kotlebov kraj, predtým známy ako partizánsky. Novembrový podvečer. Štamgast bratislavskej kaviarne by krútil nosom. Namiesto cafe latte s pekanovými orieškami tu nalievajú skôr pivo a lacné víno. Nad stolmi v prítmí baru, ktorý zaspal niekde v deväťdesiatych rokoch, sa vznáša cigaretový dym. Aj zloženie návštevníkov je staršie. Hlukový smog zabezpečuje televízor s nejakou telenovelou.

V privátnom salóniku vedľa baru v nemenovanom zvolenskom penzióne sa po sebe skúmavo obzerajú účastníci unikátneho prieskumu. Spolu ich je sedemnásť, polovica mladí ľudia zo Zvolena, Banskej Bystrice a Horehronia. Druhá skôr staršia zo Zvolena. Ženy majú navrch. Prieskum, ktorý skúma občianske postoje a volebné správanie voličov, organizuje Inštitút pre moderné Slovensko s podporu Wilfried Martens Centre for European Studies (technicky ho realizuje spoločnosť, v ktorej je autor článku partnerom). Prieskum prebehol už v Košiciach, Nitre a Bratislave.

Formát prieskumu sociológovia nazývajú fokusová skupina. Školený moderátor preberie s malou skupinou respondentov viacero otázok podľa pripraveného scenára. Pýta sa najmä otázku „prečo.“ Viac ako sociodemografia je tu dôležitá psychografia, teda čo si respondenti myslia, čo cítia, aký majú svetonázor a pohľad na svet. Mňa zaujíma, kto je to ten bájny volič Mariána Kotlebu a jeho kumpánov z ĽSNS, ktorý ho prekvapivo dostal najprv do kresla tunajšieho župana a neskôr ho vyniesol až za brány parlamentu.

„Však dobre viete, ako to je, čo sa tak sprosto pýtate.