Tipos je štátna akciovka, ktorá má hazard v predmete podnikania. Už dávnejšie sa zdá, že k hazardu má blízko aj jej akcionár, minister financií. Tentoraz sa rozhodol zahrať si s dvoma miliardami. Trošku privysoká stávka.
Minister financií Ján Počiatek je ústrednou postavou škandálu, v ktorom ide o dve miliardy korún z peňaženiek občanov. Dve miliardy, to nie je malá suma peňazí – je to takmer tisíc korún od každého pracujúceho človeka na Slovensku.
Od augusta tohto roka, keď Najvyšší súd potvrdil rozsudok, podľa ktorého má štátna akciová spoločnosť Tipos zaplatiť približne 2 miliardy korún cyperskej firme Lemikon Limited českého podnikateľa Radovana Vítka, robil podľa dostupných informácií minister Počiatek všetko pre to, aby tieto peniaze štátna firma, ktorej je Počiatkovo ministerstvo akcionárom, naozaj vyplatila. Nevyužil dostupné možnosti na odvrátenie platenia. V tichosti s majiteľom „pohľadávky“ uzatvoril dohodu o vyrovnaní práv a záväzkov, a v rovnakej tichosti robil všetky potrebné kroky, aby dve miliardy podnikateľovi z peňazí daňových poplatníkov vyplatil.
.precedens Duckého zmieniek
Je to rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré sa nedá spochybňovať a neexistuje spôsob, ako sa plateniu vyhnúť – tvrdili minister Počiatek i premiér Robert Fico, čím chceli spochybniť kritiku bývalého ministra financií Ivana Mikloša, ktorý, naopak, tvrdí, že ministerstvo malo možnosť hájiť verejný záujem a neurobilo tak. Bývalý minister tým myslel spôsob, ktorý už štát v minulosti využil po prehratom súdnom spore o platnosť Duckého zmeniek – a vďaka mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora a následnému preskúmaniu prípadu päťčlenným senátom Najvyššieho súdu nakoniec vyhral, čím daňovým poplatníkom ušetril obrovské sumy peňazí.
Premiér Fico tvrdil, že poslanec Mikloš „vyzýva na bezprávie“ a že právoplatné rozsudky treba rešpektovať – aby v ďalšej vete oznámil, že jeho vláda síce na poslednú chvíľu, ale predsa len zmení občiansky súdny poriadok tak, aby možnosť mimoriadneho dovolania výrazne uľahčila.
Keby minister Počiatek požiadal generálneho prokurátora o túto vec hneď v auguste – a jeho ministerstvo to podľa správy agentúry SITA z 13. augusta 2008 „nevylučovalo“ – mohla dnes byť celá kauza v úplne inej rovine.
.prečo to nechcú zverejniť?
Lenže minister Počiatek sa rozhodol v spore nepokračovať a peniaze vyplatiť. Aké podmienky v dohode o urovnaní práv a záväzkov s firmou Radovana Vítka vyjednal, sa dá len dohadovať – celý minulý týždeň ministerstvo financií odďaľovalo jej zverejnenie. Isté je len to, že sa v tej dohode vzdalo možnosti odvolania. A ako zistil denník SME, bol to práve Tipos (teda štát), kto do zmluvy zakomponoval klauzulu, podľa ktorej je možné zverejniť zmluvu (o použití dvoch miliárd korún z verejných zdrojov) iba po súhlase oboch strán.
Práve absurdným čakaním na „súhlas“ Vítkovej firmy so zverejnením ministerstvo financií odôvodňovalo, prečo poslancom tú zmluvu nesprístupní. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám pritom jasne hovorí, že ak ide o nakladanie s verejnými zdrojmi, nemôže to byť predmetom obchodného tajomstva. A keďže Tipos nemá dosť „vlastných peňazí“ na vyplatenie požadovanej sumy a minister rozhodol o poskytnutí návratnej finančnej výpomoci, o použití verejných zdrojov nemôže byť žiadna pochybnosť.
„Mám vážne podozrenie, že sa pracuje na novej verzii zmluvy, že sa zmluva bude falšovať, inak by tá zmluva už dávno bola zverejnená,“ povedal na konci minulého týždňa bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Napokon sa opozičným poslancom, ktorí sa vybrali priamo na ministerstvo na poslanecký prieskum, podarilo dosiahnuť aspoň to, že zmluva sa dočasne dostala do úschovy advokáta. „Súhlasili s našou požiadavkou, aby sme túto zmluvu uložili u notára, aby sme zabránili riziku manipulácie s touto zmluvou v priebehu víkendu alebo do času, keď budú konečne ochotní predložiť ju verejnosti,“ vysvetlil Ivan Mikloš.
.pristihnutí?
Celkovo sa dá povedať, že aktéri tejto kauzy sa po jej odhalení správali prinajmenšom čudne, ak nie rovno podozrivo. Nechceli zverejniť dohodu s českým podnikateľom – ktorá, mimochodom, nahrádza všetky predchádzajúce právne úkony v kauze, takže ani Ficom narýchlo presadená „záchrana“, spočívajúca v opätovnom preskúmaní rozsudku Najvyššieho súdu, nemusí byť účinná. Podnikateľ Vítek má jednoducho s ministerstvom financií podpísanú zmluvu, ktorej platnosť skúmanie alebo hoci aj zrušenie rozsudku zrejme nijako neohrozí, a preto ak by ministerstvo (respektíve Tipos) peniaze nevyplácalo, môže sa dožadovať ich vyplatenia v ďalšom súdnom spore.
Okrem toho chceli politici Smeru vylúčiť z rokovania parlamentného výboru, ktorý sa kauzou zaoberal, verejnosť a médiá. Urobili to nešikovne a iba tým na celú vec ešte viac upozornili, dôležité je však to, že sa o to vôbec pokúsili.
.bol si istý?
Aj protiútok ministra Počiatka na jeho predchodcu bol zvláštny – zastrájal sa podaním trestného oznámenia, pretože Mikloš údajne „podnecuje“ na spáchanie trestného činu podvodu (myslel zrejme poškodzovanie veriteľa) tým, že navrhol štandardnú vec: ak záväzky firmy prevyšujú jej majetok, mala by firma ísť do konkurzu. To je presne prípad Tiposu, ktorého majetok sa odhaduje na tristo miliónov. Štát by teda v prípade, keby Tipos išiel do konkurzu, prišiel o oveľa menej, než sa chystal vyplatiť na základe dohody Počiatka s Vítkovou cyperskou firmou.
Firma podnikateľa Vítka kúpila pohľadávku podľa denníka Plus 1 deň za 600 miliónov korún. „Musel mať istotu, že Tipos nepôjde do konkurzu,“ povedal v tejto súvislosti exminister Mikloš. Vychádzal pritom z predpokladu, že majetok Tiposu je nižší než oných 600 miliónov a ak by Vítek nepredpokladal, že Tipos sa konkurzu bude za každú cenu vyhýbať, riskoval by tým veľkú stratu aj v prípade víťazstva v spore.
Minister Počiatek tvrdí, že majetok Tiposu je oveľa vyšší (hovorí približne o 1,5 miliardy), jediným vysvetlením tejto jeho sumy je však to, že do majetku Tiposu chybne ráta aj peniaze, ktoré Tiposu nepatria. Suma, ktorá sa rozdeľuje na výhry, je totiž určená, čo znamená, že v prípade konkurzu by voči Tiposu vzniesli pohľadávky aj výhercovia, nielen Vítkova firma. Navyše by sa konkurz týkal iba majetku a hospodárskeho výsledku po zdanení – všetko ostatné sú totiž peniaze, pri ktorých by bol štát ako veriteľ (ide o dane a odvody z hier a daň zo zisku) uspokojený prednostne. Reálne by sa tak majiteľ spornej pohľadávky dostal k niekoľkým stovkám miliónov, ale takmer na dve miliardy by nemohol ani pomyslieť.
Prečo sa však ministerstvo financií bráni vytvoreniu inej spoločnosti, ktorej by dalo licenciu na prevádzkovanie hier, na ktoré má dnes licenciu Tipos (a ktorých technickú prevádzku preň tak či tak zabezpečuje externá súkromná firma), na to minister Počiatek nedal uspokojivú odpoveď.
.vznik sporu
Za pozornosť stojí aj vecný obsah sporu, ktorého prehra by mala stáť krajinu dve miliardy korún.
Genéza sa začína rozdelením Československa na konci roka 1992. Pri tomto rozdelení sa rozdelila aj federálna Sazka, ktorej majiteľmi boli športové zväzy. Keďže licencie na prevádzkovanie hazardných hier vydáva ministerstvo financií, a to novovzniknutej Športke odmietlo tieto licencie vydať, jej majiteľ – Slovenské združenie telesnej kultúry (SZTK) – nemal inú možnosť než vytvoriť so štátom spoločnú firmu Tipos. Štát, reprezentovaný ministerstvom financií, získal v tomto podniku väčšinový 52,5-percentný podiel, pričom Športka (ktorá zostala vo vlastníctve športových zväzov) mala prevádzkovať samotné hry.
Na jar roku 1998 sa Tipos rozhodol, že bude prevádzkovať hry bez pomoci Športky, vo vlastnej réžii.
V januári roku 2000 podala Športka žalobu pre údajne neoprávnené používanie jej ochranných známok a know-how. Spor, ktorého finále práve sledujeme, sa začal.
.prečo zlyhala dohoda?
Na jar roka 2003 zlyhala možnosť urovnať spor približne za 90 miliónov korún. S pôvodnou dohodou, ktorú navrhla Športka, súhlasilo aj ministerstvo financií, vedené Ivanom Miklošom – podľa viacerých do veci zainteresovaných ľudí to bola, vzhľadom na náklady sporu, akceptovateľná ponuka. Napokon sa však sám navrhovateľ urovnania, teda žalujúca strana, rozhodol pôvodnú ponuku upraviť, a k ďalším rokovaniam už neprišlo. „Druhá strana odmietla dohodu,“ komentuje to dnes pre .týždeň bývalý člen vedenia Tiposu s tým, že nijako inak sa počínanie druhej strany pomenovať nedá.
Onedlho po tom, ako možnosť dohody padla, už v apríli 2003, sa v rámci exekúcie majetku SZTK dostalo 68 percent akcií Športky do rúk súkromnej spoločnosti Luka & Bramer Group, ktorá za akcie v nominálnej hodnote 85 miliónov zaplatila 21 miliónov.
Neskôr – ešte počas funkčného obdobia minulej vlády – mohla vzniknúť dohoda aj druhýkrát. Tentoraz požadovali majitelia „pohľadávky“ sumu približne 200 miliónov korún, čo však pre vtedajšie vedenie ministerstva financií (akcionára Tiposu) neprichádzalo do úvahy. „Presahovalo to možné náklady sporu a bolo by neobhájiteľné dohodnúť sa na tom,“ vysvetľuje zdroj blízky bývalému vedeniu Tiposu, podľa ktorého „ak by sme tú dohodu urobili, muselo by nové vedenie ministerstva podať na nás trestné oznámenie. Ako by sme obhájili vyplatenie takej sumy za spor, ktorý sme neprehrávali a ktorého predmet sme považovali za úplne fiktívny?“
.biznis a priatelia
Po voľbách, po tom, ako prišla nová vláda, sa veci dali do pohybu. Nový minister financií Ján Počiatek dosadil do funkcie šéfa Tiposu svojho blízkeho priateľa Petra Kapustu.
Neskôr sa zmenila aj advokátska kancelária, zastupujúca Tipos v tomto spore – novým právnym zástupcom sa stala kancelária Majeriková, Koštial, Turčan & Partners, personálne prepojená s ministrom Počiatkom, ministrom vnútra Robertom Kaliňákom a ďalšími im blízkymi ľuďmi. Sú to aj ľudia, s ktorými majú títo dvaja ministri spoločný biznis – zhodou okolností napríklad figurujú spolu aj vo firme BTC, ktorá chcela získať pozemok od Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy, kontrolovanej stranou Smer, bez verejnej súťaže a nezískala ho len preto, že sa o vec minulý týždeň začali zaujímať novinári. Skrátka a dobre, minister Počiatek celú túto kauzu zaľudnil svojimi osobnými a podnikateľskými vzťahmi.
V marci 2007 rozhodol Krajský súd v Bratislave v prvostupňovom rozsudku, že Tipos musí zaplatiť Športke približne 1 miliardu korún a úroky z omeškania (spolu vyše 1,9 miliardy). V auguste tohto roka Najvyšší súd toto rozhodnutie potvrdil. „Stačí povedať, že kým Tipos zastupovala iná právna kancelária, tak po rozhodnutí krajského súdu spoločnosť už za ministrovania pána Počiatka podala odvolanie. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu už pri zastupovaní novej právnej kancelárie Tipos nevyužil právo podania podnetu na mimoriadne dovolanie,“ hovorí na túto tému Ivan Mikloš.
.čo nie je jasné
V tomto prípade je niekoľko otázok, ktoré jasne naznačujú, v čom je jadro problému.
Nie je jasné, prečo ministerstvo financií, respektíve Tipos, nevyužili po prehratom spore mimoriadne dovolanie podobne, ako to urobila predchádzajúca vláda pri spore o platnosť Duckého zmeniek.
Nie je jasné, prečo ministerstvo financií ako akcionár Tiposu nerozhodlo dať ho do konkurzu, čím by štátu ušetrilo značnú sumu peňazí a vytvorením novej firmy, ktorej by udelilo licenciu, by mohlo v prevádzkovaní lotérií a hier v krátkom čase pokračovať.
Nie je jasné, prečo ministerstvo v tichosti podnikalo všetky kroky na to, aby boli takmer dve miliardy vyplatené (pričom takmer 500 miliónov vyplatených už bolo) a bránilo sa akýmkoľvek úvahám o tom, že by hľadalo ďalšie spôsoby, ako peniaze daňových poplatníkov za absurdný spor do maximálnej možnej miery ušetriť.
Nie je jasné, prečo ministerstvo utajuje zmluvu o vyrovnaní práv a záväzkov s cyperskou firmou českého podnikateľa, a to na základe klauzuly o nutnosti súhlasu všetkých strán so zverejnením zmluvy, ktorú do nej podľa odhalenia denníka SME navyše vsunul štátny Tipos.
Nie je jasné, či budú staré spory, ktoré sa darilo dlhé roky „neprehrať“, uzatvárať takýmito dohodami o urovnaní len ministri Kaliňák (pozri napríklad „urovnanie“ sporu so Studeničovým Záchranným systémom Slovakia) a Počiatek, alebo sa pridajú aj ďalší a pohľadávky voči štátu – nech v nich pôjde o akokoľvek absurdnú konštrukciu – budú odteraz patriť medzi najlikvidnejšie.
Nie je ani jasné, prečo sa ministra financií s takou vehemenciou v tejto kauze zastal predseda vlády Robert Fico. Opozícia sa Počiatka tento týždeň pokúsi odvolať. Ale Fico sa zaň a za celú kauzu postavil celou svojou váhou.
Na druhej strane, naozaj je tu všetko až také veľmi nejasné?
Minister financií Ján Počiatek je ústrednou postavou škandálu, v ktorom ide o dve miliardy korún z peňaženiek občanov. Dve miliardy, to nie je malá suma peňazí – je to takmer tisíc korún od každého pracujúceho človeka na Slovensku.
Od augusta tohto roka, keď Najvyšší súd potvrdil rozsudok, podľa ktorého má štátna akciová spoločnosť Tipos zaplatiť približne 2 miliardy korún cyperskej firme Lemikon Limited českého podnikateľa Radovana Vítka, robil podľa dostupných informácií minister Počiatek všetko pre to, aby tieto peniaze štátna firma, ktorej je Počiatkovo ministerstvo akcionárom, naozaj vyplatila. Nevyužil dostupné možnosti na odvrátenie platenia. V tichosti s majiteľom „pohľadávky“ uzatvoril dohodu o vyrovnaní práv a záväzkov, a v rovnakej tichosti robil všetky potrebné kroky, aby dve miliardy podnikateľovi z peňazí daňových poplatníkov vyplatil.
.precedens Duckého zmieniek
Je to rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré sa nedá spochybňovať a neexistuje spôsob, ako sa plateniu vyhnúť – tvrdili minister Počiatek i premiér Robert Fico, čím chceli spochybniť kritiku bývalého ministra financií Ivana Mikloša, ktorý, naopak, tvrdí, že ministerstvo malo možnosť hájiť verejný záujem a neurobilo tak. Bývalý minister tým myslel spôsob, ktorý už štát v minulosti využil po prehratom súdnom spore o platnosť Duckého zmeniek – a vďaka mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora a následnému preskúmaniu prípadu päťčlenným senátom Najvyššieho súdu nakoniec vyhral, čím daňovým poplatníkom ušetril obrovské sumy peňazí.
Premiér Fico tvrdil, že poslanec Mikloš „vyzýva na bezprávie“ a že právoplatné rozsudky treba rešpektovať – aby v ďalšej vete oznámil, že jeho vláda síce na poslednú chvíľu, ale predsa len zmení občiansky súdny poriadok tak, aby možnosť mimoriadneho dovolania výrazne uľahčila.
Keby minister Počiatek požiadal generálneho prokurátora o túto vec hneď v auguste – a jeho ministerstvo to podľa správy agentúry SITA z 13. augusta 2008 „nevylučovalo“ – mohla dnes byť celá kauza v úplne inej rovine.
.prečo to nechcú zverejniť?
Lenže minister Počiatek sa rozhodol v spore nepokračovať a peniaze vyplatiť. Aké podmienky v dohode o urovnaní práv a záväzkov s firmou Radovana Vítka vyjednal, sa dá len dohadovať – celý minulý týždeň ministerstvo financií odďaľovalo jej zverejnenie. Isté je len to, že sa v tej dohode vzdalo možnosti odvolania. A ako zistil denník SME, bol to práve Tipos (teda štát), kto do zmluvy zakomponoval klauzulu, podľa ktorej je možné zverejniť zmluvu (o použití dvoch miliárd korún z verejných zdrojov) iba po súhlase oboch strán.
Práve absurdným čakaním na „súhlas“ Vítkovej firmy so zverejnením ministerstvo financií odôvodňovalo, prečo poslancom tú zmluvu nesprístupní. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám pritom jasne hovorí, že ak ide o nakladanie s verejnými zdrojmi, nemôže to byť predmetom obchodného tajomstva. A keďže Tipos nemá dosť „vlastných peňazí“ na vyplatenie požadovanej sumy a minister rozhodol o poskytnutí návratnej finančnej výpomoci, o použití verejných zdrojov nemôže byť žiadna pochybnosť.
„Mám vážne podozrenie, že sa pracuje na novej verzii zmluvy, že sa zmluva bude falšovať, inak by tá zmluva už dávno bola zverejnená,“ povedal na konci minulého týždňa bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Napokon sa opozičným poslancom, ktorí sa vybrali priamo na ministerstvo na poslanecký prieskum, podarilo dosiahnuť aspoň to, že zmluva sa dočasne dostala do úschovy advokáta. „Súhlasili s našou požiadavkou, aby sme túto zmluvu uložili u notára, aby sme zabránili riziku manipulácie s touto zmluvou v priebehu víkendu alebo do času, keď budú konečne ochotní predložiť ju verejnosti,“ vysvetlil Ivan Mikloš.
.pristihnutí?
Celkovo sa dá povedať, že aktéri tejto kauzy sa po jej odhalení správali prinajmenšom čudne, ak nie rovno podozrivo. Nechceli zverejniť dohodu s českým podnikateľom – ktorá, mimochodom, nahrádza všetky predchádzajúce právne úkony v kauze, takže ani Ficom narýchlo presadená „záchrana“, spočívajúca v opätovnom preskúmaní rozsudku Najvyššieho súdu, nemusí byť účinná. Podnikateľ Vítek má jednoducho s ministerstvom financií podpísanú zmluvu, ktorej platnosť skúmanie alebo hoci aj zrušenie rozsudku zrejme nijako neohrozí, a preto ak by ministerstvo (respektíve Tipos) peniaze nevyplácalo, môže sa dožadovať ich vyplatenia v ďalšom súdnom spore.
Okrem toho chceli politici Smeru vylúčiť z rokovania parlamentného výboru, ktorý sa kauzou zaoberal, verejnosť a médiá. Urobili to nešikovne a iba tým na celú vec ešte viac upozornili, dôležité je však to, že sa o to vôbec pokúsili.
.bol si istý?
Aj protiútok ministra Počiatka na jeho predchodcu bol zvláštny – zastrájal sa podaním trestného oznámenia, pretože Mikloš údajne „podnecuje“ na spáchanie trestného činu podvodu (myslel zrejme poškodzovanie veriteľa) tým, že navrhol štandardnú vec: ak záväzky firmy prevyšujú jej majetok, mala by firma ísť do konkurzu. To je presne prípad Tiposu, ktorého majetok sa odhaduje na tristo miliónov. Štát by teda v prípade, keby Tipos išiel do konkurzu, prišiel o oveľa menej, než sa chystal vyplatiť na základe dohody Počiatka s Vítkovou cyperskou firmou.
Firma podnikateľa Vítka kúpila pohľadávku podľa denníka Plus 1 deň za 600 miliónov korún. „Musel mať istotu, že Tipos nepôjde do konkurzu,“ povedal v tejto súvislosti exminister Mikloš. Vychádzal pritom z predpokladu, že majetok Tiposu je nižší než oných 600 miliónov a ak by Vítek nepredpokladal, že Tipos sa konkurzu bude za každú cenu vyhýbať, riskoval by tým veľkú stratu aj v prípade víťazstva v spore.
Minister Počiatek tvrdí, že majetok Tiposu je oveľa vyšší (hovorí približne o 1,5 miliardy), jediným vysvetlením tejto jeho sumy je však to, že do majetku Tiposu chybne ráta aj peniaze, ktoré Tiposu nepatria. Suma, ktorá sa rozdeľuje na výhry, je totiž určená, čo znamená, že v prípade konkurzu by voči Tiposu vzniesli pohľadávky aj výhercovia, nielen Vítkova firma. Navyše by sa konkurz týkal iba majetku a hospodárskeho výsledku po zdanení – všetko ostatné sú totiž peniaze, pri ktorých by bol štát ako veriteľ (ide o dane a odvody z hier a daň zo zisku) uspokojený prednostne. Reálne by sa tak majiteľ spornej pohľadávky dostal k niekoľkým stovkám miliónov, ale takmer na dve miliardy by nemohol ani pomyslieť.
Prečo sa však ministerstvo financií bráni vytvoreniu inej spoločnosti, ktorej by dalo licenciu na prevádzkovanie hier, na ktoré má dnes licenciu Tipos (a ktorých technickú prevádzku preň tak či tak zabezpečuje externá súkromná firma), na to minister Počiatek nedal uspokojivú odpoveď.
.vznik sporu
Za pozornosť stojí aj vecný obsah sporu, ktorého prehra by mala stáť krajinu dve miliardy korún.
Genéza sa začína rozdelením Československa na konci roka 1992. Pri tomto rozdelení sa rozdelila aj federálna Sazka, ktorej majiteľmi boli športové zväzy. Keďže licencie na prevádzkovanie hazardných hier vydáva ministerstvo financií, a to novovzniknutej Športke odmietlo tieto licencie vydať, jej majiteľ – Slovenské združenie telesnej kultúry (SZTK) – nemal inú možnosť než vytvoriť so štátom spoločnú firmu Tipos. Štát, reprezentovaný ministerstvom financií, získal v tomto podniku väčšinový 52,5-percentný podiel, pričom Športka (ktorá zostala vo vlastníctve športových zväzov) mala prevádzkovať samotné hry.
Na jar roku 1998 sa Tipos rozhodol, že bude prevádzkovať hry bez pomoci Športky, vo vlastnej réžii.
V januári roku 2000 podala Športka žalobu pre údajne neoprávnené používanie jej ochranných známok a know-how. Spor, ktorého finále práve sledujeme, sa začal.
.prečo zlyhala dohoda?
Na jar roka 2003 zlyhala možnosť urovnať spor približne za 90 miliónov korún. S pôvodnou dohodou, ktorú navrhla Športka, súhlasilo aj ministerstvo financií, vedené Ivanom Miklošom – podľa viacerých do veci zainteresovaných ľudí to bola, vzhľadom na náklady sporu, akceptovateľná ponuka. Napokon sa však sám navrhovateľ urovnania, teda žalujúca strana, rozhodol pôvodnú ponuku upraviť, a k ďalším rokovaniam už neprišlo. „Druhá strana odmietla dohodu,“ komentuje to dnes pre .týždeň bývalý člen vedenia Tiposu s tým, že nijako inak sa počínanie druhej strany pomenovať nedá.
Onedlho po tom, ako možnosť dohody padla, už v apríli 2003, sa v rámci exekúcie majetku SZTK dostalo 68 percent akcií Športky do rúk súkromnej spoločnosti Luka & Bramer Group, ktorá za akcie v nominálnej hodnote 85 miliónov zaplatila 21 miliónov.
Neskôr – ešte počas funkčného obdobia minulej vlády – mohla vzniknúť dohoda aj druhýkrát. Tentoraz požadovali majitelia „pohľadávky“ sumu približne 200 miliónov korún, čo však pre vtedajšie vedenie ministerstva financií (akcionára Tiposu) neprichádzalo do úvahy. „Presahovalo to možné náklady sporu a bolo by neobhájiteľné dohodnúť sa na tom,“ vysvetľuje zdroj blízky bývalému vedeniu Tiposu, podľa ktorého „ak by sme tú dohodu urobili, muselo by nové vedenie ministerstva podať na nás trestné oznámenie. Ako by sme obhájili vyplatenie takej sumy za spor, ktorý sme neprehrávali a ktorého predmet sme považovali za úplne fiktívny?“
.biznis a priatelia
Po voľbách, po tom, ako prišla nová vláda, sa veci dali do pohybu. Nový minister financií Ján Počiatek dosadil do funkcie šéfa Tiposu svojho blízkeho priateľa Petra Kapustu.
Neskôr sa zmenila aj advokátska kancelária, zastupujúca Tipos v tomto spore – novým právnym zástupcom sa stala kancelária Majeriková, Koštial, Turčan & Partners, personálne prepojená s ministrom Počiatkom, ministrom vnútra Robertom Kaliňákom a ďalšími im blízkymi ľuďmi. Sú to aj ľudia, s ktorými majú títo dvaja ministri spoločný biznis – zhodou okolností napríklad figurujú spolu aj vo firme BTC, ktorá chcela získať pozemok od Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy, kontrolovanej stranou Smer, bez verejnej súťaže a nezískala ho len preto, že sa o vec minulý týždeň začali zaujímať novinári. Skrátka a dobre, minister Počiatek celú túto kauzu zaľudnil svojimi osobnými a podnikateľskými vzťahmi.
V marci 2007 rozhodol Krajský súd v Bratislave v prvostupňovom rozsudku, že Tipos musí zaplatiť Športke približne 1 miliardu korún a úroky z omeškania (spolu vyše 1,9 miliardy). V auguste tohto roka Najvyšší súd toto rozhodnutie potvrdil. „Stačí povedať, že kým Tipos zastupovala iná právna kancelária, tak po rozhodnutí krajského súdu spoločnosť už za ministrovania pána Počiatka podala odvolanie. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu už pri zastupovaní novej právnej kancelárie Tipos nevyužil právo podania podnetu na mimoriadne dovolanie,“ hovorí na túto tému Ivan Mikloš.
.čo nie je jasné
V tomto prípade je niekoľko otázok, ktoré jasne naznačujú, v čom je jadro problému.
Nie je jasné, prečo ministerstvo financií, respektíve Tipos, nevyužili po prehratom spore mimoriadne dovolanie podobne, ako to urobila predchádzajúca vláda pri spore o platnosť Duckého zmeniek.
Nie je jasné, prečo ministerstvo financií ako akcionár Tiposu nerozhodlo dať ho do konkurzu, čím by štátu ušetrilo značnú sumu peňazí a vytvorením novej firmy, ktorej by udelilo licenciu, by mohlo v prevádzkovaní lotérií a hier v krátkom čase pokračovať.
Nie je jasné, prečo ministerstvo v tichosti podnikalo všetky kroky na to, aby boli takmer dve miliardy vyplatené (pričom takmer 500 miliónov vyplatených už bolo) a bránilo sa akýmkoľvek úvahám o tom, že by hľadalo ďalšie spôsoby, ako peniaze daňových poplatníkov za absurdný spor do maximálnej možnej miery ušetriť.
Nie je jasné, prečo ministerstvo utajuje zmluvu o vyrovnaní práv a záväzkov s cyperskou firmou českého podnikateľa, a to na základe klauzuly o nutnosti súhlasu všetkých strán so zverejnením zmluvy, ktorú do nej podľa odhalenia denníka SME navyše vsunul štátny Tipos.
Nie je jasné, či budú staré spory, ktoré sa darilo dlhé roky „neprehrať“, uzatvárať takýmito dohodami o urovnaní len ministri Kaliňák (pozri napríklad „urovnanie“ sporu so Studeničovým Záchranným systémom Slovakia) a Počiatek, alebo sa pridajú aj ďalší a pohľadávky voči štátu – nech v nich pôjde o akokoľvek absurdnú konštrukciu – budú odteraz patriť medzi najlikvidnejšie.
Nie je ani jasné, prečo sa ministra financií s takou vehemenciou v tejto kauze zastal predseda vlády Robert Fico. Opozícia sa Počiatka tento týždeň pokúsi odvolať. Ale Fico sa zaň a za celú kauzu postavil celou svojou váhou.
Na druhej strane, naozaj je tu všetko až také veľmi nejasné?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.