je možné v podmienkach klinických experimentov použiť panel biomarkerov z biopsií „normálneho” pľúcneho tkaniva, ktorý vie spolu s klinickou anamnézou pomerne presne predpovedať pravdepodobnosť výskytu rakoviny pľúc u fajčiara. Podobné testy, ale na inom princípe, sa vyvíjajú za použitia vzoriek nosohltana či sputa.
Je pravda, že nie všetci fajčiari dostanú rakovinu pľúc. I keď sú na ňu aj na iné nádorové choroby oveľa náchylnejší, otvorenou otázkou zostáva, kto vyhrá tuto smutnú lotériu. Nové testy by umožnili zistiť, kto ma väčšiu pravdepodobnosť dostať rakovinu a títo jedinci by potom boli oveľa intenzívnejšie sledovaní, prípadne by mohli užívať prostriedky s preventívnym účinkom.
Skoncovanie s fajčením síce dramaticky zníži zvýšené riziko rakoviny, ale úplne ho neodstráni. Nakoniec, väčšina ľudí, ktorí dnes dostanú rakovinu pľúc, sú bývalí fajčiari a určíte percento tvoria aj nefajčiari, ktorí si v živote nezapálili. Mimochodom, rakovina pľúc u skutočných nefajčiarov (ktorí nikdy v minulosti nefajčili) má úplne inú biologickú podstatu a predstavuje tvrdý oriešok na rozlúštenie.
So skončením fajčenia to tiež nie je jednoduché. Nikotín je silno návykový a prestať fajčiť nedokáže každý. Navyše ľudia, ktorí si pomáhajú pri abstinencii nikotínovými náplasťami, asi nevedia o existencii experimentálnych dôkazov, že nielen karcinogény v dyme z cigariet, ale aj sám nikotín môže podporiť rast nádorov. Epidemiológovia dokonca detekovali vrodený defekt u malej skupiny ľudí, u ktorých čo i len sporadické fajčenie vedie k takej istej pravdepodobnosti vzniku rakoviny, aká je u tuhých fajčiarov bez genetickej predispozície.
.pláž
Ale späť k tohoročnému sympóziu v Santa Monice. Kalifornské počasie koncom februára opäť nesklamalo. Úspech mítingu sa však hodnotí podľa iných kritérií. Keď som sa jeho organizátora, profesora Paula Bunna z University of Colorado, opýtal, ktoré výsledky ho najviac zaujali, neváhal s odpoveďou. Jeho filozofiou je čo najpodrobnejšie charakterizovať pľúcny nádor a potom našiť terapiu na mieru.
„Výsledky nasvedčujú, že diagnózu treba čoraz viac posúvať na molekulárnu úroveň,“ hovorí profesor Bunn, „lebo len tak sa podarí presne usmerniť liečbu“. A hoci je tento koncept na pohľad jednoduchý, stále ostáva vybrať z množstva biomarkerov a podľa nich použiť liek alebo kombináciu na liečbu jednotlivého pacienta.
Riešiť túto komplikovanú úlohu sa snažia v jednom z najznámejších amerických pracovísk, v houstonskom onkologickom centre M.D. Andersona. Práve tu pred pár rokmi zaviedli program BATTLE (Biomarker-Based Approaches of Targeted Therapy for Lung Cancer Elimination, t. j. cielenú terapiu na elimináciu rakoviny pľúc založenú na biomarkeroch). Tento prístup pod vedením Dr. Waun Ki Honga je určitým oknom do budúcnosti liečby rakoviny pľúc. Jeho „key note“ prednáška na tohoročnom mítingu zožala zaslúžený potlesk.
Vývoj liekov naďalej pokračuje. Čo ostáva dodať? Možno to, že najlepšou liečbou rakoviny pľúc je určite jej prevencia. A tá sa dá robiť rôzne: nefajčením, ale napríklad aj pravidelným behom na santamonickej pláži či v bratislavskom Sade Janka Kráľa. Skúsil som oboje a chutí to lepšie ako cielená terapia.
Autor je pracovník National Cancer Institute v USA. Názory vyjadrené v článku sa nemusia zhodovať s názormi americkej federálnej vlády a USA.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.