Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Fínsky recept

.eva Čobejová .redakcia .časopis .téma

Fínsky vzdelávací systém sa v

Fínsky vzdelávací systém sa v Európe pokladá za vzorový a vo všetkých medzinárodných meraniach a testovaniach fínske deti excelujú. Fínsky systém preto chodia skúmať mnohí cudzinci. Bol tam napríklad aj náš minister školstva. Je možná akási finlandizácia nášho školstva? Čo by to vlastne znamenalo?

„Fínsky vzdelávací systém je založený na rovnocennosti a neselektívnosti,“ hovorí Slovenka Anna Kyppö, vysokoškolská učiteľka, ktorá sa vydala do Fínska a fínskym vzdelávacím systémom prešli aj jej tri deti. „Vo Fínsku neexistujú elitné základné školy ani školy pre mimoriadne talentované deti,“ pripomína pani Kyppö. „Pojem inteligentné deti tu nepoznáme,“ tvrdí. Tajomstvo úspešnosti fínskych školákov podľa nej vychádza práve z tejto rovnosti. Všetky deti chodia spolu na prvý stupeň (od 1. do 6. triedy) aj na druhý stupeň (od 7. do 9. triedy).
„Žiaci majú možnosť chodiť aj do 10. triedy, ak majú problémy s učením, alebo ak nevedia, kam ísť po deviatej triede. Deti tu vo všeobecnosti rady chodia do školy.“
Po deviatej triede deti môžu ísť buď na gymnázium (na základe dobrého prospechu), alebo na odbornú školu. V Helsinkách je jedno výberové gymnázium, na ktoré sa berú len tí najlepší. Ináč sú všetky gymnáziá približne na rovnakej úrovni. Gymnáziá môžu byť špecializované, napríklad na divadlo a drámu, šport či matematiku.
Deti pani Anny chodili na základnú školu (od 1. do 6. triedy) do jednotriedky, a bolo to vraj pre ne vynikajúce. Tridsať detí malo jedného učiteľa, jednu učiteľku a ešte pomocného učiteľa.  „K deťom sa v školách pristupuje individuálne a venuje sa im mimoriadna pozornosť. Učiteľ postrehne všetko, škola je taký druhý domov. Aj prepojenie školy a rodiny je veľmi intenzívne.“  Na druhom stupni je už takzvané beztriedne vyučovanie.  „Žiaci sú síce v skupinách, ale nie v triedach. Je to niečo podobné ako na vysokej škole – žiaci si sami vyberajú predmety. Od 7. triedy ide o autonómne učenie sa (self-directed learning),“ hovorí Anna Kyppö, ktorá má k tejto forme vyučovania svoje výhrady: „To, že dieťa zrazu nepatrí do žiadnej triedy, len do skupiny, nie je podľa mňa najlepšie. Niekomu to vyhovuje, ale niekto je dosť stratený. Dôležité miesto však na školách majú tútori, ktorí študentom pomáhajú pri výbere predmetov, pri učení, a vôbec vo všetkom.“
Šikovnejšie deti si už na druhom stupni môžu pribrať predmety navyše a v rámci školy existujú aj rôzne aktivity pre náročnejších žiakov (matematické olympiády a podobne).
Nemožno však zabudnúť pripomenúť ešte jeden detail, ktorý môže byť kľúčom k fínskemu úspechu. „Učiteľské povolanie je tu stále veľmi populárne, aj napriek tomu, že učiteľské platy na základných školách sú pomerne nízke,“ pripomína pani Anna. „Ja osobne som naozaj vďačná za takýto školský systém, kde sa predpokladá, že každé dieťa má na niečo talent a škola ho má objaviť a rozvíjať.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite