„Veliteľ stráže, koordinátorovi,” kričí do vysielačky nervózny veliteľ čestnej stráže prezidenta. Elegantne pobehuje po hradnom nádvorí a poslednými povelmi rozmiestňuje vojakov. Je dosť pravdepodobné, že už pár nocí poriadne nespal – celý ceremoniál a nakladanie rakvy na lafetu cvičila čestná stráž najmä v noci. A bolo čo nacvičovať.
Je niečo pred dvanástou, skončili sa všetky kondolencie. Medzi prvými kondolovalo vyše päťdesiat rodákov z východoslovenskej dediny Ľubiša, ktorí kedysi okolo druhej v noci nasadli na autobus, zbalili vence a buchty na cestu, len aby boli ráno už v Bratislave. Úprimnú sústrasť Emílii Kováčovej vyjadrili už aj poslanci či zahraničné delegácie, prišiel bývalý maďarský prezident Pál Schmitt, bývalý prezident Rumunska Emil Constantinescu či štátny tajomník poľského prezidenta Krzysztof Szczerski. Nastúpená je čestná stráž, prichádza vojenská kapela sprevádzaná rytmickým vojenským bubnovaním. Čestná stráž z Hradu vynáša rakvu prezidenta a dokonalými pripravenými úkonmi ju nakladá na lafetu. Rozozneli sa už aj zvony, ktoré budú zvoniť päť minút. Všetko je pripravené, veliteľ si vydýchol a pohýna sa slávnostný sprievod. No po minúte zastane. Cestu sprievodu zatarasilo české vládne vozidlo. Prezident Miloš Zeman mešká, ponáhľa sa cez nádvorie a kondoluje rodine na nádvorí. A hoci štátny pohreb nemá žiadne záväzné protokolárne pravidlá, predsa len existuje pravidlo, že ako posledný kondoluje súčasný prezident.
trendsetteri Štefánik a Masaryk
Podľa odborníka na etiketu a bývalého hovorcu Václava Havla Ladislava Špačka neexistujú žiadne legislatívne opatrenia, ktoré by upravovali náležitosti štátneho pohrebu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.