Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prezidentské voľby: nuda, cirkev a blogeri

. .časopis .téma

Pôvodne nudné prezidentské voľby sa predsa zapíšu do dejín. Jednak vďaka internetu, kde sa viedla omnoho zaujímavejšia kampaň než v oficiálnych volebných tímoch. A takisto preto, že hlavný duel sa nevedie medzi dvoma horúcimi favoritmi, ale medzi Ivetou Radičovou a preferenčným outsiderom Františkom Mikloškom.

Pôvodne nudné prezidentské voľby sa predsa zapíšu do dejín. Jednak vďaka internetu, kde sa viedla omnoho zaujímavejšia kampaň než v oficiálnych volebných tímoch. A takisto preto, že hlavný duel sa nevedie medzi dvoma horúcimi favoritmi, ale medzi Ivetou Radičovou a preferenčným outsiderom Františkom Mikloškom.


Neželaný vývoj situácie si však opozičná kandidátka do veľkej miery spôsobila vlastnou nešikovnosťou. Samotný Mikloško pritom do konfliktu Radičovej verzus cirkev nijako priamo nevstupuje. Ani nemusí – v posledných týždňoch dvíhali denníkom a ich internetovým stránkam čítanosť vyjadrenia rôznych cirkevných predstaviteľov, ktorí Ivetu Radičovú vykreslili ako kandidátku s postojmi nezlučiteľnými s kresťanskou morálkou. Siedmi kňazi v liste adresovanom KDH, ale aj biskupi Andrej Imrich a František Tondra pritom ukázali na Františka Mikloška ako kandidáta, ktorého by katolíci – ak si svoje hodnoty nechcú nechať iba v súkromí – mali voliť. Radičová môže vo voľbách zvíťaziť iba vtedy, ak nemalú časť voličov Smeru presvedčí, že je lepšia než Ivan Gašparovič. Namiesto toho v týchto dňoch musí de facto presvedčiť nemalú časť voličov KDH, aby jej dali hlas aspoň v druhom kole. Nepočína si však pritom najlepšie.

.radičovej problém
Iveta Radičová určite nie je radikálna feministka Oľga Pietruchová – jej názory v týchto témach skôr vždy odzrkadľovali bežné postoje mestského liberálneho prostredia. Preto je pochopiteľné, že sa cíti dotknutá vytvoreným obrazom extrémnej kandidátky, za ktorú by úprimný kresťan nemal za žiadnych okolností hlasovať. Radičová však niektorými vyhláseniami napomohla tento obraz vytvoriť. Po prvé, niektorými svojimi výrokmi. Stačí si spomenúť na vetu, že nerozumie voľbe lekárov stať sa gynekológmi, ak majú problém vykonávať interrupcie. Či naposledy jej úvaha o tom, že morálne je vlastne to, na čom sa spoločnosť dohodne. Pritom práve o citlivosť voči otázkam, ktoré sú pre jeho voličov dôležité, ju KDH žiadalo vzápätí po tom, ako sa rozhodlo podporiť jej kandidatúru.
 Oveľa dôležitejšie však je, že Radičovej sa doteraz nepodarilo do kampane vniesť témy, ktorými by verejnú debatu posúvala pre ňu želaným smerom. Mala by to byť ona, ktorá na plné ústa pomenuje, čo vlastne symbolizuje Ivana Gašparovič a s akými udalosťami našej nedávnej minulosti sa spája jeho politická kariéra. Na mnohé z toho sa už totiž buď úplne zabudlo, alebo to zjemnil čas. Je v jej záujme, aby to bola najdôležitejšia téma volieb, a nie iskrenie medzi ňou a cirkvou. Ak to nerobí, nemôže sa čudovať, že práve tento vedľajší konflikt všetko prekryl.   

.bez veľkých slov
Už v minulosti sme v našom časopise písali, že okrem porážky Gašparoviča je dôležité to, aby mal štvrtý slovenský prezident konečne prezidentský formát. Mal by to byť človek, ktorý dokáže myslieť za horizontom každodennosti, dokáže pomenovať zásadné spoločenské problémy a dokáže hovoriť aj nepopulárne veci. To je najmä v čase zdegenerovanej politiky, keď dominuje cynický Ficov marketing podľa motta „voliči, hovorím vám to, čo chcete počuť“, potrebné viac než kedykoľvek predtým.
Práve preto mohli byť posledné mesiace pre dnešných prezidentských kandidátov darom z nebies. Finančná kríza prehupla aj Slovensko do nových časov neistoty (a možnej recesie), čo vytvára priestor na zapamätateľné slová či prejavy – ako každá prelomová doba. Ivan Gašparovič sa o prejav napokon vo februárovej správe o stave republiky pokúsil. Pred poslancami však prezident v rámci svojich tradičných možností predniesol neštrukturovaný zlepenec plný fráz typu: „Lebo nie porazeným, ale víťazom reforiem musí byť občan“. Aspoň pasáže o pitnej vode či o strategickej nevyhnutnosti prijať zákon o knihe aj trochu pobavili...
V súvislosti s plynovou aj ekonomickou krízou bola spomedzi prezidentských kandidátov najkonkrétnejšia Iveta Radičová. Do parlamentu predložila novely viacerých zákonov. Zavedenie súbehu dávky v hmotnej núdzi a príjmu malo podľa nej podporiť tvorbu pracovných miest. Ustanovenie možnosti pre zamestnávateľov, aby si medzi oprávnené výdavky zaradili aj prostriedky na nájomné bývanie, malo posilniť mobilitu na trhu práce. Radičová navrhla aj zaviesť štátny príspevok na využívanie obnoviteľných zdrojov energie v rámci bonifikácie hypotekárnych úverov. Zjednodušene, tí ľudia, ktorí sa rozhodnú využívať alternatívne energetické zdroje, by mali výhodnejšie hypotéky. Radičovej sa teda určite nedá vyčítať pasivita. Ako sme si však už u nej trochu zvykli, rezortnosť opäť prevládala nad ambíciou pomenovať problém a riešenia  systémovejšie. Alebo, povedzme, „prezidentskejšie“.
František Mikloško sa o finančnej kríze nijako zásadne nevyjadril. Zdôrazňoval len nevyhnutnosť prijať práve v tomto čase ústavný zákon o zachovaní zvrchovanosti priamych daní v rámci EÚ, čo je však dlhodobý projekt lídra KDS Vladimíra Palka. Mikloško sa vo svojich prejavoch spolieha takmer výlučne na svoj životný príbeh a zvýrazňovanie významu národnej pamäti – nie je to však na muža jeho formátu prekvapivo málo?

.prezidentská nuda
Prezidentský zápas v podaní všetkých kandidátov či ich oficiálnych tímov sa dá charakterizovať veľmi stručne. Je to jedná veľká nuda. Bez náboja a nápadu.
Od Ivana Gašparoviča nikto viac ani neočakával. Nakoniec, pri jeho popularite a intelektuálnych schopnostiach by mu aj najlepší marketingový mág na svete celkom určite dal starú osvedčenú radu – kto nič nerobí, nič nepokazí.

Od Ivety Radičovej sa však zaujímavejšia kampaň očakávala. Táto, určite nie fádna politička sa zatiaľ utápa v tak trochu banálnych prejavoch a stanoviskách, chýba jej schopnosť jednoducho pomenovať svoje prednosti a slabiny svojho súpera. A jej volebnému tímu zase odvaha a kreativita. Uspokojiť sa s tým, že Radičovej rozhodujúcimi devízami sú nekonfliktnosť, empatia a nevzbudzovanie negatívnych emócií je maľovaním sveta naružovo. Najmä v situácii, keď za svojím hlavným rivalom zaostáva o viac ako dvadsať percent. Iste, predvolebná kampaň sa oficiálne len začína a voľby majú dve kolá. No cesta, ktorú si Radičová a jej ľudia pre kampaň vybrali, zatiaľ veľa zmien k lepšiemu nesľubuje. „Iveta Radičová jednoducho nie je konfrontačná povaha,“ vysvetľuje šéf jej volebného tímu Ján Fülle a dodáva: „Je to jej silná aj slabá stránka. Veľmi veľa ľudí sa jej pokúša radiť, posielajú jej sms-ky, ako sa vyhraniť, ale ona to jednoducho robiť nebude. Je to veľmi silná osobnosť, ktorá sa nedá manipulovať. Ani ju nebudeme tlačiť do polohy, ktorá je jej cudzia.“ 
Ničím neohurujú ani doterajšie aktivity Zuzany Martinákovej. Ak Iveta Radičová doteraz neprišla so zaujímavou témou, tak v prípade predsedníčky Slobodného fóra to platí dvojnásobne. Jej pôsobenie je zredukované najmä na návštevy diskoték a komentovanie výrokov Radičovej a Mikloška. Vzhľadom na to sa jej pomerne stále slušné volebné preferencie rovnajú malému zázraku. Ženský šarm je vlastne ďalším predbežným víťazom týchto volieb...

.palkov plán
Vladimír Palko, šéf Mikloškovej prezidentskej kampane, môže byť s dnešným vývojom debaty okolo prezidentských kandidátov spokojný. Jeho predvolebná taktika sa totiž napĺňa. Z podpory KDH pre Ivetu Radičovú sa zrazu stal v doteraz driemajúcich kruhoch slovenských katolíkov problém a je možné, že Mikloška bude voliť porovnateľné percento voličov KDH ako Radičovú. To by bola veľká prehra pre dnešné vedenie KDH a oslabilo by to pozíciu niekdajšieho Palkovho spojenca Daniela Lipšica, ktorý si na podpore Ivete Radičovej dokonca vystaval vlastný politický projekt. Ani Palkov zásah do radov KDH však ešte neznamená, že Mikloškova kandidatúra bude úspechom. Problémom Mikloška je, že jeho vlastná strana KDS má podľa prieskumov minimum voličov. Vzhľadom na to, že palkovci sa zamerali výlučne na lovenie vo vodách KDH, Mikloškove percentá budú napokon ukazovať podiel voličov KDH, ktorí sa utrhnú z reťaze a budú voliť proti odporúčaniu strany. Ak však Mikloško získal pred piatimi rokmi pri plnej podpore KDH 6,5 percenta hlasov, koľko môže získať teraz? Čím bude vyššia volebná účasť, tým bude, zrejme, jeho percentuálny zisk nižší.

.víťaz je internet
Prezidentské voľby 2009 si zapamätáme ako prvé voľby, do ktorých silno vstúpil fenomén internetu. A práve vďaka nemu sa inak nudná kampaň oficiálnych štruktúr stala živou a vzrušujúcou. Začiatok novej éry kampaní bude spojený s dvoma hlavnými protagonistami. Jeden z nich vytvoril blog na podporu Ivety Radičovej (mojaprezidentka.sk), ten druhý na podporu Františka Mikloška (volimfera.blogspot.sk). Jeden s médiami komunikuje zjavne rád,  druhý pôsobí skôr placho a ešte pred stretnutím nás prosí, aby sme ho nenakrúcali na video. S jedným sme si dohodli stretnutie „klasicky“ cez mobil, s druhým – ako inak – cez Facebook.
Michal Hvorecký nerobí občiansku kampaň Moja prezidentka sám. Na stretnutie dorazí aj s dvoma kolegyňami – a ako zdôrazní 32-ročný spisovateľ – kreatívnymi ľuďmi. Spolu s dizajnérkou Mikinou Dimunovou a psychologičkou a komunálnou poslankyňou Andreou Svákovou má ich tím celkovo päť ľudí. Okrem módneho návrhára Marcela Holubeca aj neznámeho internetového podporovateľa, ktorého vraj doteraz nevideli. Napokon, svet internetu si na osobné známosti nepotrpí. Moja prezidentka prevádzkuje rovnomennú internetovú stránku, zorganizovala facebookovú skupinu a na podporu svojej kandidátky nechala vyrobiť a distribuuje aj propagačné materiály. Stránka ma dnes už približne stodvadsaťtisíc unikátnych užívateľov a Iveta Radičová na Facebooku viac ako deväťtisíc „priateľov“. Toľko nemá ani Angela Merkel, a ani Václav Klaus s Gordonom Brownom dohromady. Hvorecký objasňuje, ako sa k blogerskej kampani dostal: „Úplne na začiatku bola moja kritika Ivety Radičovej. V lete minulého roku som napísal článok, kde som jej vytkol, že je škoda, ak taká dobrá kandidátka v podstate vôbec nekampaňuje a nemá žiadnu komunikačnú stratégiu. Dostal som na to veľa ohlasov aj výziev, že treba niečo urobiť. No a v októbri sme začali,“ vysvetľuje Hvorecký. Aj keď na začiatku vraj zovšadiaľ počúvali, že ide o naivný pokus, dnes sú radi, že sa do toho dali. „U nás sa vždy politická reklama chápala ako niečo, čo majú v rukách strany, čo je totálne netransparentné. Myslím si, že sa nám v priebehu pol roka podarilo prispieť k tomu, že tieto voľby sa vnímajú ako dôležité hlasovanie, ktoré v podstate môže rozhodnúť o tom, ako vyzerá naša krajina,“ hovorí Hvorecký. Slovensko, a špeciálne slovenská opozícia, podľa neho prežíva krízu lídrov. Prezidentské voľby sú pre mladých aktivistov najmä prvou šancou uštedriť porážku triumvirátu Fico, Slota, Gašparovič a odstaviť prezidenta, ktorý symbolizuje najhoršie obdobie našich moderných dejín. „Pani Radičová je pre nás ten kandidát, s ktorým to chceme dokázať,“ hovorí Dimunová. Prečo? „Lebo sa jej dá veriť.“ Aj to by mohol byť dobrý bilbordový slogan... Prekáža im vôbec niečo na Radičovej? „Nepáči sa mi, že nehlasovala za tvrdý protifajčiarsky zákon,“ hovorí Hvorecký v zadymenej kaviarni.
O oficiálnej kampani Radičovej a slogane Nájdite odvahu byť lepší sa Hvorecký a spol. nechcú veľmi vyjadrovať. Vraj chápu, že Slovensko si neželá žiadnu konfrontačnú kampaň. Aj keď Hvorecký pripúšťa, že volebný štáb mohol nájsť odvahu aj na odvážnejšie slogany a posolstvá. Sám dva neúspešne navrhol – Aby sa Slovensko nečervenalo a Ukážme svetu Ivetu.
Hvoreckého tím si svoje aktivity platí z vlastného vrecka a s oficiálnym volebným štátom sa dohodli iba na tom, že budú spoločne používať propagačné materiály. Pred niekoľkými týždňami práve spisovateľ rozvíril stojaté vody prezidentského diania, keď na stránke Moja prezidentka publikoval text Prečo nevoliť Františka Mikloška, ktorý vyvolal negatívne reakcie viacerých konzervatívnych podporovateľov Ivety Radičovej a v ktorom boli uvedené nepravdivé fakty. Dnes to považuje za chybu a tvrdí, že kampaň už chcú orientovať výhradne pozitívne. „Chcel som vtedy povedať, že Mikloško by nebol dobrým prezidentom všetkých občanov, ale mám pocit, že iní to dokázali povedať lepšie.“
Najväčšie ohlasy dostáva ich kampaň od mladých ľudí z regiónov, najviac aktívni sú vraj v Rožňave a okolí. Hoci Hvorecký verí na silu marketingu a prieskumov verejnej mienky, je presvedčený, že dnešné veľké zaostávanie Radičová prekoná a v druhom kole tesne zvíťazí. Aj keď prízvukujú, že i vzhľadom na to, že Radičová je stranícka kandidátka, vôbec nie je v ľahkej situácii. „Ona do toho išla s tým, že bude tá kandidátka s úsmevom, ale ten úsmev máme na tvárach zatiaľ skôr my,“ hovorí Hvorecký. „My sme vlastne Radičovej úsmev,“ dodáva s úsmevom Andrea Sváková.

.aj Koňýk volí Fera
Dvadsaťpäťročného Lukáša Lučeniča ešte pred pár mesiacmi poznal iba okruh jeho známych. Do verejného života na Slovensku vstúpil na jeseň, keď bol na stáži v Amerike. Fascinovala ho Obamova kampaň a keď objavil Hvoreckého iniciatívu, rozhodol sa priložiť ruku k blogerskému dielu. Najskôr založil facebookovú skupinu, a potom aj samotný blog Volím Fera, na ktorom dnes vyslovujú podporu Mikloškovi ľudia od Michala Kaščáka cez spisovateľov Daniela Heviera a Stanislava Rakúsa až po humoristu Olivera Andrássyho. Spolu s Lukášom Obšitníkom a Teréziou Rončákovou tak vytvorili internetovú komunitu najmä mladých kresťanov. Lučeničov blog má síce o poznanie menší dosah než Hvoreckého konkurencia (vyše 14-tisíc unikátnych návštevníkov). Sila blogu však spočíva v tom, že sám hýbal dianím aj mimo internetu. Lučenič totiž svojho času požiadal spišského pomocného biskupa Andreja Imricha, aby podporil Mikloška. „Vedel som, že je intelektuálne aktívnejší než iní biskupi, ale priznám sa, že som nečakal jeho reakciu. Tá však prišla o niekoľko dní a veľmi nás prekvapila“. Práve to bol moment, keď cirkev prostredníctvom svojho predstaviteľa vstúpila do kampane. Podobne neskôr na blogu publikovali list siedmich kňazov, ktorý však mal ešte nejaký čas kolovať medzi bratislavskými kňazmi. „Niekto to však poslal, zrejme v dobrej viere, na mailové adresy ďalších inštitúcií a dostal sa aj k nám. Tak sme to zverejnili. Pod listom sme zorganizovali elektronickú petíciu na podporu týchto kňazov, čo sa však zneužilo, keďže tam ktosi podpisoval mená iných kňazov bez ich vedomia. Preto sme to stiahli,“ vysvetľuje Lučenič. O oficiálnej kampani, ktorú robí pre Mikloška Palkova KDS, sa Lučenič nechce vyjadrovať. Len skepticky hovorí, že nemá zmysel podporovať Mikloška iba prostredníctvom malej strany. „Je to osobnosť slovenského a európskeho významu, je to človek, ktorý presahuje stranícke sféry. Mikloško má zásluhu na tom, že sa dalo do pohybu protikomunistické hnutie. Potom spoluorganizoval budovanie základov demokratického Československa, a jasne sa postavil proti Mečiarovi. To všetko ma motivovalo na to, aby som ho podporil. Napokon, keď mohli mať za prezidentov bývalých disidentov v Česku a Poľsku, prečo by sme nemohli mať aj my?“ pýta sa Lučenič. Hovorí aj o mladých ľuďoch, ktorí chceli pôvodne voliť Radičovú či nechceli voliť vôbec, no keď sa z jeho blogu dozvedeli, že Mikloška volia Michal Kaščák alebo Koňýk zo Zóny A, presvedčilo ich to.
Lučenič vidí v internetovej kampani, ktorá sa prvýkrát etablovala počas týchto prezidentských volieb, budúcnosť. „Dnes už ťažko dostaneme ľudí na ulice, ako to bolo v 90. rokoch. Ľudia už dnes majú životný štandard, venujú sa svojej práci, a práve internet im dal možnosť, aby sa jednoduchým kliknutím zapojili do nejakej akcie a vystúpili z mlčiacej väčšiny.“ Aj preto chce virtuálna komunita mladých kresťanov podľa Lučeniča pokračovať po voľbách: „Oproti Hvoreckého iniciatíve máme výhodu, že spájame zmýšľaním podobných ľudí. Chceme preto, aby títo ľudia vytvorili akési neformálne konzervatívne fórum na Facebooku, ktoré sa bude vedieť zaktivizovať, keď to bude treba.“ Muž bez televízora, František Mikloško, sa priebehu tejto kampane musí čudovať rovnako ako Iveta Radičová.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite