Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Sezóna strát a nálezov

.michaela Mojžišová .časopis .divadlo

Nie som dobrá vo vymýšľaní titulkov, no tentoraz to prišlo spontánne: uplynulých desať operných mesiacov na Slovensku vystihuje headline „sezóna strát a nálezov“.

Začnime optimisticky. Premiérová žatva 2015/2016 bola z kvantitatívneho hľadiska slušná: štyri nové operné tituly v SND, tri v banskobystrickej Štátnej opere a tri v košickom Štátnom divadle, to sú štandardné čísla. Zároveň radostne konštatujeme, že na rozdiel od vlaňajška, keď sme (ako to u nás chodí, bez zbytočných sĺz a veľkých rečí) pochovali jediný operný open air festival s tridsaťšesťročnou tradíciou (mám na mysli opernú časť Zámockých hier zvolenských), tento rok nefiguruje v mínusovej kolónke žiadny súbor ani podujatie. Pár strát sme však zaznamenali. A nie bezvýznamných.

straty

Stratená príležitosť – tou bol nevydarený návrat Zuzany Gilhuus na rodnú hrudu. Na prelome milénia osviežila mladá režisérka a výtvarníčka slovenské operné divadlo výtvarnou senzitívnosťou i decentným ženským nadhľadom, a potom sa nám na deväť rokov stratila z dohľadu (umelkyňa žije v Nórsku). Jej tohtoročný comeback nevyšiel: vizuálne nezmyselne pritvrdeným Trubadúrom v košickom Štátnom divadle negovala to, čím budila obdiv vo svojich predchádzajúcich inscenáciách (najmä v skvelej Alcine, SND 2004).

Stratená tvár. O tú prišlo vedenie SND, keď (prinajmenšom mediálne) neustálo odstúpenie Tomáša Hanusa z hudobného naštudovania Veci Makropulos. Prapodivná jesenná kauza, počas ktorej sa preprala kopa špinavej bielizne, no z úst divadelného vedenia nevyšlo chlapsky rázne slovo, hodila tieň nielen na inscenáciu, ktorá mala byť udalosťou opernej sezóny, ale aj na divadlo en blok.

Stratená michelinovská hviezda. Tá z erbu SND spadla s rezignáciou hudobného riaditeľa Friedricha Haidera, ktorý za štyri roky bratislavského pôsobenia vysoko pozdvihol najmä úroveň hudobných naštudovaní. Ako inak, opäť sa to udialo bez zbytočných sĺz. Rečí bolo tentoraz o čosi viac, akurát väčšina z nich mala radšej ostať nevyrieknutá. Divák do žalúdka bieleho kolosu na dunajskom nábreží nevidí, no je zrejmé, že v mútnych vodách sa umenie nerodí ľahko.

Stratený priestor na kritickú reflexiu. V tejto oblasti dostala opera hneď dvojitý úder: v júni predmetná komisia Fondu na podporu umenia poslala nulovým ohodnotením „na ľad“ rešpektovaný internetový portál operaslovakia.sk aj deväť rokov fungujúci projekt Monitoring divadiel na Slovensku, ktorý formou obsiahlych recenzií reflektoval všetky (!) premiéry našich profesionálnych divadiel. Umelci tak prichádzajú o spätnú odbornú väzbu na svoju tvorbu (v prípade mimobratislavských súborov neraz o jedinú), budúci bádatelia o študijný materiál a kritici o pracovnú motiváciu.

nálezy

Nájdená téma. Diskusia o tom, či a nakoľko je opera divadlom, na Slovensku častejšie hasne, než ožíva. V uplynulej sezóne však vzbĺkla hneď niekoľkokrát. Najprv sa zdalo, že lídrom debaty bude slávny provokatér Peter Konwitschny. Jeho režijná koncepcia Veci Makropulos priniesla skutočne neortodoxný výklad janáčkovsko-čapkovského diela o (ne)možnosti nekonečného pozemského života.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite