Začnime optimisticky. Premiérová žatva 2015/2016 bola z kvantitatívneho hľadiska slušná: štyri nové operné tituly v SND, tri v banskobystrickej Štátnej opere a tri v košickom Štátnom divadle, to sú štandardné čísla. Zároveň radostne konštatujeme, že na rozdiel od vlaňajška, keď sme (ako to u nás chodí, bez zbytočných sĺz a veľkých rečí) pochovali jediný operný open air festival s tridsaťšesťročnou tradíciou (mám na mysli opernú časť Zámockých hier zvolenských), tento rok nefiguruje v mínusovej kolónke žiadny súbor ani podujatie. Pár strát sme však zaznamenali. A nie bezvýznamných.
straty
Stratená príležitosť – tou bol nevydarený návrat Zuzany Gilhuus na rodnú hrudu. Na prelome milénia osviežila mladá režisérka a výtvarníčka slovenské operné divadlo výtvarnou senzitívnosťou i decentným ženským nadhľadom, a potom sa nám na deväť rokov stratila z dohľadu (umelkyňa žije v Nórsku). Jej tohtoročný comeback nevyšiel: vizuálne nezmyselne pritvrdeným Trubadúrom v košickom Štátnom divadle negovala to, čím budila obdiv vo svojich predchádzajúcich inscenáciách (najmä v skvelej Alcine, SND 2004).
Stratená tvár. O tú prišlo vedenie SND, keď (prinajmenšom mediálne) neustálo odstúpenie Tomáša Hanusa z hudobného naštudovania Veci Makropulos. Prapodivná jesenná kauza, počas ktorej sa preprala kopa špinavej bielizne, no z úst divadelného vedenia nevyšlo chlapsky rázne slovo, hodila tieň nielen na inscenáciu, ktorá mala byť udalosťou opernej sezóny, ale aj na divadlo en blok.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.