Vaše knižky pripomínajú formou tie od Terryho Dearyho. Inšpiroval vás?
Určite, ale on si vyberá témy, ktoré trochu zaváňajú bulvárom. Ja sa iba snažím pretlmočiť dejiny zrozumiteľným spôsobom. V tom vidím zásadný rozdiel. Aj ja síce používam príbehy, ktoré sú čitateľsky atraktívne, no pokúšam sa nimi hovoriť o minulosti inak, než sa to zvykne robiť v učebniciach.
Pomohlo vám v tom aj to, že dejepis učíte?
Tie knihy som robil preto, aby som si sám upevnil a prehĺbil učivo, ktoré mám predniesť žiakom. Ide o toto: hľadať spôsob, ako to urobiť inak, aby deti mali dejepis rady. Príbeh je základ a učiteľ by naozaj mal byť dobrý rozprávač. Tak to bývalo aj v starobylých rodoch, keď sa deťom po večeroch rozprávali slávne príbehy rodu. Pestovalo sa tak historické povedomie a deti sa mali s čím identifikovať.
Používate na dejepise aj svoje vlastné knihy?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.