Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Najväčší americký moslim

.marína Gálisová .časopis .fototéma

Najväčší boxer v histórii Muhammad Ali žil roky v tieni svojej choroby. Na verejnosti sa takmer neobjavoval. Neprestal však byť stelesnením amerického sna a jeho smrť ukázala, aký silný zostáva jeho odkaz.

Muhammad Ali bol na jednej strane stopercentný americký hrdina, stelesnenie príbehu o chudákovi, ktorý si vybojoval bohatstvo a slávu. Mnohí ho však považovali za provokatéra. Sám priznával, že okrem rýchlych pästí má aj rýchle ústa a vždy hovorí, čo si myslí. Ak to niekto berie ako provokáciu, je to jeho vec...

nebi môjho malého!

Tento nositeľ titulu „športovec storočia“ od týždenníka Sports Illustrated a BBC sa narodil v roku 1942 v černošskej rodine na americkom Juhu, kde vtedy o rovnakých právach aj pre čiernych Američanov snívali len radikáli. Dostal meno Cassius Marcellus Clay. Toho sa neskôr vzdal a označil ho za „meno otroka“ – paradoxne mu ho dali na pamiatku južanského politika, ktorý v 19. storočí bojoval za zrušenie otroctva.

Jeho rodičia si v meste Louisville v štáte Kentucky ťažko zarábali na živobytie. Otec, Cassius starší, bol maliar a natierač; matka Odessa upratovala v belošských domácnostiach. Cassius Clay mal aj bielych predkov, no od detstva sa cítil jednoznačne čierny. V období, keď mnohí černosi chceli byť radšej belochmi, on pociťoval povinnosť „pre svojich ľudí niečo urobiť“. Už ako chlapec chodieval večer pred dom a čakal, či z neba nedostane nejakú správu, poverenie či povolanie. „Nikdy som nič také nezačul.“

boha volám iným menom

Zato rodičia o jeho výnimočnosti nepochybovali. Bol neposedné a zhovorčivé dieťa, medzi deť­­mi zaujímal postavenie vodcu, vymýšľal hry. Hoci bol fyzicky šikovný, do bitiek sa nepúšťal. Matka spomínala, že keď chcela mladšiemu Rudolphovi naložiť na zadok, starší Cassius ju chytil za ruku a pohrozil jej: „Nebi môjho malého!“

To sa však nestávalo často. Tvrdú ruku mal skôr otec ako matka a najčastejšie ju dvíhal na ňu – synovia spomínali, že Odessa sa manžela bála. Ich vzťah nebol šťastný, ale zbožná Odessa Cla­yová verila, že utrpenie patrí k životu rovnako ako kostol. Vždy v nedeľu vyobliekala synov najlepšie, ako si mohli Clayovci dovoliť, a odviedla ich do baptistického spoločenstva. Jej manžel po rokoch možno trošku prikráš­lene uvádzal, že hoci sám bol metodista, rozhodol sa náboženskú výchovu prenechať jej. „Otec mi prízvukoval, nech deti napodobňujú matku, lebo žena je vždy poriadnejšia ako muž.“ A tak Muhammad Ali, najväčší moslim v Amerike (prezývka Najväčší mu prischla pre triumfy v boxerskom ringu) vyrástol ako zbožný baptista.

„Mama je baptistka,“ čítame Aliho slová v knihe Muhammad Ali: His Life and Times, „a keď som vyrastal, naučila ma všetko, čo vedela o Bohu.... učila nás, že treba milovať ľudí a ku každému byť láskavý. Učila nás, že je nesprávne mať predsudky a nenávidieť. Odvtedy som prestúpil na iné náboženstvo a zmenil som niektoré názory, ale jej Boh je pre mňa stále Bohom – len ho volám iným menom.“

s belochmi žiť nechceme

To, že Ali vstúpil do ringu, spôsobila náhoda – alebo azda to bola tá správa z neba, na ktorú v detstve čakal. Raz sa s kamarátmi vybral na jarmok a tam mu ktosi ukradol bicykel. S plačom vyhlásil, že krádež musí vyšetriť polícia. Nejaký človek mu poradil, nech zájde do miestnej telocvične – tam vraj nájde policajta.

Joe Martin bol policajt, ale v ten večer neslúžil. Trénoval svojich boxerských zverencov. Keď mu dvanásťročný chlapec prišiel do telocvične hlásiť krádež, Martin si ho vypočul. A na vyhrážanie okradnutého drobca, že zlodejovi spočíta všetky kosti, povedal: „Chlapče, ak chceš viesť odvážne reči, najskôr sa nauč boxovať.“ A bolo to – poslanie mu namiesto anjela pomohol nájsť boxujúci policajt.

Amatérsky debutoval v ringu v roku 1954, v roku 1960 ako osemnásťročný získal na letnej olympiáde v Ríme zlato v poloťažkej váhe. V jeseni toho istého roku sa stal profesionálom. Krátko nato prestúpil na islam a prijal meno Muhammad Ali.

Amerika mu ležala pri nohách, očarená novým boxerským štýlom, v ktorom spojil obrovskú silu s neskutočnou ľahkosťou pohybu. Mnohí fanúšikovia však kritizovali slovné tirády, ktorými zahŕňal protivníkov. Tento šampión sa však ešte veľmi skoro v kariére naučil, že na provokatéra sa vždy príde pozrieť viac di­vákov, a tak treba bojovať nielen päsťami, ale aj rečami. Preslávenej výrečnosti ho až neskôr zbavila Parkinsonova choroba.

Provokácie však dokázal podporiť solídnym výkonom v ringu, a tak mu ich Amerika odpúšťala. Fanúšikovia prižmúrili oko aj v roku 1966, keď odmietol narukovať do armády s poukazom na to, že vojnu vo Vietname považuje za nemorálnu. A pre­dýchali aj jeho členstvo v černošskej organizácii Nation of Islam spojenej s čiernym rasizmom a ex­tré­mizmom. Načas prijal ideológiu, ktorá učila, že nepriateľom černochov bude vždy beloch. Sám Ali sa vtedy vyjadril proti integ­rácii, ktorú považoval za nesprávnu. „S belochmi žiť nechceme, to je všetko,“ povedal.

musíme klásť odpor

Toto obdobie sa napokon skončilo. Muhammad Ali v roku 1975 z Nation of Islam vystúpil a zakotvil v tradičnejšom sunnitskom islame. Púť do Mekky ho inšpirovala k tolerancii voči ľuďom rôznych rás. Po útokoch z 11. septembra označil teroristov za „rasistických fanatikov, ktorí sa len vyhlasujú za moslimov“.

Jeho odkazom zostávajú slová: „My ako moslimovia musíme klásť odpor tým, ktorí využívajú islam na pretláčanie vlastnej agendy.“ Zazneli v roku 2015, keď už zo zdravotných dôvodov málokedy vystupoval na verejnosti, ale tým väčšmi zarezonovali. Američania si ich pripomínajú teraz, keď odprevadili svojho najväčšieho mos­lima na poslednej ceste. Zomrel 3. júna tohto roka v arizonskom meste Scottsdale.

Po masakre v gay klube vo floridskom Orlande, len týždeň po jeho smrti, napísala Muhammadova dcéra Hana Ali toto: „Otca by hlboko zarmútila a pobúrila zbabelosť a neľudskosť, aké prejavil tak­zvane moslimský strelec, keď zmaril nevinné životy v mene náboženstva, ktorého zásadným zmyslom je mier. Otec miloval svoju vieru, no vychoval nás tak, aby sme rešpektovali všetky náboženstvá, všetkých ľudí a nikoho neposudzovali.“

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite