Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Veľká Británia po Európskej únii

.lukáš Krivošík .časopis .téma

Po referende o brexite zaznieva názor, že jeho zástancovia v skutočnosti nemali žiadny premyslený plán na fungovanie Spojeného kráľovstva mimo EÚ. No v Británii sú ľudia, ktorí o tom rozmýšľajú už dlhšie. Aké sú ich predstavy?

Keď vo štvrtok bývalý starosta Londýna Boris Johnson oznámil, že sa nebude uchádzať o post lídra konzervatívcov ani o post premiéra, akoby dal kritikom za pravdu. Blondiak s neposlušným hniezdom na hlave patril v referendovej kampani medzi najviditeľnejších zástancov vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie. A teraz sa zdá, že za riešenie situácie, ktorú pomáhal vytvoriť, odmieta prevziať politickú zodpovednosť. Briti vstupujú do neistých čias, keď ich krajina musí nanovo rokovať o vzťahoch s Európskou úniou. Mnohí odporcovia brexitu by nechali Johnsona, nech sa popasuje so vzniknutou situáciou. Takpovediac, nech si to „vyžerie až do dna“.

Od ďalšej výraznej tváre kampane za vystúpenie, predsedu strany UKIP Nigela Faragea, asi ani nikto neočakával žiadny seriózny krok. Stále sedí ako poslanec v Európskom parlamente, hoci európski kolegovia sa ho minulý týždeň provokačne pýtali, čo tam ešte robí. Jeho strana na britskej politickej scéne nemá takú pozíciu, aby sa mohol uchádzať o post premiéra. V každom prípade napríklad nemeckí komentátori v súvislosti s Johnsonom a Faregeom píšu o politických eskamotéroch, ktorí vedia narobiť okolo seba hluk, upútať pozornosť voliča, unaveného demokraciou, no schopnosť zodpovedne riadiť krajinu im chýba. No hoci môže byť pravda, že zástancovia brexitu z radov politikov naozaj ani nerátali s úspechom vlastného referenda, neplatí to pre všetkých Britov.

hľadanie miesta

Institute of Economic Affairs (IEA) bol asi najvplyvnejším britským liberálnym think-tankom v druhej polovici 20. storočia. Založil ho bývalý stíhací pilot Antony Fisher, ktorého na to po druhej svetovej vojne nahovoril ekonóm Friedrich August von Hayek. Namiesto kariéry politika, ktorý musí nasledovať nálady voličov, sa Fisher rozhodol pre cestu mienkotvorcu. Reformné myšlienky, ktoré v tomto think-tanku vznikli, ovplyvnili najmä politiku konzervatívnych britských vlád v 80. a 90. rokoch.

Pred niekoľkými rokmi inštitút vyhlásil súťaž o nápad, ako by Veľká Británia mohla fungovať mimo Európskej únie. Vlani vydal monografiu s najprepracovanejšími návrhmi s názvom Brexit – Smerovania Británie mimo EÚ. Ponúka zaujímavý náhľad do hláv liberálnych zástancov brexitu. Čo presne by teraz britská vláda mohla a mala robiť? Mladý diplomat Iain Mansfield, ktorý vtedy súťaž vyhral, vo svojom príspevku pripomína, že keď Londýn aktivuje článok 50 Lisabonskej zmluvy, mal by vzápätí ubezpečiť trhy o využití plného dvojročného prechodného obdobia, ktoré má predchádzať vystúpeniu.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite