Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Americké problémy: viac než Wall Street

.martin Feldstein .časopis .týždeň v ekonomike

V

V  čase, keď do prezidentských volieb v Spojených štátoch zostávajú necelé dva mesiace, venuje sa stavu americkej ekonomiky a problémom, ktoré prinesie budúcemu prezidentovi, veľká pozornosť.


Stojíme uprostred finančnej krízy, vyvolanej zásadne nesprávnym ocenením všetkých typov rizík a prasknutím bubliny na trhu nehnuteľností, ktorá sa nafukovala v prvej polovici tohto desaťročia. To, čo začalo ako problém zlých hypoték, sa dnes rozšírilo na nehnuteľnosti všeobecne a takisto na ďalšie kategórie aktív. Problém na trhu bývania prispieva k finančnej kríze, ktorá znižuje ponuku úverov potrebných na udržanie ekonomickej aktivity.

.čo zastaví pád?
Zaiste, finančná kríza sa v uplynulých týždňoch zhoršila, čo sa odrazilo v prevzatí kvázivládnych hypotekárnych agentúr Fannie Mae a Freddie Mac americkým Federálnym rezervným systémom –amerických daňových poplatníkov to môže stáť stámiliardy dolárov – a takisto v bankrote Lehman Brothers a predaji Merill Lynch. V konečnom dôsledku tieto finančné zlyhania odrážajú zostupnú špirálu cien nehnuteľností a rastúci počet domov so zápornou hodnotou, teda zaťažených hypotekárnym dlhom presahujúcim ich trhovú cenu.
Záporná hodnota je tu podstatná, pretože hypotéky v Spojených štátoch sú pôžičkami „bez postihu“. Ak nie je majiteľ nehnuteľnosti schopný splácať, veritelia mu môžu zabaviť dom, ale nemôžu mu vziať iný majetok alebo príjmy, a z nich uhradiť nesplatenú istinu. Dokonca ani v štátoch, kde úvery nie sú „bez postihu“, sa veritelia zvyčajne neusilujú zabezpečiť aktíva alebo príjmy osôb v platobnej neschopnosti.
Nemôžeme s istotou vedieť, ako dlho ešte budú ceny nehnuteľností klesať. Experti hovoria, že je potrebný ešte asi 15-percentný pokles, aby sme sa vrátili na cenovú hladinu pred bublinou. Neexistuje však nič, čo by po dosiahnutí tejto úrovne mohlo pokles zastaviť. Rastúca priepasť medzi hypotekárnymi dlhmi a cenami domov bude aj naďalej zrýchľovať rast počtu „prepadnutých“ hypoték. Mnohí majitelia domov, ktorí si hypotekárne splátky môžu dovoliť, sa rozhodnú ich neplatiť, presťahovať sa do nájomného bývania a počkať s kúpou nového domu do času, kým ceny nehnuteľností klesnú ešte viac.
A ako majitelia domov s vysoko zápornou hodnotou vyhlasujú platobnú neschopnosť, ich prepadnuté domy (v prospech banky) prispievajú k previsu ponuky, ktorý stláča ceny ešte nižšie. Nižšie ceny zasa vedú k ešte zápornejšej hodnote majetku, a teda k ďalším bankrotom a prepadnutým hypotékam. Nie je jasné, čo tento samočinne sa podporujúci proces môže zastaviť.


.ďalšie problémy...
Klesajúce ceny nehnuteľností sú kľúčovým faktorom finančnej krízy aj vyhliadok celej ekonomiky, pretože dlhopisy kryté hypotékami a na nich založené deriváty predstavujú primárne aktíva, ktoré oslabujú finančné inštitúcie. Kým sa ceny domov nestabilizujú, nie je možné tieto cenné papiere spoľahlivo oceňovať. To znamená, že finančné inštitúcie, ktoré ich vlastnia, nemôžu spoľahlivo poznať likviditu alebo solventnosť potenciálnych protistrán – ba dokonca ani hodnotu vlastného kapitálu. Bez tejto istoty úvery nepotečú a ekonomická aktivita bude obmedzená.
A keďže tieto aktíva finančných inštitúcií boli navyše nakúpené prevažne za požičané peniaze, potreba splácať tieto peniaze problém s nedostatkom úverov ešte prehlbuje. Keďže kapitál sa získava obtiažne a draho, znižujú finančné inštitúcie svoje zadlženie tým, že samy menej požičiavajú. Makroekonomická slabosť v USA však dnes presahuje problém zníženej ponuky úverov. Klesajúce ceny domov znižujú bohatstvo domácností, a teda aj spotrebiteľské výdavky. Klesajúca zamestnanosť stláča mzdové a platové príjmy. Vyššie ceny potravín a energií znižujú reálne príjmy ešte viac. A klesajúca ekonomická aktivita vo zvyšku sveta oslabuje dopyt po americkom exporte.

.nezávideniahodné dedičstvo
V snahe stimulovať spotrebiteľské výdavky schválili americký Kongres a Bushova administratíva zľavu na dani v hodnote 100 miliárd dolárov. Tí z nás, ktorí túto politiku vo všeobecnosti podporovali, vedeli, že z dejín i ekonomickej teórie vyplýva, že tieto jednorazové fiskálne transfery majú pramalý efekt, ale domnievali sme sa, že tentoraz by to mohlo byť inak. Naša podpora bola, slovami Samuela Johnsona, víťazstvom nádeje nad skúsenosťami.
Naše nádeje boli napokon zmarené. Oficiálne účtovné dáta o národnom dôchodku za druhý štvrťrok, ktoré sú už k dospozícii, ukazujú, že daňové úľavy stimulovali výdavky vo veľmi obmedzenej miere. Viac než 80 percent ušetrených dolárov putovalo na úspory alebo na splácanie dlhov.
A tak sa dnes USA nachádzejú, kde sa nachádzajú: uprostred finančnej krízy, keď ekonomika skĺzava do recesie, monetárna politika je už v maximálne uvoľnenom stave a fiskálne transfery sú neúčinné. Pre akéhokoľvek budúceho prezidenta je to prinajmenšom nezávideniahodná situácia.

Autor je profesor ekonómie na Harvard University, bol predseda Rady ekonomických poradcov prezidenta Ronalda Reagana. Copyright: Project Syndicate.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.martin Feldstein .časopis
.diskusia
.neprehliadnite