Ešte začiatkom tohto roku sa zdalo, že pre Sýriu svitlo trochu nádeje. V Ženeve sa rozbehlo tretie kolo mierových rozhovorov pod záštitou OSN. Medzinárodné spoločenstvo dúfalo, že počas neho dôjde k dohode medzi vládou prezidenta Baššára al-Asada a sýrskou opozíciou. K dohode, ktorú predošlé dve kolá mierových rozhovorov nepriniesli.
Istý optimizmus bol oprávnený. V porovnaní s druhým kolom rozhovorov, ktoré sa na švajčiarskej pôde konalo v roku 2014, bol viditeľný pokrok aspoň v tom, že za stôl dostali pozvanie ľudia z radov ozbrojenej sýrskej opozície, ktorí pôsobia priamo v Sýrii. To znamená, to boli ľudia s reálnym vplyvom na to, čo sa v krajine deje. Pred dvoma rokmi hostila Ženeva na strane opozície v zásade len sýrskych exulantov, vystupujúcich proti Asadovi. Vtedy bolo od začiatku jasné, že ich dosah na dianie v krajine je čisto akademický.
zlyhanie v Ženeve
Aj vo februári 2016 však mnoho faktorov poukazovalo na to, že rozhovory sa nemusia vyvíjať dobre. Problém nastal už vtedy, keď špeciálny vyslanec OSN pre Sýriu na rokovania nepozval zástupcov ozbrojených skupín sýrskych Kurdov. Konal tak aj pod vplyvom Turecka. Táto krajina, silný hráč v regióne, už vopred namietala proti účasti hlavnej kurdskej strany v Sýrii PYD (Strany demokratickej jednoty). Ankara ju pokladá za extrémistickú, pretože PYD má spojivá s Kurdskou stranou pracujúcich (PKK). Turkov pred Ženevou nepresvedčil ani výrečný fakt, že USA so stranou sýrskych Kurdov spolupracuje, a pritom sami Američania tiež majú PKK na zozname extrémistických subjektov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.