Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nové šachy

. .časopis .téma

Ako zmení ekonomická kríza svet? Pozorovatelia zo všetkých strán sa zhodujú, že výrazne.

Ako zmení ekonomická kríza svet? Pozorovatelia zo všetkých strán sa zhodujú, že výrazne. 
Moc a kredit Západu zaznamenávajú relatívny pokles, osud globalizácie drží v rukách komunistická Čína a voľný obchod čaká, ako sa k nemu postaví nový americký prezident.

Začnime obchodom. Od roku 1990 sa medzinárodnému obchodu darilo priam kráľovsky. Počet zmlúv, ktoré liberalizovali obchod, stúpol z 90 takmer na 400, pričom „svetový obchod rástol rýchlosťou približne 6 percent ročne, čiže dvakrát tak rýchlo ako globálna produkcia,“ píšu v najnovšom čísle Foreign Affairs ekonómovia Aaditya Mattoo a Arvind Subramanian zo Svetovej banky a z Centra pre globálny rozvoj. Autori poukazujú na to, že clá a tarify sa z celosvetovej priemernej úrovne 25 percent v roku 1980 znížili na dnešných 10 percent. Väčšinu znížení však majú za následok regionálne organizácie ako EÚ či NAFTA. Súčasná kríza bude testom týchto organizácii. Napríklad Nemci na pôde EÚ odmietli francúzsky návrh, aby na záchranu európskych ekonomík vznikol spoločný „európsky balíček“ platený z peňazí EÚ.
Je to po dlhom čase prvýkrát, čo sa pred spoločným euroriešením uprednostnili riešenia národné. Povedané priamo, Nemci sa postavili proti tomu, aby zo svojich peňazí sanovali francúzske či španielske problémy.
Zaujímavý test čaká americko-čínske vzťahy. Na previazanosť Číny a Ameriky ešte pred krízou upozornil britský historik Niall Ferguson. „Čí-amerika“, ako vzájomnú previazanosť nazval Ferguson, predstavuje v celosvetovom meradle nielen 13 percent svetovej súše, štvrtinu populácie, tretinu svetového HDP a viac ako polovicu ekonomického rastu počas posledných rokov. Ale najmä, Čína je bankárom USA. Zatiaľ čo americké úspory klesali na nulu, tie čínske vzrástli od roku 1990 do roku 2005 z 30 na 45 percent a slúžili na krytie pôžičiek amerických firiem a domácností. Práve preto dnes význam Číny na globálnej úrovni prudko vzrástol. Samozrejme, Čína má svoje vnútorné problémy. Klesá export a rastie nezamestnanosť, ale keďže súčasne má rozpočtové prebytky a vysoké úspory, kríza sa jej dotkne menej ako rozvinutých krajín. Ako napísal Fareed Zakaria z časopisu Newsweek, o budúcnosti globalizácie sa rozhodne v Pekingu. Súhlasí s ním aj Roger Altman vo Foreign Affairs, ktorý navrhuje rozšírenie G8 práve o Čínu. Podľa jeho názoru sú v najbližšom období pre Washington najdôležitejšie nie transatlantické, ale čínsko-americké vzťahy. Čína však svoje správanie môže zmeniť a svoje postavenie mocensky využiť. Nerozhodne o tom usmiata tvár amerického prezidenta, ale záujmy vládnucej triedy v Pekingu. Už dnes je zrejmé, že posilní svoju prítomnosť na africkom kontinente a bude viac sledovať záujmy týkajúce sa nerastných surovín a ropy.
Naopak svoje globálne postavenie pravdepodobne oslabia krajiny, ktoré exportujú ropu a plyn a nemajú žiadne úspory. Hovorí sa najmä o Venezuele a Iráne. Iným príkladom je Rusko, ktoré má okrem rezerv v cudzích menách aj úspory 7,8 bilióna rubľov v domácich fondoch.
Čo teda urobí so svetom finančná kríza? Postavenie Západu, osobitne USA, sa dočasne oslabí. S relatívnym oslabením USA bude spojený pokles vplyvu západných myšlienok a kapitalizmu. EÚ bude riešiť napätie medzi Bruselom a záujmami členských štátov. Čína zosilnie globálne, Rusko regionálne. Naopak, niektoré problémové štáty, ako Irán či Venezuela, oslabia. Vzniknú tlaky, aby sa tomuto usporiadaniu prispôsobili medzinárodné organizácie ako MMF či OSN. Povedané slovami čínskeho vicepremiéra, „učitelia majú problémy“. Zdá sa, že výsledkom bude svet, ktorému bude chýbať moc Ameriky.
.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite