A to nielen vkladaním kamienkov do intarzie biografickej mozaiky ich života, ale najmä preto, že bola nielen jeho komentátorkou, ale aj spoluautorkou spoločných obrazov.
To ma fascinovalo rovnako ako Filova domáca obrazáreň. Zaznamenali sme jej zvláštny poriadok a rytmus, spočívajúci v akomsi pohybe proti smeru hodinových ručičiek. Každý obraz sa vynáral a obnovoval proti prúdu času. Bol to pohyb podobný objavu antických fresiek vo filme Federica Felliniho Rím. Z hlbín rímskych katakomb sa v ňom vynoria antické fresky a vzápätí nenávratne miznú vo svetle dňa. Vo Filovej obrazárni sa, naopak, v protipohybe k ubiehajúcemu času obrazy uchovávajú.
oslava maľby
Spomenul som si na to, keď som v súvislosti s výstavou Rudolfa Filu Oslava maľby v Pállfyho paláci Galérie mesta Bratislavy (6. 4. – 5. 6. 2016) čítal fériu Laca Terena o virtuálnej obrazárni Rudolfa Filu. Tomu sa dalo rozumieť. Výstava Jana Kukala a Ivana Jančára chcela do istej miery rok po Filovej smrti splatiť voči nemu celoživotný dlh. Tak ako ho svojím individuálnym spôsobom splatil Milan Bočkay výstavou Fila kreslí Paštéku vo februári 2016 v galérii Čin Čin. Fila nekreslil, samozrejme, len Paštéku a Bočkay nemaľoval len Filovho Paštéku. Ale to, že si vybral pre názov výstavy práve Filovho Paštéku, nebola náhoda.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.