ak majú nadchádzajúce americké prezidentské voľby jeden výrazný neželaný efekt, je ním nepochybne pocit, ba až istota Putina, že si práve teraz, do začiatku novembra, môže dovoliť doslova čokoľvek – Obama proti nemu tvrdo nezasiahne, nechce ohroziť dnes už takmer isté šance Clintonovej na víťazstvo. Bezhraničná drzosť Ruska, ktoré dlho a nehanebne bombarduje aj alebo najmä (vyberte si) nemocnice, školy, pekárne, obytné domy a iné podobné ciele vo východnom Aleppe, už poburuje celé medzinárodné spoločenstvo.
Fotografie a videá, ktoré odtiaľ posielajú stringeri (miestni spolupracovníci veľkých agentúr ako AP, Reuters či AFP) sú desivé podobne, ako bol desivý pohľad na mestá zničené v 2. svetovej vojne, vo Vietname, v Iraku v Libanone či v Groznom alebo Sarajeve. Nemenej desivé sú svedectvá tých zopár obyvateľov kedysi dvojmiliónového Aleppa, najväčšieho mesta v krajine, obchodného centra Sýrie. ktoré poskytli prostredníctvom aplikácií Skype alebo WhatsApp rozhovory britského Guardianu. Telefonické spojenie so svetom väčšinou nemajú.
Vo východnej časti mesta, obkľúčenej a brutálne bombardovanej, ostáva zablokovaných asi 200-tisíc ľudí. Nemôžu odísť. Buď nie sú k dispozícii únikové koridory, alebo ich iba nakrátko otvoria a vôbec nie sú bezpečné. Dôkazom môže byť aj evidentný vojnový zločin – septembrový útok na humanitárny konvoj, pri ktorom zahynulo dvadsať ľudí. V oblasti v tom čase boli dve ruské vojenské lietadlá. Pohoršená Moskva zodpovednosť, pochopiteľne, odmieta. Ešte častejšie sa odohráva čosi iné: rebeli civilistov násilím v Aleppe držia ako svoje živé štíty. Podobne, ako sa to teraz deje a bude diať v irackom Mosule, kde armáda, Kurdi a milície začali mohutnú ofenzívu proti Islamskému štátu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.