začnime stručnou rekapituláciou výzvy Slovenskej matematickej spoločnosti. Čo vlastne navrhujete a prečo?
Dušan Šveda: Už niekoľko rokov počúvame volanie odberateľov – teda výrobných odvetví – že potrebujú špičkových odborníkov a tvorivých ľudí, ktorí podnietia príchod výskumných a vývojových investícií. Vysoké školy však tvrdia, že takých ľudí nedokážu v potrebnom množstve a kvalite vychovať. A jedna z príčin je, že matematická úroveň prijatých študentov je veľmi nízka a stále sa zhoršuje. S tým treba niečo robiť. Podľa nás sa ukazuje, že presunutie matematiky z povinného do voliteľného maturitného predmetu nebolo správne. Pozrime sa okolo seba – v Rakúsku a v Poľsku je matematika povinná už dlhšie, v Česku sa pre ňu rozhodli nedávno. Aj my túto tému otvárame a nielen preto, že to chceme my matematici. Matematika totiž v sebe nesie kultúrne bohatstvo. Mala by byť súčasťou všeobecného prehľadu študenta, a to nielen v rovine výpočtov, ale práve aj v spôsobe myslenia.
Zbyněk Kubáček: Lenže na to nepotrebujeme zavádzať povinnú maturitu, to sa dá riešiť aj inak. Je pravda, že prírodovedné, technické a ekonomické vysoké školy potrebujú študenta dobre pripraveného z matematiky, aby na tom mohli stavať. A ak má gymnazista maturitu z matematiky, jeho vedomosti by mali vysokým školám postačovať. Lenže oni berú aj gymnazistov, ktorí maturitu z matematiky nemajú, a okrem toho berú aj absolventov iných typov stredných škôl. V dôsledku súčasného modelu financovania chcú totiž školy prilákať čo najviac študentov, a preto sa obávajú dávať akékoľvek podmienky pri vstupe. Takže nevyžadujú ani len maturitu z matematiky. Pritom ak chcú mať len študentov s maturitou z matematiky, môžu to dosiahnuť úplne jednoducho. Stačí stlačiť tlačidlo „chceme maturitu z matematiky“. Mechanizmus je podľa mňa pripravený, len ho nikto nespúšťa. Povinná maturita z matematiky pre všetkých mi potom pripomína princíp plošného posypu DDT. Aby sme si zabezpečili, že nikde nebudú škodcovia, posypeme celú krajinu.
Zuzana Munková: Študenti ovládajú matematiku slabšie, ale dôvody sú rôzne. Najväčší vidím v tom, že Gaussovu krivku neoklamete. Predtým na vysoké školy, ktorých bolo podstatne menej, chodili len tí najlepší. Keď som sa na celoštátnej olympiáde z matematiky neumiestnila do 10. miesta, musela som na Matfyz robiť prijímačky. V tejto súvislosti by teda naozaj veľmi pomohlo, keby vysoké školy prírodovedného, technického a ekonomického zamerania vyžadovali maturitu z matematiky. Vysoké školy by si mali takisto uvedomiť to, s čím sme konfrontovaní aj my na stredných školách – takáto je realita, takíto k nám prichádzajú žiaci a musíme ich niečo naučiť. Súhlasím, že matematika je všeobecnovzdelávací predmet a potrebujú ju aj humanisti. Ale rovnako je to s dejepisom, s biológiou a vlastne, ktorý z tých predmetov nepotrebujú všetci? Ako môžeme povedať, že matematika je najdôležitejšia? Ja s tým nesúhlasím.
hovorí bývalá riaditeľka gymnázia s rozšíreným vyučovaním matematiky, fyziky a informatiky...
Zuzana Munková: My považujeme matematiku za veľmi dôležitú. Každý jeden študent má aj v maturitnom ročníku povinné hodiny matematiky. Kto z nej ide maturovať, ten si navyše vezme seminár alebo aj cvičenie. Od revolúcie fungujeme tak, že prvé dva roky si študenti nemôžu vyberať žiadny predmet. Málokto z nich má v tom veku presnú predstavu o tom, čím by chcel byť. V treťom ročníku, keď sú podľa nás vyzretejší, si vyberajú tri dvojhodinové semináre. V maturitnom ročníku si priberajú ďalšie, v rozsahu desať hodín týždenne. Naša myšlienka pritom je: študenti za seba musia byť zodpovední. Je podľa nás dôležité, aby stredoškolák za seba spolurozhodoval.
Robert BarcaPodpredseda pre pedagogickú sekciu v Slovenskej matematickej spoločnosti Dušan Šveda.
Dušan Šveda: Vo svete je však trend celoživotného vzdelávania. Smeruje sa k tomu, že človek by sa mal rozhodnúť čo najneskôr čím sa bude živiť, aby vedel pružne reagovať na zmeny na trhu práce. My však deťom dávame možnosť, aby si už v šestnástich rokoch vybrali povolanie. Podľa mňa by sa mal študent v prvom ročníku na vysokej ešte len rozhliadať a potom sa rozhodnúť. Mali by sme presadzovať akúsi základnú úroveň vzdelania a najvypuklejšie je to pri matematike. Len 27,3 percenta zo všetkých absolventov gymnázií v tomto roku maturovalo z matematiky. Spoločnosť volá po tom, aby sa viac ľudí preorientovalo na štúdium prírodovedných a technických smerov. Nechcem robiť plošný posyp DDT, ale ako inak vyvolať takú zmenu? Nechať to len na dobrovoľný výber, ktorý zjavne nefunguje? V okolitých štátoch to už pochopili. Počúvajú volanie odborného okolia.
Zuzana Munková: No ja si myslím, že odborné okolie je dosť mimo reality. Veľa škôl má málo hodín matematiky. Keby bola povinná maturita, hodín by muselo byť viac. Keď pridáme matematiku, z ktorého predmetu uberieme? Lebo len pridávať nemôžeme, deti sú už aj tak dosť dlho v škole. A okrem toho, ak chceme pridávať matematiku, hneď skončíme pri tom, čo hovorili štrajkujúci učitelia – nebude to mať kto učiť. Celkom otvorene hovorím, že viac hodín matematiky nemá kto učiť. Keď sme komunikovali s Matfyzom, zistili sme, že vo všetkých ročníkoch spolu je asi len desať študentov učiteľstva matematiky-fyziky. Budú teda matematiku učiť neodborníci? Navyše, maturita má vždy svoje štandardizované výstupy a obávam sa, že ak bude povinná, vyučovanie matematiky sa stane pragmatickou prípravou na maturitu. Deti sa budú učiť vzorčeky a algoritmické postupy na riešenie úloh, ktoré budú v testoch očakávať.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.