V súčasnosti sa venuje projektu o rodinách imigrantov vo Veľkej Británii.
Kedy a prečo si sa začal venovať fotografickému projektu Noví Briti?
Zaujala ma téma imigrácie a chcel som ju spracovať menej hystericky a pozitívnejšie, ako sa to deje v bežných správach médií. Okrem toho, chcel som urobiť niečo, čo má širší dosah, nielen v jednej alebo v niekoľkých krajinách, ale chcel som získať globálnejší pohľad. Navyše, počas celej mojej pracovnej kariéry sa zameriavam na Anglicko, na to, ako sa mení etnické zloženie obyvateľstva, čo dobre vidno v Londýne. To mi pomohlo získať aktuálny pohľad.
cítiš sa sám ako Nový Brit vzhľadom na rodinné pozadie?
Áno, veľmi. V mojej práci sa objavujem ja i moja rodina. U môjho brata doma som urobil rodinný portrét. Určite som sám toho súčasťou. Jednoznačne sa považujem za Angličana, Londýnčana, ktorý žije v meste, kde má človek veľa priestoru na sebavyjadrenie v skutočne multikultúrnej spoločnosti.
čelil si niekedy pre svoju tmavšiu pleť a výzor nepríjemným reakciám „bielych Britov“?
Vo Veľkej Británii som bol vystavený rasistickým urážkam, ale nebolo to nič vážne, rovnako ako keby som mal ryšavé vlasy alebo veľké uši. V sedemdesiatych rokoch tu bola situácia z rasového hľadiska omnoho horšia, ale zároveň sa nedialo nič také ako v Kosove alebo dokonca i vo Francúzsku.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.