Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čierna vlna, modrá vlna

.meta Krese .časopis .fototéma

Kedy ste si naposledy štopkali ponožku? Zašívali tričko? Dnes to už u nás skoro nikto nerobí. Oblečenie dostať všade a stojí málo. Má to svoju príčinu.

Čierna vlna, modrá vlna Jošt Franko Slovinsko, Ljub ljana 19. apríl 2016: Tínedžerka si skúša šaty v predajni s oblečením. Kedysi drahé odevy je dnes možné dostať za zlomok niek dajšej ceny, pretože bavlna a textilné výrobky pochádzajú väčšinou z krajín tretieho sveta.

„Oblečenia a iného textilu máme vždy nadostač. Je to nekonečný cyklus. A všimli sme si, že nám prichádza čoraz viac kvalitných vecí, mnohokrát sú tam topánky, ktoré asi nikto nechce nosiť, alebo úplne nové šaty, ešte na vešiakoch,“ hovorí Ema Verbnik, tajomníčka humanitárneho centra Červeného kríža v slovinskom hlavnom meste Ľubľana. Ročne dostávajú približne sto ton rozličného oblečenia a iných textilných produktov. A počet miest, v ktorých môžete darovať šatstvo, v Slovinsku rýchlo stúpa. Pritom tu žije menej ako 300-tisíc obyvateľov.

Ako je to možné? Čo sa skrýva za skutočnosťou, že šaty na ramienka z červenej bavlny, ktoré vyzerajú ako ušité z jamdani, jemného bengálskeho mušelínu, aký kedysi nosievali iba aristokrati a kráľovská rodina, stoja iba 10 dolárov a 9 centov? Odpoveď je prostá.

Keď si Paul Timbi Kobassare, farmár z Burkiny Faso, rozdelí príjem z pestovania bavlny počtom dní v roku, vyjde mu niečo vyše dolára denne. V bangladéšskej Dháke sa pri šití odevov pracuje najmenej desať hodín denne. A keď prídu veľké objednávky, tak ešte dlhšie. Anowara, ktorá tu šije, zarobí spolu so všetkými prémiami 89 dolárov za mesiac.

Paul Timbi Kombasser má veľkú rodinu. Osem vlastných detí a ešte sedem po nebohom bratovi. S výnimkou piatich najmladších všetci potomkovia chodia do školy.

„Najskôr sú v škole, a keď skončia, pomáhajú nám na poli,“ hovorí Paul.

Predpokladá, že zisk z bavlny na rok vyjde na niečo viac ako dolár denne. A bavlna je jediná plodina, ktorá mu vynáša peniaze. Má dve kravy, šesť oviec, desať ošípaných a ešte dva hektáre oddeleného pozemku, kde pestuje kukuricu, proso a arašidy. Jeho traja bratia majú v dedine na Pobreží slonoviny malý stánok a ledva zarobia toľko, aby vyžili. Nemôžu mu pomáhať.

Hoci väčšina farmárov v Burkine Faso má, tak ako rodina Issouovcov, menej než päť hektárov pôdy, kde pestuje bavlník, Burkina Faso je najväčším producentom a exportérom bavlny. Dohromady 200-tisíc fariem, väčšinou malých, spoločne vyprodukuje päť až osemtisíc ton surovej bavlny. Od úrody bavlny závisia priamo či nepriamo tri milióny ľudí, a to v krajine, ktorá má len niečo nad 17 miliónov obyvateľov. Žiaľ, ceny bavlny na svetovom trhu idú dole. Medzinárodný menový fond vo svojej júnovej správe o Burkine Faso uvádza, že pre stály pokles cien sa do tohto odvetvia investuje čoraz menej. A dôsledkom by mohli byť významné sociálne zmeny v živote farmárov. MMF navrhuje, aby sa preorientovali na iné produkty, z ktorých by mohli získať viac. Je však taká zmena vôbec možná? A je racionálna?

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite