Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nikomu neustúpim

.anton Vydra .časopis .esej

Nikdy sa nepovažoval za Holanďana, Nemca, Angličana či Taliana. Cítil sa kozmopolita, čo vtedy znamenalo Európan. Desiderius Erazmus Rotterdamský zomrel pred 480 rokmi 12. júla 1536. Pre Európu sa stal symbolom boja za modernosť.

Nemecký maliar Hans Holbein mladší vytvoril v roku 1525 pre Erazma Rotterdamského návrh vitráže. Bol na ňom vyobrazený rímsky boh hraníc Terminus a latinský nápis Concedo nulli (Nikomu neustúpim). Ten istý nápis bol vyrytý na pečatnom prsteni, ktorý Erazmus získal okolo roku 1509 ako dar, keď sa vracal zo svojej návštevy Padovy. Slová si vzal k srdcu a urobil z nich svoje motto. Pohanský boh Terminus označoval Smrť, hraničný kameň, ktorý nikomu neustúpi a každému pripomína, že ďalej sa už ísť nedá. Erazma jeho súčasníci obvinili z toho, že tým výrokom iba zakrýva svoj postoj, že neustúpi pred nikým, kto by sa ho pokúsil napadnúť. Samozrejme, argumentačne. Erazmus sa takému výkladu bránil, čím iba potvrdzoval, že na rečiach jeho neprajníkov bol aj kus pravdy. A nebolo to prvýkrát, keď musel Erazmus zabojovať proti podobným „dezinformáciám“. Teda aspoň on ich za také pokladal.

kňazovo dieťa

Rok 1516 mal pre Erazmov život obrovský význam. Vtedy už asi päťdesiatročný požiadal listom pápeža Leva X. o oslobodenie od rehoľných sľubov a zrušenie statusu nemanželského dieťaťa. O čo vlastne išlo?

Erazmov otec Roger Gerhard bol kňaz, matka bola dcéra lekára. Takýto konkubinát vtedy nebol až taký nezvyčajný (napokon, Erazmus bol už druhým synom svojich rodičov). Erazmus neskôr vyhlasoval, že otec sa stal kňazom až po jeho narodení, čo však nebola pravda. No nálepka „nelegálneho syna“ znamenala predsa len nepríjemnú prekážku toho, aby mohol byť chlapec uznaný za rovnocenného popri iných deťoch, ktoré sa narodili v usporiadaných zväzkoch. Pri tomto „renomé“ nemohli ani on, ani jeho rodina počítať s tým, že raz bude pokladaný za váženého člena vyššej spoločnosti. Jedinou možnosťou bol jeho vstup do kláštora.

Pre Erazma bol rehoľný život u augustiniánov v Steyne iba úskokom, ako dosiahnuť vyššie vzdelanie a ako-tak sa zaradiť do „normálnej“ spoločnosti. To sa mu aj podarilo a v roku 1492 ho vysvätili za kňaza. Stále ho však viazali rehoľné sľuby, ktoré mu – ako to vnímal – zväzovali ruky. Robil všetko preto, aby kláštornému životu unikol. V čase morovej epidémie si dokonca vydobyl právo nenosiť rehoľný odev a čoraz viac inklinoval k laickému spôsobu kňazského života.

Až omnoho neskôr, už ako známy učenec, sformuloval so svojimi priateľmi žiadosť adresovanú pápežovi Levovi X. a ten ho v roku 1517 naozaj oslobodil od rehoľných sľubov a podstatne oslabil jeho postavenie nemanželského dieťaťa. Pre Erazma to bol veľký deň slobody. Zmenil sa mu život a aby pápeža nepobúril, rýchlo sa dištancoval od svojej knihy Július z neba vymknutý, ktorá bola ostrou paródiou na vojnové ťaženia predošlého, „bojovného“ pápeža Júlia II. Mimochodom, Lev X. už síce bojovným pápežom nebol, no ani jeho morálny život nebol tou najlepšou ukážkou kresťanskej cnosti. Erazmus sa mu však cítil zaviazaný vďačnosťou. Dištancovanie sa od knihy bolo napriek tomu márne, lebo o jeho autorstve a štipľavej irónii už vedel každý.

učené ženy na javisku sveta

V roku 1518 prvýkrát vyšli Colloquia familiaria (Bežné rozhovory).

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite