Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hudba recenzie

. .časopis .hudba

MIROSLAV ŽBIRKA
ROKY A DNI
OPUS
V roku 1983 končí s tenisom Björn Borg, Ronald Reagan rozprestiera nad USA protiraketový dáždnik, zo sovietskeho trónu ľahostajne sleduje zostrelenie kórejského civilného lietadla Jurij Andropov a vo veľkej Británii drží opraty znovuzvolená Margaret Thatcher. U nás stúpajúca popularita ambiciózneho slávika z Bratislavy motivuje úsudok lýrovej poroty, aby mu prisúdila víťazstvo za pieseň na text lekárskej správy Kamila Peteraja. Na aktuálnom albume Roky a dni sa však nachádzajú aj lepšie skladby než inkriminovaná Nechodí (Denisa, Motýľ admirál, Ples zabudnutých postáv, Zázračné hodiny), no sú tu aj slabšie veci. Rozdiel medzi hornou a dolnou amplitúdou je z dnešného pohľadu zreteľnejší. Druhý nosič obohatenej reedície obsahuje žbirkoviny z muzikálu Neberte nám princeznú, štyri koncertné Limity z lýrového pódia a neutíchajúci potlesk na záver.
.martin Chrobák

iLiKETRAiNS
ELEGIES TO LESSONS LEARNT
BEGGARS BANQUET/ WEGART
Ak máte radi gitarovú hmlovinu, temné osvetlenie, smutné piano i sláčiky, ste na správnej adrese. Táto postrocková kapela pochádzajúca z anglického Leedsu sa líši od ostatných ostrovných gitaroviek. Ide o zostavu intelektuálov, ktorá sa v textoch svojich košatých hymnických skladieb zaoberá výlučne témami prameniacimi z histórie. Zhudobňuje ich a k ponurým gitarám pridáva epickosť (Death Of An Idealist, We Go Hunting). Konceptuálny album Elegies To Lessons Learnt môže z hľadiska kompozície pripomenúť Sigur Rós, ale i Joy Division, spev Davida Martina evokuje to naj od Toma Smitha z Editors. Jedenásť skladieb má prísne pochmúrnu chuť, kapela sa snaží z každej piesne vytrieskať tú najtmavšiu atmosféru. Štúdiový debut vás spolu s polárnym chladom vezme na prechádzku britskou históriou, pravdaže, len v prípade, ak pri jeho počúvaní nezaspíte.
.matej Lauko

AMADOU AND MARIAM
WELCOME TO MALI
BECAUSE MUSIC
On a ona, Amadou a Mariam, duo z Mali, nevidomé, opisované ako zázrak, talentom porovnateľný so Steviem Wonderom, čoraz umelecky i komerčne úspešnejšie, sa po štyroch rokoch vracia vo veľkom štýle, obklopené menami spolutvorcov ako Damon Albarn. Ponúka to, čoho je dnes málo. Prirodzene znejúce melódie, harmónie i rytmy s pôvodným malijským feelingom. Žiaľ, západní producenti miestami túto čistú prirodzenosť narušili priemyselnými, tuctovými zvukmi. V skladbách sú zastúpené špecifické africké podoby blues, funky, rocku, folklóru. Niektoré vo mne vyvolali dobrú náladu a niektoré mi trošku brnkli na nervy stereotypnosťou. Preto nový album nehodnotím tak vysoko ako predchádzajúci (Dimanche a Bamako), ktorý produkoval Manu Chao a možno vďaka nemu oplýval románskym šarmom. Ten teraz nahrádza poňatie s náznakmi soundu typického pre stagnujúcu anglickú scénu.
.miro Potoček

RYTMUS
SI ZABIL
EMI
„Ja v mojej pozícii s mojím predajom, množstvom vystúpení, zárobkom a prínosom pre kultúru nepotrebujem nikomu nič už dokazovať,“ skromne konštatuje Patrik Vrbovský, kultúrnej obci známy pod umeleckým menom Rytmus. Svoju brázdu na národa roli dedičnej rekapituluje na cédečku Si zabil, kompilácii spoluprác, rarít, nevydaných skladieb a „klasík“ z rokov 2001 až 2008. Výsledkom je všehochuť, ktorá môže byť pre nehiphopového poslucháča zábavnejšia ako samostatný, čisto hiphopový album. Práve žánrové presahy však pôsobia rozpačito (Amen Savore s Kmeťobandom, Party DJ s Darou Rolins, Romales Kamen s Anitou Soul a Marcelom Palonderom) a aj „kolaborácie“ so slovenskými i zahraničnými rappermi majú svoje slabšie a silnejšie miesta: k tým prvým patrí Čo s Mikym Morom, k tým druhým King Shit, trojjazyčný track s českým rapperom Indym a Američanom Nironicom.
.vladislav Gális

RYTMUS
BENGORO (SPECIAL EDITION 2008)
EMI
Fonografický priemysel asi nebude v kríze, keď na trh prichádza reedícia albumu už po dvoch rokoch. Prvý sólový album rappera Rytmusa bol v slovenskom hip-hope prelomový tým, že hlavný protagonista na ňom rozoberá svoju rómsku identitu – len škoda, že na rozdiel od českého kolegu Gipsyho sa neinšpiroval autentickou rómskou hudbou, ale spojil sa so zábavovým Kmeťobandom. Bengoro bol prelomový aj v tom, že nastavil latku vulgárnosti tak vysoko, že ostatní rapperi ju majú dodnes problém prekonať – napokon sa to podarilo až Rytmusovi a spol. v bonusovej skladbe reedície Žena potrebuje cit. Rytmus predvádza klasický paradox mnohých reálnych aj fiktívnych zloduchov: na jednej strane drsný slovník a oplzlosti, na druhej strane sentimentálne vyznanie mamičke. Najväčším paradoxom však je, že táto produkcia, ktorá patrí do undergroundu, získava platinové platne.
.vladislav Gális

EPHRAT
NO ONE\'S WORDS
INSIDEOUT/SPV
S Izraelom si človek nespája bežne progresívnu rockovú hudbu. Aj tá tu však má svoje zastúpenie a v posledných rokoch dokonca patrí k izraelským vývozným artiklom. Po skupinách Orphaned Land a Amaseffer je tu Ephrat, projekt skladateľa, gitaristu, klávesistu a flautistu Omera Ephrata. Aby to nebolo také jednoduché, zvukovú stránku debutového albumu No One\'s Words dostal na starosť Steven Wilson, šéf kultovej britskej skupiny Porcupine Tree, a izraelského speváka Liora Sekera dopĺňajú dvaja hosťujúci švédski speváci – charizmatický Daniel Gildenlöw (Pain Of Salvation) a tajomná Petronella Nettermalm (Paatos), ktorá môže pripomenúť Björk. Tomu zodpovedá celkové vyznenie albumu: na jednej strane sú tu prvky tradičnejšieho progresívneho rocku, na druhej strane moderný progres – a v tom všetkom sú nenásilne prítomné stredovýchodné vplyvy.
.vladislav Gális

EPHRAT
NO ONE\'S WORDS
INSIDEOUT/SPV
S Izraelom si človek nespája bežne progresívnu rockovú hudbu. Aj tá tu však má svoje zastúpenie a v posledných rokoch dokonca patrí k izraelským vývozným artiklom. Po skupinách Orphaned Land a Amaseffer je tu Ephrat, projekt skladateľa, gitaristu, klávesistu a flautistu Omera Ephrata. Aby to nebolo také jednoduché, zvukovú stránku debutového albumu No One\'s Words dostal na starosť Steven Wilson, šéf kultovej britskej skupiny Porcupine Tree, a izraelského speváka Liora Sekera dopĺňajú dvaja hosťujúci švédski speváci – charizmatický Daniel Gildenlöw (Pain Of Salvation) a tajomná Petronella Nettermalm (Paatos), ktorá môže pripomenúť Björk. Tomu zodpovedá celkové vyznenie albumu: na jednej strane sú tu prvky tradičnejšieho progresívneho rocku, na druhej strane moderný progres – a v tom všetkom sú nenásilne prítomné stredovýchodné vplyvy.
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite