dôležité je aj to, odkiaľ neprichádzame alebo odkiaľ len takmer prichádzame, alebo odkiaľ by sme chceli prichádzať.
Ja napríklad neprichádzam z matematiky. Študoval som síce päť rokov na univerzite, vlastním aj diplom a diplomovú prácu so vznešeným titulom, prekrásnym titulom: Optimálne binárne vyhľadávacie stromy. Tak znie ten titul. Dám vám trochu času, aby ste mohli preniknúť do tej krásy, a raz napíšem román s takým titulom, na obrovskú radosť mojich disciplinovaných vydavateľov, ale aj tak neprichádzam z matematiky, ani na sekundu som nebol naozajstný matematik, skôr len študent matematiky, ktorý zaujímavým spôsobom nepoznal to, čo študoval.
„Múdrosť netvorí dvojicu so vševedúcosťou. So vševedúcosťou je spárená hlúposť, k múdrosti patrí nevedomosť.“
Niečo inteligentne nepoznať je intelektuálny výkon, ktorý by sme nemali podceňovať. Mne nemôže nikto – na rozdiel od väčšiny humanisticky nastavených ľudí – nahnať strach matematikou. Gödel hovorí o tom istom ako Musil, ak mám formulovať neprípustne rýchlo. Potom som sa dozvedel čosi o povahe múdrosti. Mohol som úplne zblízka (hneď pri mozgu) vidieť, čo je pravá múdrosť, a čo je rozum, čistý rozum (tentoraz bez kritiky). Čo tvorí celú túto veľkú logickú tradíciu, tento grécko-židovsko-kresťanský konglomerát, ktorý nazývame európsky spôsob myslenia.
Múdri ako Slnko, takto s hrdosťou myslím aj dnes na svojich ročníkových kolegov, robilo mi dobre vidieť týchto mladých ľudí, ktorými sme vtedy boli, aby sme potom mohli vyslovovať zdržanlivé výhrady, keď sa povedalo, že niekto je múdry človek.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.