nevidím tradičné kategórie ako nemenné monolity, ktoré by znamenali pre každého vždy to isté. V dobe populistických revolt pod pravicovými alebo ľavicovými zástavami mi je dokonca čoraz menej jasné, do ktorej politickej rodiny patrím ja sám.
Konzervatívcom som obmedzeným spôsobom, libertarianizmus je nálepkou pre úzko ideologicky vyhranené chápanie slobodnej spoločnosti, ktoré v mnohom ignoruje komplikovanosť skutočného sveta, liberalizmus si zasa so sebou nesie dávku nejasnosti, danú klasickými verzus ľavicovými interpretáciami. A ako sme so Štefanom Hríbom nedávno napísali, ani progresivizmus s jeho americkými konotáciami nám nie je príliš po chuti.
Riešenie môže mať Sam Bowman, mladý riaditeľ londýnskeho Adam Smith Institute, ktorý pred pár týždňami provokatívne napísal, že „ľudia ako my“ by mali sami seba začať nazývať „neoliberálmi“.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.