Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nadvláda svetla

.denisa Gdovinová .časopis .reportáž

Separujete? Šetríte vodu? Jazdíte bicyklom? Ak vám záleží na životnom prostredí, určite máte viac než dosť dôvodov na obavy o budúcom obraze sveta. Tak nech sa páči, ešte jeden. Svetelné znečistenie.

Nadvláda svetla Robert Nemeti/Barcroft Media/Profimedia Meteorický roj Lyríd prebieha každoročne v apríli. Park tmavej oblohy v Poloninách je najlepším miestom na pozorovanie takýchto úkazov.

keď v roku 1986 prechádzal Merkúr cez disk Slnka, bola to veľká udalosť. Astronóm Igor Kudzej, aktuálne riaditeľ Vihorlatskej hvezdárne v Humennom, vtedy spolu s kolegami hľadal vhodné miesto na pozorovanie tohto úkazu. Miesto s mimoriadne dobrou oblohou napokon našli asi dvadsať minút autom od Sniny, medzi dedinami Kolonice a Ladomirov. Skupina astronómov sa pre toto miesto úplne nadchla. Z hľadiska astroklímy je vynikajúce. Je dosť vysoko nad úrovňou ranných hmiel, má otvorený horizont a prekvapivo tmavú oblohu – okolité vrchy tu clonia svetlám zo Sniny a Humenného.

Začali sem chodiť pravidelne a po niekoľkých rokoch zistili, že nebo je tu naozaj vynikajúce. Ukázali to aj satelitné snímky svetelného znečistenia, na ktorých tmavé miesto v oblasti Karpát na ukrajinsko-poľsko-slovenskej hranici znamenalo jedno – je tu ešte prirodzená, civilizačným svetlom nenarušená tma. Kudzej tu s kolegami založil Astronomické observatórium na Kolonickom sedle a začal sa zaujímať o dovtedy na Slovensku nediskutovanú tému svetelného smogu.

vypínač na tmu

„Prosím ťa, nafúkni kupolu,“ poprosí Igor Kudzej medzi rečou svoju kolegyňu. Túto vetu prijímam s bázňou. Je to asi súčasť toho tajomného sveta astronómie a netrúfam si ani len predstaviť, ako táto činnosť môže vyzerať. Chvalabohu, nie som jediná. Aj u astronómov je kupola planetária v kolonickom observatóriu považovaná za raritu.

„Vnútorná stena je vytvorená z padáka zošitého presne na mieru kupoly,” pýši sa Kudzej a ukazuje na nafúknutú bielu látku nad našimi hlavami. Práve vďaka nej dosiahli v kolonickom planetáriu výbornú akustiku. Každé planetárium sa trápi práve s problémom nesprávneho šírenia zvukových vĺn v kupolovitom tvare budovy. Tu stačí vysať vzduch medzi látkou padáka a vonkajšou stenou kupoly a originálna stena problém vyrieši. Práve postavenie planetária bolo veľkým Kudzejovým snom.

„Trvá asi dvadsať minút, kým sa zrenica oka rozšíri natoľko, že vidí výborne aj v tme. No stačí sekunda bieleho svetla a zrenica sa ihneď zúži.“

Na získanie financií rozbehli projekt Karpatské nebo, ktorý mal však aj dôležitý vedľajší dôsledok. Kolónka s dôrazom na životné prostredie ich prinútila zamyslieť sa nad svetelným znečistením. Ak to takto s civilizačným svetlom pôjde ďalej, o zopár desiatok rokov už nebude Kolonické sedlo takým dobrým miestom na pozorovanie. Riešením bolo založiť špecifickú chránenú oblasť, ktorá bude mať právo regulovať svetelný smog vo svojom okolí.

Park tmavej oblohy Poloniny založili v roku 2010 na celom území národného parku spolu s blízkym okolím. Keď sa Kudzej pýši fotografiami nočnej poloninskej oblohy, ukazuje na jasnejší pás, ktorý môže astroneznalcom pripadať ako Mliečna cesta. „To je protisvit. Čosi, čo vidno iba pri skutočne tmavej oblohe,” opisuje svetlo zo Slnka, ktoré v noci vyžaruje spod Zeme na oblohu.

Okrem protisvitu je známkou dobrej oblohy aj medzná hviezdna veľkosť, teda jas najslabšej hviezdy, ktorú možno voľným okom na oblohe vidieť. Tu je to 7,4 magnitúdy, na porovnanie v Bratislave to býva na úrovni troch magnitúd.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite