Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Knihy roka 2016

.elena Akácsová .časopis .kultúra

Výberu najlepších kníh roka 2016 podľa .týždňa jednoznačne vládnu fakty a skutočné životy. Akoby sme všetci tak intenzívne žili realitou, že na majstrovsky vyrozprávané fiktívne príbehy nezostáva autorom sila a čitateľom zase čas.

Knihy roka 2016 ANDREJ BÁN Stručný etymologický slovník slovenčiny Ľubora Králika svojím významom ďaleko presahuje väčšinu toho, čo u nás v tomto roku vyšlo.

v tradičnej ankete medzi spriaznencami .týždňa a dobrých kníh sme sa po minuloročnom experimente pozmeniť otázky vrátili k pôvodným dvom otázkam, tak ako ich celé roky kládol náš milý kolega Juraj Kušnierik:

1. Ktorá pôvodná slovenská kniha vás v roku 2016 najviac zaujala a prečo?

2. Ktorá kniha preložená do slovenčiny alebo češtiny vás v roku 2016 najviac zaujala a prečo?

Čo sme z odpovedí zistili? V prvom rade potešujúcu informáciu, že medzi povšimnutiahodné tituly roka sa dostala aj poézia, konkrétne Imunita Márie Ferenčuhovej a Moja vina a iné maďarskej poetky Virág Erdős. Rozloženie hlasov bolo v ankete veľmi rozptýlené, ak sa nejaká opakovala, tak maximálne dvakrát. Čo, samozrejme, nemusí znamenať, že žiadna kniha tento rok v spoločnosti významne nezarezonovala, ale že ponuka je taká široká, že si každý nájde pre seba tú svoju knihu roka. Zatiaľ čo v zahraničných prekladových tituloch je pozornosť rovnomerne rozložená medzi beletriu a literatúru faktu, v prípade pôvodnej slovenskej tvorby akoby všetci písali, a teda aj čítali len publicistiku, listy, eseje, reportáže, rozhovory, analýzy a vedecké texty. Napokon, o tom svedčí aj úspech vydavateľstva Absynt, s ktorého zakladateľmi urobil rozhovor kolega Anton Vydra.

Hádam iba o jednej knihe sa celý rok hovorí oveľa intenzívnejšie, a to nielen medzi odborníkmi či ľuďmi, čo so slovom pracujú, ale zarezonovala aj u bežných čitateľov. Skvelé je, že ide o slovenskú knihu! A tak smelo môžeme vyhlásiť za knihu roka Stručný etymologický slovník slovenčiny Ľubora Králika.

Tomáš Weiss
redaktor Medziknihami.sk

1. Jiří Grygar: Takto sa ma nikto nepýtal (Rozhovory so Štefanom Hríbom o hmote, vesmíre a človeku (W-PRESS). Už když byli ti dva několikrát .pod lampou (z těch setkání je kniha sepsaná), pozorně jsem poslouchal. A i teď po přečtení mám pořád ten stejný, neodbytný pocit. Čím víc se toho o vesmíru „ví", tím se mi zdá, že je všechno ještě úplně jinak a že budeme jednou my nebo naši potomci koukat. Kam nás asi tajemství hvězdné oblohy nad námi časem zavede?

2. Zuzana Kultánová: Augustin Zimmermann (Kniha Zlín). Autorčina prozaická prvotina na motivy skutečného příběhu z Prahy z poloviny 19. století. Kniha převážně temná. Vypráví o slabém člověku, o jeho neklidu, o frustraci, zhoršované až pekelnými alkoholovými výplachy. Slovy se podařilo vybudovat lepkavou a zpocenou atmosféru plnou křiku, horečnatých stavů, zápachu a tísně. Za co může okolní svět a za co si může člověk sám?

Magda Vášáryová
politička

1 Editori Štefan Šebesta a Viliam Roth: Suverénne európske Slovensko – Nad dielom a činnosťou Svetoslava Bombíka (Ústav politických vied SAV, Veda) Súbor článkov a esejí predčasne zosnulého politológa z 90. rokov 20. storočia je fascinujúcim čítaním najmä dnes, keď sa sťahujú mraky nad budúcnosťou európskeho mierového projektu. S jeho postojom k rozdeleniu Československa som síce nesúhlasila, ale jeho úvahy o postavení a úlohe Slovenska v Európe by si dnes mal prečítať každý mladý človek, ktorý si získal čítaním konšpiračných teórií v internete solídny chaos v hlave a uvažuje o nebezpečných riešeniach svojej frustrácie.

2. Hermann Hesse: Stepný vlk (Petrus Publisher) Krásne vydaná kniha s dobrým prekladom Magdy Takáčovej je dokumentom, ktorý je nám dnes možno bližší, ako keď som ju čítala v nemčine asi pred tridsiatimi rokmi. Nielen preto, že je to zvláštna kniha, ale že je svedectvom o zániku jedného sveta a nástupe epochy, ktorá bola popretím všetkého, čo Hesse uznával. Ako lakmusový papier vycítil už v roku 1926 nebezpečenstvo hrozivej atmosféry v Nemecku. Kniha sa vždy vynára v krízových časoch a získava si čitateľov.

Tomáš Němeček
novinár a právnik

1. Marek Vagovič: Vlastnou hlavou. Ako predal Fico krajinu oligarchom (Premedia). Zatiaľ najlepšia slovenská investigatívna kniha, najmä v porovnaní s Nicholsonovou knihou o afére Gorila a dokonca aj s Leškovou fundamentálnou prácou Mečiar a mečiarizmus. Výhrady: sú to skôr dejiny afér než historikov vhľad do ľudského konania; na kľúčových miestach len naznačuje, ale nepomenúva; tak zásadná kniha mala mať menný register. Ale aj tak je mimoriadne dobrá.

2. Peter Pomerantsev: Nic není pravda a všechno je možné. Surreálné srdce nového Ruska (Dokořán), preložil Martin Weiss. Empatická správa o živote v krajine, kde šéfovia režimných médií hovoria, že síce žiadna skutočná politika a skutočné voľby nie sú, ale musíme v divákoch udržiavať pocit, že sa stále niečo deje. Nech si sadnú pred televíziu, vypustia paru a bavia sa. Pokiaľ bude všetko relatívne, nemôže fungovať kritické myslenie a zmätení ľudia budú ako paralyzovaní. Je to príťažlivo desivá kniha.

Martin Ciel
filmový teoretik a kritik

Richard Taylor: Filmová propaganda: Sovětské Rusko a nacistické Německo (Academia). Nie je žiadnou veselou či zábavnou kratochvíľou. Taylorov rozsiahly, podrobný a dôsledný historicko-analytický výskum neradostne ukazuje, ako úspešne dokážu politické systémy pracovať s ideologickými konceptmi a ovplyvňovať individuálne štruktúry predstáv o referenčnom svete. A Rusko v tom bolo úspešnejšie. Smutné. Stále sa to deje.

Petr Minařík
vydavateľ Větrné mlýny

1. Fedor Gál, Matej: Cez ploty (Absynt). Dialog přímo uprostřed fronty, linie se hýbou oběma směry. Pro intelektuálskost a politickou nepraktičnost tolikrát zatracovaný Gál prokázal, že umí proměňovat nejen Mateje, ale i sám sebe. Jenom to transformovat do obecného diskursu a máme vyhráno.

2. Z překladů mě nejvíce zaujalo těch nejméně 40 titulů slovenské literatury, které byly přeloženy do maďarštiny u příležitosti veletrhu v Budapešti. Vskutku dílo! Éljenek a nők, különösen Miroslava Vallová és Karádi Éva!

Ivan Kamenec
historik

1. Len pred pár dňami vydaná kniha esejí a článkov Juraja Mojžiša Ako po masle. Pre svoju tematickú pestrosť a myšlienkovú podnetnosť.

2. Piesok v presýpacích hodinách (Kalligram, 2015). Antológia poľskej literárnej eseje 20. storočia. Dôvody sú tie isté, aké som uviedol pri knihe J. Mojžiša.

Pero Le Kvet
patafyzik

1. Peter Pečonka: Svätý mäsiar zo Šamorína a iné príbehy z čias Malej dunajskej vojny (Artforum). Neviem, kto je Peter Pečonka, ale napísal knihu, v ktorej nie je núdza o strhujúce a bizarné príbehy plné absurdných zvratov a prekvapujúcich rozuzlení, pričom v mnohých pasážach dominuje najmä čierny humor.

2. Erlend Loe: Koniec sveta ako ho poznáme (Premedia) Loe je jedným z mála autorov, ktorí dokážu písať o zložitých veciach čo najjednoduchším spôsobom a s patričnou dávkou humoru. Jeho trilógia o Dopplerovi je skvelá.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite