Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prvá cesta prezidenta

.ján Čarnogurský . .časopis .téma

Občania Slovenska si zvolia v marci alebo v apríli – v prvom alebo až v druhom kole – nového prezidenta. Môže to byť staronový terajší prezident alebo nový spomedzi ďalších kandidátov.

Občania Slovenska si zvolia v marci alebo v apríli – v prvom alebo až v druhom kole – nového prezidenta. Môže to byť staronový terajší prezident alebo nový spomedzi ďalších kandidátov.
V každom prípade sa začne nové funkčné obdobie so všetkými písanými aj nepísanými pravidlami začiatku funkcie. Slovenský prezident je podľa ústavy takzvaným slabým prezidentom, má malé právomoci, ale aj tak je hlavou štátu a jeho rozhodnutia, alebo nerozhodnutia majú signálny význam za celý štát. Veľmi sledovaný význam má prvá zahraničná cesta po zvolení do úradu. Cesta vedie obyčajne do spriateleného štátu s tradičnými historickými väzbami alebo do štátu, s ktorým má zvolený prezident záujem osobitné vzťahy vytvoriť.
Ako najznámejšie príklady možno uviesť, že nemecký prezident podniká prvú cestu do Francúzska a opačne, americký prezident do Kanady. Maďarský prezident podniká svoju prvú cestu do Viedne, čo od roku 2004 opätuje aj rakúsky prezident. Heinz Fischer totiž po rozšírení Európskej únie zmenil rakúsku tradíciu a namiesto do Švajčiarska cestoval najskôr do Budapešti. Sú štáty, kde takejto ustálenej tradície niet, a potom prvá prezidentova cesta odzrkadľuje snahu o prenesenie ťažiska vo vzájomných medzištátnych vzťahoch. Poľský prezident Lech Kaczinsky podnikol svoju prvú zahraničnú cestu do Prahy, ruský prezident Dmitrij Medvedev podnikol prvú zahraničnú cestu do Pekingu a v Európe do Berlína.

.slovenské poslanie
V slovensko-českých medzištátnych vzťahoch sa vžilo, že prvá (aj posledná) cesta slovenského prezidenta vedie do Prahy, a opačne, českého prezidenta do Bratislavy. Bola to dobrá tradícia, pretože odzrkadľovala osobitné vzťahy Slovákov a Čechov. Žili sme spolu v jednom štáte, naši vojaci bojovali spolu v prvej aj v druhej svetovej vojne a rozišli sme sa do samostatných štátov korektne a bez nepriateľstva. Aj v nových medzinárodných vzťahoch akoby sme si navzájom viac dôverovali než iným. Táto tradícia pomáhala Slovensku pri štarte do samostatných medzištátnych vzťahov. Bola to dobrá tradícia. Ale výzva pred Slovenskom, Českom, Poľskom a ďalšími štátmi je väčšia. Sme členmi Európskej únie, kupujeme a platíme eurom, ale upevňovanie nášho medzinárodného prostredia sa tým nemôže skončiť. Pre vzťahy medzi štátmi platí, že nové impulzy prospejú tak ekonomickým vzťahom, ako aj kultúrnej výmene a spolupráci.

.varšava má prednosť
Nebudem písať v inotajoch. Slovensko by malo prehĺbiť svoje vzťahy s Poľskom a prvá cesta novozvoleného slovenského prezidenta do Varšavy by bola ideálnym signálom o takomto zámere slovenskej politiky. Cesta slovenského prezidenta do Varšavy by nebola iba odpoveďou na výzvu, ale aj napĺňanie poslania Slovenska v strednej Európe. Rozdelením Československa vznikli dva menšie štáty, ale naším poslaním je vytvoriť väčší a silnejší celok. Väčší a silnejší celok, ktorý bude dopĺňať mozaiku Európy konštruktívnym spôsobom. Dejiny sformovali strednú Európu tak, že v čase krízy majú Maďari tendenciu hľadať spojenectvo s Nemcami, Slováci viac a Česi menej spojenectvo s Rusmi a Poliaci spojenectvo s nejakou vzdialenou mocnosťou, v súčasnosti so Spojenými štátmi. Myslím si, že nastal čas zlúčiť tieto privilegované väzby v záujme všetkých. Slovensko má v porovnaní s inými štátmi v strednej Európe niektoré výhody. Nachádzame sa v strede medzi Poľskom, Českom a Maďarskom. Bez Slovenska nie je možné fungovanie Višegrádskej skupiny. Žijeme z veľkej časti v horách, na vrchole Karpát a Karpaty doteraz akoby oddeľovali Poľsko od užších vzťahov s bývalým Československom a vlastne s celým juhovýchodom Európy. Túto bariéru treba odstrániť. Možno raz príde čas, keď slovenský prezident podnikne svoju prvú zahraničnú cestu do Budapešti. Vzhľadom na súčasný stav slovensko-maďarských vzťahov a na dĺžku historických cyklov to však zrejme ešte niekoľko prezidentských volieb potrvá. Do Viedne by slovenský prezident zašiel z Bratislavy aj pešo. Pre prvú cestu slovenského prezidenta do Viedne by však bolo treba viac emocionálnej angažovanosti na oboch stranách. A tej zatiaľ akosi niet. Spomedzi slovenských susedov zostáva už iba Ukrajina. Odmietnutie jednoduchej ukrajinskej pomoci v poslednej plynovej kríze však nevytvára predpoklad na prvú prezidentskú návštevu. No problém Ukrajiny je hlbší. Ukrajina si musí najskôr sama pred sebou vyjasniť niektoré otázky národnej identity aj medzinárodných vzťahov. Slovensko sa do toho nemá čo miešať.
Prvá zahraničná cesta novozvoleného prezidenta má hlboký symbolický význam. Prostredníctvom nej možno v skratke vyjadriť politické zámery a záujmy krajiny, na čo inak treba dlhodobé úsilie. Svojou prvou cestou novozvolený prezident povie veľa aj o sebe. Povie celej krajine aj zahraničiu, či v sebe nosí víziu o poslaní krajiny, a aká je to vízia. Či je to vízia schopná iba opakovať to, čo tu už bolo, alebo je to vízia rozvíjajúca historický odkaz krajiny k jej geopolitickému maximu.

Autor je bývalý premiér SR
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite