Krízy sú výbornou príležitosťou zistiť, ako sa veci naozaj majú. Takže, už to vieme. Čo sa teraz dá robiť, aby sa to neopakovalo?
Tej irónii sa pri hľadaní receptov, ako zabrániť podobným budúcim krízam, nedá vyhnúť: netreba nič vymýšľať, stačí urobiť to, o čom slovenské vlády vo svojich strategických energetických dokumentoch hovoria už dlho.
.mali sme rozmýšľať
Je hlúpe a nezodpovedné, spoliehať sa na jediný zdroj a jedinú prepravnú trasu v prípade takých dôležitých surovín, akými sú plyn a ropa. „Štyridsať rokov tu boli spoľahlivé dodávky, štyridsať rokov je Slovensko na hlavnom ťahu ruského plynu do Európy. Dá sa preto pochopiť, že plynári, politici aj celá spoločnosť podľahli presvedčeniu, že za takýchto okolností tu plyn vždy musí byť, lebo Rusi si predsa nedovolia odstaviť od plynu celú Európu,“ hovorí na vysvetlenie holého faktu, že pre rozloženie dodávok medzi viacerých dodávateľov sa na Slovensku zatiaľ neurobilo takmer nič, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Ján Klepáč. Podľa neho sa aj firmy „z fachu“ na veci dívajú inak v normálnych časoch a inak dnes, keď plyn – prvýkrát v histórii nášho plynovodu, z východu vôbec neprúdi. „Diverzifikácia nie je lacná vec, a kým je všetko v poriadku, ľudia vždy majú tendenciu povedať: načo vyhadzovať obrovské peniaze na niečo, čo budeme len hypoteticky potrebovať a len čiastočne využívať? Situácie, akú zažívame dnes, však ukazujú, že asi sme mali inak rozmýšľať,“ konštatuje Klepáč.
Z vyjadrení politikov sa zdá, že to pochopili – aj keď dôležitejšie bude, aby ich odhodlanie skoncovať s našou 100-percentnou závislosťou na ruských surovinách pretrvalo aj po obnovení dodávok plynu. Predpokladajme však, že vláda niečo urobí a ako 51-percentný vlastník Slovenského plynárenského priemyslu a so zahraničnými spolumajiteľmi dohodne na investíciách do rozloženia dodávok medzi viacerých dodávateľov. Aké má možnosti?
.nádej z Ázie
„Alternatívou je vybudovanie plynovodu Nabucco zo strednej Ázie do Európy mimo ruského územia, ale nie s plánovanou prepravnou kapacitou približne 30 miliárd kubických metrov plynu ročne, ale aspoň s trojnásobkom,“ myslí si riaditeľ Výskumného centra pre zahraničnú politiku (SFPA) Alexander Duleba. Plynovod Nabucco, ktorý by mal priviesť do Európy plyn najmä z Turkménska a okolitých krajín, mal doteraz problém: chýbala ekonomická motivácia investovať doň, keďže pred niekoľkými rokmi sa ruskému Gazpromu podarilo „vykúpiť“ dovtedy známe turkménske zásoby plynu na 25 rokov dopredu a Nabucco by tak vlastne nemal veľmi čo prepravovať. Veľmi pozitívna správa pre Nabucco – a teda perspektívne aj pre nás – sa objavila v decembri minulého roka. „Nezávislá britská spoločnosť, ktorá sa zaoberá geologickým prieskumom, potvrdila, že v Turkménsku boli objavené nové obrovské náleziská,“ vysvetľuje Duleba, podľa ktorého je to zásadný stimul, ktorý by mal výstavbu tohto plynovodu urýchliť. Za predpokladu, že Rusi neuzatvoria kontrakt aj na nové náleziská – ale to sa im tentoraz, zdá sa, nepodarí. Turkméni totiž momentálne nemajú okrem Ruska kam svoj plyn predávať, čo Rusi využívajú a platia im veľmi nízke ceny (asi polovičné oproti svetovým cenám). „Rusi tým vykrývajú časť svojej spotreby, a to im rozväzuje ruky, aby mohli svoj drahší plyn exportovať do Európy," vysvetľuje Alexander Duleba, podľa ktorého „keď budú Turkméni môcť po vybudovaní Nabucca predávať svoj plyn do Európy dvakrát drahšie ako dnes Rusku, prečo by to neurobili?“
Situácia by sa tiež veľmi zmenila, keby sa zvýšila (respektíve začala) ťažba plynu v Perzskom zálive. Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Katar a Kuvajt majú spolu oveľa väčšie preukázané zásoby zemného plynu než Rusko, ibaže zatiaľ ho takmer neťažia. „Stredná Ázia a Perzský záliv, to sú dva strategické regióny, ku ktorým by si mala Európa vybudovať nejaký prístup,“ tvrdí Duleba.
.nádej zo severu
„Nabucco je perspektívny, ale dlhodobý projekt, v ktorom malé Slovensko nemá šancu zohrávať nejakú kľúčovú úlohu, okrem úsilia získať mu reálnu podporu v rámci EÚ,“ myslí si Karel Hirman zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry.
Vychádzajúc z toho, že Slovensko potrebuje diverzifikovať zdroj (pre nespoľahlivosť Ruska), ale aj trasu (pre nespoľahlivosť Ukrajiny), podľa Hirmana je „najprijateľnejšou a najrýchlejšou alternatívou dlhodobý kontrakt na nákup nórskeho plynu cez Nemecko a Českú republiku“. Vyžadovalo by si to síce investície do prepojenia plynovodov a zrejme aj isté diplomatické úsilie slovenskej vlády voči Nórsku, aby voľný plyn pre Slovensko „našlo“, ale „za daných okolností asi nebudeme rozmýšľať tak, že to neurobíme z dôvodu, že je to finančne náročné... dnes je to elementárna potreba,“ myslí si Karel Hirman.
Slovensku by mohlo pre prípad takýchto kríz pomôcť aj malé množstvo plynu z iného zdroja, ktoré by pomohlo udržať v systéme dostatočný tlak a v kombinácii s pomerne veľkými zásobami na našom území by nám umožnilo prežiť zastavenie rusko-ukrajinského plynovodu uprostred zimy bez väčších stresov.
.nádej z juhu
Ďalšou významnou možnosťou, ako diverzifikovať dodávky zemného plynu na Slovensko, je vybudovať spojenie medzi Slovenskom a plánovaným chorvátskym terminálom na kvapalný plyn, ktorý sa dá transportovať po mori z rôznych krajín od rôznych producentov.
„Je to strednodobá záležitosť, z geopolitického hľadiska, ale aj pre vzdialenosť a prepojiteľnosť jednoduchšia a reálnejšia ako Nabucco,“ tvrdí Karel Hirman.
O tomto projekte sa diskutuje už dlho a do privatizácie SPP bola aj táto firma súčasťou konzorcia na jeho realizáciu – rozhodnutie o tom, či a ako bude vyzerať, by sa však malo prijať až v tomto roku. Keďže Slovensko má s Chorvátskom dobré politické vzťahy a vytrvalo podporuje jeho snahu vstúpiť do EÚ, mohlo by to pomôcť s presadením projektu na chorvátskej strane. Navyše, ako vysvetľuje Hirman, „skvapalnený plyn už začína byť aj cenovo zaujímavý aj v porovnaní s potrubným, producentov skvapalneného plynu je viacero a pribúdajú,“ takže by to zrejme nebola len investícia „pre istotu“, ale ekonomicky efektívna možnosť, ako do strednej Európy priviesť cenovo konkurencieschopný plyn.
.nádej od susedov
Kým sa však zrealizuje niektorý z veľkých projektov, bolo by pre bezpečnosť krajiny (pre doplnenie aspoň malej časti spotreby z iných ako ruských zdrojov, ktorá by stačila na udržanie tlaku v systéme) podľa odborníkov rozumné urobiť aj niekoľko ďalších, menej rozsiahlych, ale aspoň do istej miery nápomocných vecí. Niektoré sa dajú urobiť veľmi rýchlo.
Keby sa posilnili existujúce alebo vybudovali nové prepojenia na susedné Maďarsko, Poľsko, Rakúsko a Česko, znamenalo by to diverzifikáciu trasy, alebo dokonca aj zdroja plynu. To by spolu s investíciami do zvýšenia kapacity, technologickej inovácie a možno aj nového zásobníka plynu na východe krajiny mohlo Slovensku pomôcť prežiť každú zimu bez obáv, či voda v radiátoroch zmrzne, alebo nie.
Tej irónii sa pri hľadaní receptov, ako zabrániť podobným budúcim krízam, nedá vyhnúť: netreba nič vymýšľať, stačí urobiť to, o čom slovenské vlády vo svojich strategických energetických dokumentoch hovoria už dlho.
.mali sme rozmýšľať
Je hlúpe a nezodpovedné, spoliehať sa na jediný zdroj a jedinú prepravnú trasu v prípade takých dôležitých surovín, akými sú plyn a ropa. „Štyridsať rokov tu boli spoľahlivé dodávky, štyridsať rokov je Slovensko na hlavnom ťahu ruského plynu do Európy. Dá sa preto pochopiť, že plynári, politici aj celá spoločnosť podľahli presvedčeniu, že za takýchto okolností tu plyn vždy musí byť, lebo Rusi si predsa nedovolia odstaviť od plynu celú Európu,“ hovorí na vysvetlenie holého faktu, že pre rozloženie dodávok medzi viacerých dodávateľov sa na Slovensku zatiaľ neurobilo takmer nič, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Ján Klepáč. Podľa neho sa aj firmy „z fachu“ na veci dívajú inak v normálnych časoch a inak dnes, keď plyn – prvýkrát v histórii nášho plynovodu, z východu vôbec neprúdi. „Diverzifikácia nie je lacná vec, a kým je všetko v poriadku, ľudia vždy majú tendenciu povedať: načo vyhadzovať obrovské peniaze na niečo, čo budeme len hypoteticky potrebovať a len čiastočne využívať? Situácie, akú zažívame dnes, však ukazujú, že asi sme mali inak rozmýšľať,“ konštatuje Klepáč.
Z vyjadrení politikov sa zdá, že to pochopili – aj keď dôležitejšie bude, aby ich odhodlanie skoncovať s našou 100-percentnou závislosťou na ruských surovinách pretrvalo aj po obnovení dodávok plynu. Predpokladajme však, že vláda niečo urobí a ako 51-percentný vlastník Slovenského plynárenského priemyslu a so zahraničnými spolumajiteľmi dohodne na investíciách do rozloženia dodávok medzi viacerých dodávateľov. Aké má možnosti?
.nádej z Ázie
„Alternatívou je vybudovanie plynovodu Nabucco zo strednej Ázie do Európy mimo ruského územia, ale nie s plánovanou prepravnou kapacitou približne 30 miliárd kubických metrov plynu ročne, ale aspoň s trojnásobkom,“ myslí si riaditeľ Výskumného centra pre zahraničnú politiku (SFPA) Alexander Duleba. Plynovod Nabucco, ktorý by mal priviesť do Európy plyn najmä z Turkménska a okolitých krajín, mal doteraz problém: chýbala ekonomická motivácia investovať doň, keďže pred niekoľkými rokmi sa ruskému Gazpromu podarilo „vykúpiť“ dovtedy známe turkménske zásoby plynu na 25 rokov dopredu a Nabucco by tak vlastne nemal veľmi čo prepravovať. Veľmi pozitívna správa pre Nabucco – a teda perspektívne aj pre nás – sa objavila v decembri minulého roka. „Nezávislá britská spoločnosť, ktorá sa zaoberá geologickým prieskumom, potvrdila, že v Turkménsku boli objavené nové obrovské náleziská,“ vysvetľuje Duleba, podľa ktorého je to zásadný stimul, ktorý by mal výstavbu tohto plynovodu urýchliť. Za predpokladu, že Rusi neuzatvoria kontrakt aj na nové náleziská – ale to sa im tentoraz, zdá sa, nepodarí. Turkméni totiž momentálne nemajú okrem Ruska kam svoj plyn predávať, čo Rusi využívajú a platia im veľmi nízke ceny (asi polovičné oproti svetovým cenám). „Rusi tým vykrývajú časť svojej spotreby, a to im rozväzuje ruky, aby mohli svoj drahší plyn exportovať do Európy," vysvetľuje Alexander Duleba, podľa ktorého „keď budú Turkméni môcť po vybudovaní Nabucca predávať svoj plyn do Európy dvakrát drahšie ako dnes Rusku, prečo by to neurobili?“
Situácia by sa tiež veľmi zmenila, keby sa zvýšila (respektíve začala) ťažba plynu v Perzskom zálive. Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Katar a Kuvajt majú spolu oveľa väčšie preukázané zásoby zemného plynu než Rusko, ibaže zatiaľ ho takmer neťažia. „Stredná Ázia a Perzský záliv, to sú dva strategické regióny, ku ktorým by si mala Európa vybudovať nejaký prístup,“ tvrdí Duleba.
.nádej zo severu
„Nabucco je perspektívny, ale dlhodobý projekt, v ktorom malé Slovensko nemá šancu zohrávať nejakú kľúčovú úlohu, okrem úsilia získať mu reálnu podporu v rámci EÚ,“ myslí si Karel Hirman zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry.
Vychádzajúc z toho, že Slovensko potrebuje diverzifikovať zdroj (pre nespoľahlivosť Ruska), ale aj trasu (pre nespoľahlivosť Ukrajiny), podľa Hirmana je „najprijateľnejšou a najrýchlejšou alternatívou dlhodobý kontrakt na nákup nórskeho plynu cez Nemecko a Českú republiku“. Vyžadovalo by si to síce investície do prepojenia plynovodov a zrejme aj isté diplomatické úsilie slovenskej vlády voči Nórsku, aby voľný plyn pre Slovensko „našlo“, ale „za daných okolností asi nebudeme rozmýšľať tak, že to neurobíme z dôvodu, že je to finančne náročné... dnes je to elementárna potreba,“ myslí si Karel Hirman.
Slovensku by mohlo pre prípad takýchto kríz pomôcť aj malé množstvo plynu z iného zdroja, ktoré by pomohlo udržať v systéme dostatočný tlak a v kombinácii s pomerne veľkými zásobami na našom území by nám umožnilo prežiť zastavenie rusko-ukrajinského plynovodu uprostred zimy bez väčších stresov.
.nádej z juhu
Ďalšou významnou možnosťou, ako diverzifikovať dodávky zemného plynu na Slovensko, je vybudovať spojenie medzi Slovenskom a plánovaným chorvátskym terminálom na kvapalný plyn, ktorý sa dá transportovať po mori z rôznych krajín od rôznych producentov.
„Je to strednodobá záležitosť, z geopolitického hľadiska, ale aj pre vzdialenosť a prepojiteľnosť jednoduchšia a reálnejšia ako Nabucco,“ tvrdí Karel Hirman.
O tomto projekte sa diskutuje už dlho a do privatizácie SPP bola aj táto firma súčasťou konzorcia na jeho realizáciu – rozhodnutie o tom, či a ako bude vyzerať, by sa však malo prijať až v tomto roku. Keďže Slovensko má s Chorvátskom dobré politické vzťahy a vytrvalo podporuje jeho snahu vstúpiť do EÚ, mohlo by to pomôcť s presadením projektu na chorvátskej strane. Navyše, ako vysvetľuje Hirman, „skvapalnený plyn už začína byť aj cenovo zaujímavý aj v porovnaní s potrubným, producentov skvapalneného plynu je viacero a pribúdajú,“ takže by to zrejme nebola len investícia „pre istotu“, ale ekonomicky efektívna možnosť, ako do strednej Európy priviesť cenovo konkurencieschopný plyn.
.nádej od susedov
Kým sa však zrealizuje niektorý z veľkých projektov, bolo by pre bezpečnosť krajiny (pre doplnenie aspoň malej časti spotreby z iných ako ruských zdrojov, ktorá by stačila na udržanie tlaku v systéme) podľa odborníkov rozumné urobiť aj niekoľko ďalších, menej rozsiahlych, ale aspoň do istej miery nápomocných vecí. Niektoré sa dajú urobiť veľmi rýchlo.
Keby sa posilnili existujúce alebo vybudovali nové prepojenia na susedné Maďarsko, Poľsko, Rakúsko a Česko, znamenalo by to diverzifikáciu trasy, alebo dokonca aj zdroja plynu. To by spolu s investíciami do zvýšenia kapacity, technologickej inovácie a možno aj nového zásobníka plynu na východe krajiny mohlo Slovensku pomôcť prežiť každú zimu bez obáv, či voda v radiátoroch zmrzne, alebo nie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.