Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako sme dostali Oscara

.eva Čobejová .časopis .kultúra

Pred päťdesiatimi rokmi, 19. apríla 1966, získala Oscara za najlepší zahraničný film snímka režisérov Jána Kadára a Elmara Klosa Obchod na korze.

S príbehom zo slovenského malomesta.

Ak by dnes nejaký film slovenského režiséra získal Oscara, asi by sme to všetci prežívali. Možno nie až tak, ako keď vyhrajú hokejisti majstrovstvá sveta, ale istá emócia by tu bola. Keď však toto prestížne ocenenie pred päťdesiatimi rokmi získali československí tvorcovia (jeden so vzťahom k Slovensku), slovenské médiá to iba vzali na vedomie. Denník Smena, ktorý inak o filme či divadle rád referoval, uverejnil na prvej strane štvorriadkovú správu. V obľúbenom časopise Film a divadlo sa celej záležitosti takmer nevenovali. Ak by film uspel na filmovom festivale v Moskve či v Karlových Varoch, asi by boli ovácie väčšie. Ale cena z dekadentného zahnívajúceho Západu? Samozrejme, nielen toto bol dôvod, prečo sa Oscar v Československu príliš neprežíval. Boli aj iné dôvody.

Začnime tými logickejšími. V roku 1965, keď vznikol Obchod na korze, československá filmová vlna vyniesla nahor aj filmy ako Lásky jednej plavovlásky od Miloša Formana, Intímne osvetlenie od Ivana Passera či O slávnosti a hosťoch režiséra Jana Němca. Chytilová už dokončovala svoje Sedmikrásky a Jiří Menzel práve točil svoje Ostře sledované vlaky. Filmových fanúšikov a znalcov už viac zaujímali nové diela mladých tvorcov ako to, čo vyprodukovala renomovaná dvojica režisérov stredného veku (Kadár mal 48 rokov, Klos 56). Akoby svoj vrchol už mali za sebou vďaka filmom Smrť sa volá Engelchen či Obžalovaný.

Aj ich spôsob tvorby akoby už vychádzal z módy. „My hľadáme súvislosti medzi faktami, mladí konštatujú dojmy, akými na nich fakty pôsobia,“ pomenoval ten rozdiel Ján Kadár. Im išlo o posolstvo, mladým viac o hru.

koho to bude zaujímať?

Poviedku Ladislava Grosmana, nie veľmi známeho spisovateľa pôvodom z Humenného, odporučil Jánovi Kadárovi Arnošt Lustig. Kadára text nadchol, ale Elmar Klos bol presvedčený, že je to námet iba pre dvadsaťminútový film. Kadár to videl na desať celovečerných diel. V tom čase obaja pripravovali film, ktorý mal byť vyvrcholením ich spoločnej tvorby – Vojna s mlokmi podľa Karla Čapka (nikdy ho nenatočili).

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite