Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Poprava rumunskej korupcie – Veľké ryby nie sú všetko

.filip Olšovský .michal Magušin .časopis .téma

O rumunskom boji s korupciou sa toho v posledných mesiacoch popísalo veľa. Za mrežami sú veľkí politickí hráči a Národný protikorupčný úrad (DNA) postupne obviňuje ďalších. Má však lov vysokopostavených ľudí vplyv aj na morálku celej spoločnosti? Klesla v Rumunsku korupcia?

Poprava rumunskej korupcie – Veľké ryby nie sú všetko Boris Németh Rumunsko sa v boji s korupciou dáva v posledných rokoch za vzor krajinám po celom svete. Na správaní bežných obyvateľov sa však stále veľa nezmenilo.

štvorposchodová budova kúsok od centra Bukurešti zo svojho okolia príliš nevyčnieva. Je oblepená reklamami a na jej priečelí najviac zaujme až dve poschodia vysoký nápis Pionierul. Väčšina Bukurešťanov však toto miesto nenazve inak, než Colectiv, podľa názvu hudobného klubu na prízemí. Práve v ňom sa posledný októbrový piatok minulého roka odohrala tragédia, ktorá dodala desivý obsah sloganu „Korupcia zabíja“ a zniesla boj proti veľkým korupčným rybám aj medzi obyčajných Rumunov.

V piatok 30. októbra 2015 krstila v tomto klube miestna kapela Goodbye to Gravity svoj nový album. Krátko po pol jedenástej večer sa začal smerom z pódia šíriť požiar. Na vine bola pyrotechnika, od ktorej sa zapálila izolačná pena vylučujúca smrteľné splodiny. Tragickým dôsledkom bolo 64 mŕtvych a 147 zranených. Celá krajina na tri dni stíchla.

V Bukurešti sa odvtedy traduje, že medzi obeťami z Colectivu mal každý aspoň jedného známeho. Postupne sa začali v spojitosti s požiarom objavovať viaceré šokujúce skutočnosti. Ukázalo sa, že klub na svoje aktivity nemal povolenie. Respektíve mal, ale iba na prevádzku reštaurácie pre pár desiatok ľudí, nie na hudobnú akciu pre niekoľko stovák. Takisto nemal únikový východ. A ohňostroj, ktorý požiar rozpútal, bol pre zmenu určený len na vonkajšie použitie, no inštrukcie mal – pozor! – v bulharčine. Jasne tak okrem iného porušil legislatívu prijatú Európskou úniou.

Bolo jasné, že za celý sled zlyhaní nemohla zhoda okolností, ale korupciou prelezený systém, v ktorom sa navzájom kryli majitelia klubu, starosta mestskej časti a všetko potichu sledujúca vládnuca trieda. Rumuni sa po dlhom čase, možno prvýkrát od zvrhnutia diktátora Ceaușesca, hromadne vzbúrili. Za niekoľko dní si v uliciach vymohli pád vlády premiéra Victora Pontu. Až keď sa západní novinári začali pýtať, ako môže byť za požiar v hudobnom klube zodpovedná vláda, pochopili rumunskí kolegovia, ako veľmi sa ich krajina stále odlišuje od vyspelejšieho sveta. V Rumunsku odpoveď na túto otázku všetci poznali. Všetci dobre vedeli, ako skorumpovaný miestny systém funguje na všetkých úrovniach, no nikdy sa neobjavil výraznejší dôvod ho meniť. Odrazu však celá krajina zažila drsnú demonštráciu toho, ako dokáže korupcia zabíjať. A zdalo sa, že po dlhých rokoch mlčania má konečne dosť.

desať úplatkov za minútu

Od tragédie prešiel rok a ospalá Bukurešť sa pripravuje na benefičný koncert spojený s prvým výročím požiaru v Colective. Vo funkcii pomaly dosluhuje úradnícka vláda, ktorá nastúpila po odstúpení premiéra Pontu. V útulnej miniredakcii sa stretávame s Christianom Lupsom, šéfredaktorom miestneho štvrťročníka Decât o Revistă (DoR). Zaujíma nás najmä to, ako sa za uplynulý rok vyvinul rumunský boj s korupciou. Pretože mediálny obraz je jedna vec, no reálne skúsenosti novinárov, ktorí dlhodobo sledovali osudy pozostalých obetí z požiaru, majú predsa len k podstate veci bližšie.

24. október 2016, Bukurešť: Halu budovy Najvyššieho súdu neprestajne okupujú novinári a čakajú na rozsudok nad prominentnými korupčníkmi.Boris Németh24. október 2016, Bukurešť: Halu budovy Najvyššieho súdu neprestajne okupujú novinári a čakajú na rozsudok nad prominentnými korupčníkmi.

V DoR sa nedávno venovali príbehu pozostalých po upratovačke z Colectivu. Tým bolo ponúknuté ako odškodné bývanie kdesi na periférii mesta. Keď ho odmietli, štát sa s ďalšou ponukou neozval. Lupsa spomína aj ďalšie príbehy toho, ako rýchlo opadol hnev Rumunov, ktorí sa pohodlne vrátili do starých koľají. Krátko po tragédii vraj začalo mesto prísne kontrolovať takzvané red dot buildings (budovy označené namaľovanou červenou bodkou), ktoré nemajú stopercentnú statiku a v meste so stále prítomnou hrozbou zemetrasenia nemôžu slúžiť na podnikanie. „V decembri takéto budovy hromadne pozatvárali, no už v máji bolo veľa z nich znovu otvorených,“ spomína Lupsa. Na ich statike sa nič nezmenilo, iba bola vhodne pozmenená vyhláška. „Ľudia tu zabúdajú hrozne rýchlo. Ešte to nie je ani rok a vládne tu opäť rovnaká skepsa. Takmer istým víťazom volieb sú sociálni demokrati, teda strana, ktorá má najviac politikov obvinených z korupcie,“ hodnotí pesimisticky.

„Často omieľaná veta, že stačí zavrieť jedného politika a celá spoločnosť sa zľakne, nefunguje.“

To, čo hovorí, je však v takmer úplnom rozpore s obrazom krajiny, ktorý sa šíri do sveta posledné roky. Rumunsko je vďaka tomu pre väčšinu starého kontinentu príkladom spoločnosti, ktorá úspešne bojuje s korupciou. Lupsa sa po predstavení takéhoto obrazu iba pousmeje. Drvivú časť pozitívneho imidžu krajiny má podľa neho na svedomí Národný protikorupčný úrad (DNA), respektíve jeho PR oddelenie. Lupsa úspešnosť úradu, ktorý dostal pred súd viacerých poslancov, ministrov i samotného premiéra Pontu, nijako nespochybňuje, no jeho vplyv na každodenný život Rumunov považuje za oveľa menší, než by sa mohlo zdať. Jedna vec je totiž loviť „veľké ryby“ a druhá meniť zakorenenú morálku dennodenných úplatkov u lekárov či na úradoch. Ak totiž o niečom príklad Rumunska hovorí už dnes, tak je to skutočnosť, že často omieľaná veta, podľa ktorej stačí zavrieť jedného politika a celá spoločnosť sa zľakne, nefunguje. Iba posledný rok ponúkol niekoľko príkladov, ktoré toto zjednodušenie dokonale vyvracajú.

Ďalší miestny novinár, Dragoş Sasu z televízie DIGI24, nám na svojom telefóne púšťa video s posledným hitom rumunského internetu. Neznámy lekár na ňom v priebehu jednej minúty prijal desať úplatkov. Nastrčený pacient, ktorý si potrebuje predĺžiť „péenku“, na stôl postupne kladie bankovky a lekár si ich jednu po druhej berie. Podľa Dragoşa v Rumunsku nič nezvyčajné. Na hlboko zakorenenú mentalitu krajiny nemá krátke obdobie zatýkania vplyvných ľudí zatiaľ takmer žiadny vplyv. Bežní Rumuni sa potešia, keď vidia v putách miestneho oligarchu či nebodaj ministra, no podvedomé prepojenie s ich vlastným správaním zatiaľ chýba. To prvé bez problémov nazvú korupciou, to druhé stále považujú za nevyhnutnú podmienku fungovania v každodennom živote.

stojaté korupčné vody

Ešte o čosi šokujúcejšiu kauzu spomína Valentina Dimulescu z projektu Anticorrp. V máji vyšlo v Rumunsku najavo, že stovky nemocníc nakupovali dezinfekčné materiály od lokálnej spoločnosti Hexi Pharma. Tá sa o kvalitu svojich produktov príliš nezaujímala a do nemocníc dodávala dezinfekcie desaťkrát menej účinné, než stanovujú predpisy. Viaceré z nich sa podľa záznamov dostali aj do nemocníc, v ktorých boli liečené obete požiaru v Colective. Iba medzi rokmi 2012 a 2015 mala firma na podobných kontraktoch s rumunskými nemocnicami zarobiť približne dvadsaťšesť miliónov eur.

Valentina Dimulescu sa s podobnými prípadmi stretáva bežne, prakticky odo dňa, keď sa zo zahraničných štúdií vrátila späť do Rumunska. Dnes pôsobí ako výskumníčka v projekte Európskej komisie Anticorrp, ktorého cieľom je mapovať korupciu a hľadať čo najefektívnejšie nástroje na jej znižovanie. Valentina si dodnes spomína na ten trápny pocit, ktorý jej na vysokej škole spôsobil jeden z prednášajúcich. Počas hodiny o Európskej únii si neodpustil poznámku o tom, že mu je jedno, či je v miestnosti niekto z Rumunska alebo Bulharska, no podľa neho bolo prijatie týchto krajín do Únie osudovou chybou. Obraz spred niekoľkých rokov sa podľa Valentiny zmenil, no minimálne čo sa týka korupcie stále platí, že je v Rumunsku viac normou než výnimkou.

Výskumníčka Valentina Dimulescu z projektu Anticorrp sa stretla s viacerými príbehmi, keď korupčné správanie viedlo k tragédiám.Boris NémethVýskumníčka Valentina Dimulescu z projektu Anticorrp sa stretla s viacerými príbehmi, keď korupčné správanie viedlo k tragédiám.

Valentina medzi rečou potvrdzuje to, čo hovoria aj ostatní Rumuni – lov veľkých korupčných rýb automaticky neznamená aj zmenu každodenného korupčného správania. „Pri takomto boji si musíte určiť, čo je väčší problém – či korupcia na vysokých miestach alebo u bežných ľudí. Medzi týmito dvoma nie je taká spojitosť, ako sa môže zdať,“ hovorí. Rumuni si pred pár rokmi vybrali tú prvú z ciest a na tej sú aj podľa Valentiny úspešní. „Zlomovým momentom bolo minuloročné odsúdenie premiéra Pontu. Vtedy všetci videli, že sa to s chytaním veľkých rýb myslí vážne,“ nešetrí chválou na DNA Valentina. Uvedomuje si však, že úspech na tomto poli je len polovicou obrazu, ktorý si o Rumunsku vytvárajú ľudia v zahraničí.

nie sme všetci chuligáni

„Ja z toho, že stúpa počet prípadov, ktoré DNA rieši, nie som vôbec nadšený. Znamená to, že prevencia korupcie totálne zlyháva,“ ponúka zaujímavý pohľad na vec Codru Vrabie z organizácie Funky Citizens. Pred vstupom do domu, v ktorom Funky Citizens sídlia, stojí zaujímavý objekt. Na úzkom dvore je o stenu opretá papierová maketa bývalého bukureštianskeho starostu Sorina Oprescu, ktorého kukláč odvádza v putách. Starostu zatkli minulý rok len pár hodín po tom, ako médiám povedal: „Nie všetci sme zlodeji a chuligáni.“ V dome mu našli dve tašky s peniazmi, na ktoré starosta údajne „zabudol“. Práve protikorupčné aktivity sú jedným z hlavných cieľov Funky Citizens, aj keď názov organizácie vzbudzuje skôr dojem skupinky organizujúcej kreatívne žúrky. „Voláme to tu aj klietka. Tento priestor nás chráni pred tým, čo je vonku – vnútri je viac slobody,“ tvrdí polovážne Codru.

„Odsúdení nepopierajú akty, za ktoré išli za mreže. Odmietajú však, že by urobili niečo zlé.“

Vnútri ospalej miestnosti nám Codru pomaly a precízne vysvetľuje podstatu vecí, na ktorých už roky pracuje. „Pointou nie je mať veľa ľudí v base. Cieľom je urobiť niečo prostredníctvom prevencie a manažérskych metód tak, aby DNA nemala v rukách veľa prípadov.“ S kolegami napríklad navštívil vyše dvetisíc mestských úradov, teda takmer dve tretiny všetkých municipalít v krajine. Rozprávali sa o úprave procesov, aby sa čo najviac znížila pravdepodobnosť, že by niekto mohol žiadať a prijať úplatok. „Správne nastavené procesy urobia veľa. Keď má úradník jasne dané pravidlá, o čom smie a o čom nesmie rozhodnúť, pravdepodobnosť korupcie sa znižuje. Ak sa zvýši v rámci interných pravidiel transparentnosť, korupcia klesá.“ Osobné návštevy a tréningy sú však len časťou práce Funky Citizens. Sú momenty, keď človek začína chápať prvé slovo z ich názvu. Napríklad, keď sa Codru rozhovorí o azda najznámejšom projekte organizácie, mape úplatkov.

Trh úplatkov (Piatadespaga.ro) je webová stránka, kde ľudia z celého Rumunska nahlasujú, na akom mieste od nich pýtali úplatok, za čo, aká bola jeho výška, ako aj to, kde úplatok očakávali a napokon nebol potrebný. Funguje to jednoducho. Vo februári 2013 anonym na stránke uviedol, že vo vojenskej nemocnici v stredorumunskom meste Sibiu musel za anestéziu pri operácii slepého čreva zaplatiť lekárovi 500 lei (približne 110 eur pozn. red.) v hotovosti. „Filozofia webu je veľmi cynická – ale funguje. Je to nástroj, ktorý má povzbudzovať konkurenciu v úplatkoch. Vidíme, že ľudia si stránku nájdu cez Google, pozrú sa na špecifické miesta a rozhodnú sa, že nepôjdu na úrad či do nemocnice, kde sa platí úplatok 100 lei, ale tam, kde sa platí 50. Je to rozumné ekonomické správanie,“ hovorí s miernym úsmevom na tvári aktivista Codru.

Z mapy sa dá vyvodiť niekoľko záverov. Na miestach, kde bol zrušený teritoriálny monopol úradu, napríklad pri vydávaní pasov, vodičských preukazov či výpisov z registra trestov, ktoré sa teraz dajú získať na viacerých úradoch v krajine, sa korupcia znížila takmer na nulu. Zároveň ľudia začali viac chodiť na miesta, ktoré boli na mape zaznačené ako miesta bez úplatkov – ak ich napríklad cesta na dané miesto nestála viac, ako úplatok v úrade, ktorý bol bližšie. O celkovom znížení korupcie sa však na základe štatistík z mapy veľmi hovoriť nedá. Čísla kolíšu a ťažko sa dá hovoriť o nejakom trende. Priemerná výška sumy, ktorú Rumuni ročne dajú na úplatky, sa za rok 2015 hýbe tesne nad 200 eurami. „Zmena je diskutabilná, nebol by som si veľmi istý, že už je veľmi zakorenená v spoločnosti,“ pridáva ešte trochu skepsy Codru.

Codru Vrabie z organizácie Funky Citizens stojí za webom Trh úplatkov, kde ľudia zaznamenávajú, kde a v akej výške od nich chceli úplatok.BORIS NÉMETHCodru Vrabie z organizácie Funky Citizens stojí za webom Trh úplatkov, kde ľudia zaznamenávajú, kde a v akej výške od nich chceli úplatok.

Na potvrdenie toho, že v ľuďoch sa nový, nekorupčný spôsob myslenia ešte neusadil pevne, má Codru Vrabie desiatky príkladov. Pri školení na jednom mestskom úrade sa rozprávali o konflikte záujmov. Počas diskusie sa na seba prestrašene pozrel otec, starosta mesta, – a jeho syn, ktorý je šéfom mestského IT oddelenia. Vôbec netušili, že v ich funkciách môže prichádzať ku konfliktu záujmov. Iný príklad, ktorý okrem Codrua spomína azda každý Rumun, s ktorým sa bavíme, hovorí o tom, že v istom meste odsúdili starostu za korupciu. Za presne ten istý čin išiel o pár mesiacov neskôr za mreže aj jeho vicestarosta. A za veľmi podobný skutok o ďalších pár mesiacov aj ich nástupca. „Faktor strachu z trestu nefunguje. Ľudia si korupčné správanie racionalizujú a nevidia na tom nič zlé,“ vyvracia ďalší mýtus Codru.

„Priemerná výška sumy, ktorú Rumuni ročne dajú na úplatky, sa za rok 2015 hýbe tesne nad 200 eurami.“

Potvrdzuje to aj štúdia, ktorú vypracovala bukureštská univerzita v spolupráci s univerzitou v Amsterdame. Analyzovali motiváciu vyše troch stoviek ľudí odsúdených za korupciu. S odsúdenými sa priamo rozprávali vo väzniciach. Najzaujímavejším zistením je, že odsúdení nepopierajú konkrétne akty, za ktoré išli za mreže. Odmietajú však, že by urobili niečo zlé. „Podľa ich osobných noriem nešlo o korupciu,“ komentuje skepticky Codru. Pri rozlúčke sa však aspoň na moment uvoľní, zapáli si cigaretu a prizná, že za posledné roky sa veci pohli. „Najskôr sme si nevedeli predstaviť ani to, že niekto bude o korupcii otvorene hovoriť. Potom sme videli prvého úradníka vo väzení. Neskôr sa začali riešiť aj bohatí oligarchovia. Potom prišlo na politikov. Z koalície, aj opozície. A teraz je hlavným cieľom nájsť účinný systém, ktorým dostaneme späť peniaze, o ktoré krajina pre korupciu prišla,” uzatvára trochu optimistickejšie Codru Vrabie.

lídri zmeny

Oveľa optimistickejšie sa na vývoj protikorupčného boja v Rumunsku pozerá Evelyn Klöss, mladá dáma s perfektnou angličtinou z bukureštianskej pobočky nemeckej Nadácie Konrada Adenauera (KAS). Za zlomový moment pri očisťovaní krajiny pokladá vstup do Európskej únie a tvrdí, že ľudia v Rumunsku sú doteraz k EÚ veľmi pozitívne naladení. „Stále existuje veľká priepasť medzi vnímaním korupcie u bežných ľudí a pri veľkých rybách. No zlepšuje sa to – ľudia začínajú pomaly rozumieť tomu, čo je to korupcia.” Evelyn si nerobí ilúzie o tom, že zmena príde skoro.

Aj prieskumy verejnej mienky pred decembrovými voľbami favorizujú sociálnych demokratov. Stranu, ktorá má vo svojich radoch najviac ľudí vyšetrovaných a odsúdených za korupciu. Evelyn dodáva nádej najmä to, že je osobne súčasťou rozrastajúcej sa siete mladých sudcov, prokurátorov, advokátov, policajných úradníkov či právnikov. Títo ľudia sú výborne profesijne pripravení, túžia po pozitívnej zmene v spoločnosti a zdieľajú podobný pohľad na to, ako by táto zmena mala vyzerať. Spojil ich program Leaders for Justice, ktorý KAS organizuje sedem rokov.

Evelyn Klöss chce vďaka programu Leaders for Justice dosiahnuť, aby sa spoznali a spolupracovali charakterní sudcovia, prokurátori a policajti.BORIS NÉMETHEvelyn Klöss chce vďaka programu Leaders for Justice dosiahnuť, aby sa spoznali a spolupracovali charakterní sudcovia, prokurátori a policajti.

Dvadsiatka mladých ľudí, ktorí prejdú prísnym výberovým procesom, dostáva špeciálne tréningy líderských schopností a vzdelanie, primárne v oblasti etických výziev právnickej práce. „Úplne najdôležitejšie však je, že sa tu spoznajú charakterní ľudia a v budúcnosti si dokážu pomôcť a spolupracovať na dobrej veci,” zdôrazňuje Evelyn. Medzi absolventmi programu sú už aj šéfovia súdov či zamestnanci ministerstva spravodlivosti. Možno práve vďaka programom ako je Leaders for Justice sa na dôležité miesta v súdnictve, prokuratúre a v polícii dostali charakterní a vzdelaní ľudia, ktorí teraz spoločnosť pozitívne menia.

Na vrchole tejto pomyselnej pyramídy je šéfka Národného protikorupčného úradu (DNA) Laura Kövesi. V Nadácii Konrada Adenauera aj pani Kövesi dobre poznajú, veď už o týždeň v spolupráci s DNA organizujú seminár o etike v súdnictve. „Opýtajte sa jej, či existuje niečo, čo by ju dokázalo zastaviť v tom, čo robí,” radí nám Evelyn predtým, ako odídeme robiť rozhovor s rumunskou ikonou protikorupčného boja.

„V prieskumoch vedie strana, v ktorej je najviac ľudí vyšetrovaných a odsúdených za korupciu.“

Budova DNA je v porovnaní s megalomanskými Ceaușescovými budovami nevysoká, má len tri poschodia, ale pôsobí príjemne a mierumilovne. Vôbec sa nezdá, že k nej denne vzhliadajú všetky médiá v krajine a očakávajú ďalšie šokujúce zistenia. Len za prvé dve tretiny roka 2016 DNA obvinila z korupcie 777 osôb, medzi nimi deväť poslancov a päť senátorov.

Vo vestibule s vkusným mramorovým schodiskom stoja busty rumunských generálov. Na poschodí nás vo svojej kancelárii víta Laura Kövesi. Čierne kožené kreslá a pestrofarebné obrazy na stenách vytvárajú príjemnú atmosféru, zvlášť keď nás jedna z najmocnejších žien v krajine víta s nesmelým úsmevom a pokojným tónom hlasu. Nepôsobí ako akčný hrdina, ktorý s vypätím všetkých síl likviduje nepriateľov a prijíma rany, skôr ako rozbehnutý nákladný vlak, ktorý isto a neúprosne zdoláva kilometre. Kövesi hovorí plynule po anglicky, ale pre presnosť svojich vyjadrení si na rozhovor zavolá aj prekladateľku. Rozpráva o tom, ako si len chce dobre robiť svoju prácu a bez ohľadu na okolnosti žiť svoj obyčajný život. Cítiť z nej spokojnosť, keď hovorí, ako sa jej darí budovať tím ľudí, ktorí sa navzájom podporujú v tom, čo robia.

Z odpovedí Laury Kövesi cítiť, že uvažuje o celej šírke tematiky korupcie. Rozmýšľa aj o tom, ako je možné, že ľudia podporujú politikov, ktorí boli odsúdení za korupciu. Vie, že výsledky tvrdej práce DNA ešte neprenikli do DNA rumunskej spoločnosti a že to bude ešte trvať dlho. Kövesi, vysoká dáma, ktorá celý život aktívne športovala a medzi svojimi suvenírmi v kancelárii má stále basketbalovú loptu, nemá ilúzie, že pár rokov všetko zmení. „Celý tento progres, ktorý sme dosiahli, nie je dokončený ani definitívny,” hovorí vyrovnane.

odročený proces

Po sídle DNA je v posledných mesiacoch asi druhým najobľúbenejším miestom miestnych novinárov rumunský najvyšší súd. Sídli iba niekoľko desiatok metrov po ulici od 24-poschodovej betónovej dominanty mesta, hotela InterContinental. Prakticky každý deň tu prebieha proces s niektorým z úlovkov Národného protikorupčného úradu.

Dnes je jasným headlinerom Radu Mazare, bývalý starosta najstaršieho rumunského mesta Konstanca. Mazare sa okrem obvinenia z prijatia úplatku vo výške 9 miliónov eur preslávil aj tým, že sa na jednu módnu prehliadku dostavil v nacistickej uniforme. Keď vyšetrovatelia DNA prvýkrát prišli na jeho mestský úrad vykonať prehliadku priestorov a zaistiť dôležité dokumenty, novinárom lakonicky oznámil: „Medzičasom som si umyl vlasy, dal si dezodorant, ktorý mi pripomína Brazíliu a obliekol si niečo teplejšie. Možno ma vezmú do väzby, možno nie. Toto je život, som pripravený na všetko. Ak ma vezmú, v poriadku. Ak nie, pôjdem sa previezť na kajaku, je nádherný deň.” Dnes, na najvyššom súde, má Mazare pred sebou ďalšiu kapitolu procesu, ktorý trvá už pár mesiacov.

Verejnosť do priestorov súdu vstupuje cez bočný vchod, na ktorý sú už od rána namierené televízne kamery. Aj preto sa niektorí sudcovia upravujú ešte vonku a do talárov naskakujú rovno na parkovisku. Každý návštevník prechádza detektorom kovov, ktorý bez prestávky pípne azda pri každom, kto vojde. Dvojicu strážnikov to nijako nevzrušuje. Vo vestibule socialistickej budovy sú porozhadzované škatule so spismi, pomedzi ktorými si cestu do tej správnej miestnosti hľadajú advokáti, žalobcovia, obvinení i novinári, pre ktorých je dnešný proces s Radum Mazarem obzvlášť zaujímavý.

Nie však pre Mirula, mladého študenta práva. Na najvyššom súde stážuje a pri vstupe čaká na svojho nadriadeného, ktorý je už vnútri. Mirul je skeptický k akejkoľvek zmene k lepšiemu. Nepôjde ani voliť. DNA považuje za mocenský nástroj jednej skupiny mocných ľudí voči druhým. „Chcem sa stať dobrým právnikom, aby som proti nim mohol bojovať. A nie, nie som paranoidný ani príliš negativistický. Len sa každé ráno zobúdzam do tejto reality,” hovorí pokojným hlasom.

Ostatných prítomných však vývoj ďalšieho korupčného prípadu zaujíma. Miestnosť, v ktorej sa odohráva proces s Mazarem, je plná. Cez mreže s ostrými hrotmi preniká na vyšúchané dubové lavice mdlé svetlo. Až po chvíli si človek všimne samotného obžalovaného, ktorý sa znudene opiera o stĺp v zadnom rohu miestnosti, kým jeho advokáti zápalisto rečnia. Mazare, v elegantnom svetlohnedom kabáte s talianskym strihom, povie iba dve suché vety a pojednávanie sa končí. Vec je nateraz odročená.

.tento článok vznikol vďaka finančnej podpore Nadácie Zastavme korupciu.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite