Čo sa dialo tých 13 hodín? Z Mníchovskej konferencie sa stal už len dátum v učebniciach, dramatickosť vyprchala, a zostal len symbol tragédie. Mená protagonistov vzbudzujú oveľa menej vzrušenia a zjednodušene ich zvykneme hádzať do dvoch vriec – agresori a zradcovia. Ak však niekto chce nahliadnuť do atmosféry v mníchovskom Führerbau, sledovať motívy, vášne a argumenty lídrov vtedajšieho sveta, má jedinečnú príležitosť.
Kniha Mníchovský prízrak, ktorú napísal francúzsky novinár a poradca prezidenta Sarkozyho Georges-Marc Benamou, nie je štúdia. Je to historický román, v ktorom autor na základe rozsiahlych prameňov, osobných archívov a spomienok priamych protagonistov rekonštruuje priebeh mníchovskej konferencie. Deje sa tak na pozadí fiktívneho rozhovoru medzi mladou americkou novinárkou a bývalým francúzskym premiérom Édouardom Daladierom.
Pred čitateľom ožíva pompézny Mussolini a nevyspytateľný Hitler. Britský ministerský predseda Neville Chamberlain je naivný slaboch, ktorý verí v to, že ak ustúpi Hitlerovi v otázke Československa, zachráni svetový mier. Respektíve verí v ešte niečo iné. Spolu s americkým veľvyslancom v Británii Joem Kennedym si v pronemecky naladených londýnskych kuloároch predsa vysnívali Hitlera ako spojenca v svätej vojne proti boľševizmu. „Mame azda rozpútať vojnu iba kvôli akejsi vzdialenej krajine a ľuďom, o ktorých nič nevieme? Máme potopiť britské impérium iba kvôli Benešovým rozmarom, aby sme kryli jeho tyranskú vládu a surové zaobchádzanie so sudetskými Nemcami?“ pýta sa Chamberlain v Mníchove i v anglickom parlamente.
Najviac priestoru autor, pochopiteľne, venuje Daladierovi, ktorý sa s Hitlerom stretáva prvýkrát. A nestačí sa čudovať „vagabundskému“ oblečeniu, vyčaptaným topánkam, ale ani tomu, že Hitler sa chvíľu správa racionálne, chvíľu ako blázon. Starý politický harcovník a radikálny socialista Daladier je rozpoltený medzi záväzkami a pragmatizmom. Na konferenciu prišiel s vedomím francúzsko-československého spojenectva, ale aj s informáciou od veliteľa letectva., že ak vypukne vojna, Francúzom do 14 dní neostane ani jedno lietadlo. „Tým je partia dohraná, musíme dohnať stratený čas a vyzbrojiť sa,“ oznamuje spolupracovníkom a prikláňa sa k pragmatizmu. Na rozdiel od Chamberlaina si však nemyslel, že zachránil mier. Keď ho po prílete do Paríža vítali davy s heslami „Nech žije Daladier, nech žije mier,“ vraj len zašomral „Tí hlupáci... “
Kniha Mníchovský prízrak, ktorú napísal francúzsky novinár a poradca prezidenta Sarkozyho Georges-Marc Benamou, nie je štúdia. Je to historický román, v ktorom autor na základe rozsiahlych prameňov, osobných archívov a spomienok priamych protagonistov rekonštruuje priebeh mníchovskej konferencie. Deje sa tak na pozadí fiktívneho rozhovoru medzi mladou americkou novinárkou a bývalým francúzskym premiérom Édouardom Daladierom.
Pred čitateľom ožíva pompézny Mussolini a nevyspytateľný Hitler. Britský ministerský predseda Neville Chamberlain je naivný slaboch, ktorý verí v to, že ak ustúpi Hitlerovi v otázke Československa, zachráni svetový mier. Respektíve verí v ešte niečo iné. Spolu s americkým veľvyslancom v Británii Joem Kennedym si v pronemecky naladených londýnskych kuloároch predsa vysnívali Hitlera ako spojenca v svätej vojne proti boľševizmu. „Mame azda rozpútať vojnu iba kvôli akejsi vzdialenej krajine a ľuďom, o ktorých nič nevieme? Máme potopiť britské impérium iba kvôli Benešovým rozmarom, aby sme kryli jeho tyranskú vládu a surové zaobchádzanie so sudetskými Nemcami?“ pýta sa Chamberlain v Mníchove i v anglickom parlamente.
Najviac priestoru autor, pochopiteľne, venuje Daladierovi, ktorý sa s Hitlerom stretáva prvýkrát. A nestačí sa čudovať „vagabundskému“ oblečeniu, vyčaptaným topánkam, ale ani tomu, že Hitler sa chvíľu správa racionálne, chvíľu ako blázon. Starý politický harcovník a radikálny socialista Daladier je rozpoltený medzi záväzkami a pragmatizmom. Na konferenciu prišiel s vedomím francúzsko-československého spojenectva, ale aj s informáciou od veliteľa letectva., že ak vypukne vojna, Francúzom do 14 dní neostane ani jedno lietadlo. „Tým je partia dohraná, musíme dohnať stratený čas a vyzbrojiť sa,“ oznamuje spolupracovníkom a prikláňa sa k pragmatizmu. Na rozdiel od Chamberlaina si však nemyslel, že zachránil mier. Keď ho po prílete do Paríža vítali davy s heslami „Nech žije Daladier, nech žije mier,“ vraj len zašomral „Tí hlupáci... “
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.