Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Aký je rozpočet?

.rudolf Zajac . .časopis .týždeň v ekonomike

Máme schválený štátny rozpočet. Išlo to rýchlo a ľahko, ako za starých čias. Fetiš doby – prognózy rastu či pádu HDP – bežnému človeku nič nepovie. To, či sa ekonomike darí, alebo nie, však nakoniec cítiť všade.
Vysoký rast ekonomiky za posledne roky, ktorý je tu podľa odborníkov z celého sveta vďaka reformám, sa prejavil aj v zdravotníctve. Poslaním reformných zákonov totiž bolo zabezpečiť, aby zdravotníctvo dostalo toľko zdrojov, koľko to umožní výkonnosť ekonomiky. Parametre v zákonoch boli nastavené správne. Zdroje do zdravotníctva rástli, podobne ako výkonnosť ekonomiky, v dvojciferných hodnotách. Preto ani súčasný nárast odvodov za poistencov štátu zo 4 na 5 percent priemernej mzdy (teda o 25 percent) nie je až takou záťažou pre štátny rozpočet, ako by sa mohlo zdať. V absolútnom vyjadrení má totiž štát na svojich bedrách vďaka rozbehnutej ekonomike o 300-tisíc poistencov menej ako v časoch mečiarovskej devastácie. Tým sa samochválenie Fica, aký je on fešák a koľko pridal, scvrkne z 25 percent na 7.
Aj to je fajn. I keď, ešte lepšie by bolo znížiť odvody. Treba sa tiež zamyslieť, či viac zdrojov pre zdravotníctvo je sprevádzané zlepšením kvality poskytovanej starostlivosti. Dostávajú pacienti lepšie služby? Sme k ním slušnejší? Majú čistejšie postele? Kratšie čakajú na ošetrenie? A dostávajú sestry a lekári výrazne vyššie mzdy ako predtým? Rozpočet je schválený, zdravotníctvo však nerieši.

Autor bol minister zdravotníctva v rokoch 2002 až 2006.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite