Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Viachlasy, ktoré spôsobujú zimomriavky

.carmen Virágová .vladimír Potančok .časopis .kultúra

Horehronský viachlasný spev, ktorý bol v januári zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, ...

... to nie je len mužský chór mohutne nôtiaci neoficiálnu slovenskú hymnu Na Kráľovej holi.

Pod Kráľovou hoľou si totiž nôtia aj ženy, aj deti, skrátka všetci. Prvotriednym reprezentantom viachlasného spevu z Horehronia je ženská spevácka skupina Trnki. V čom tkvie čaro a základ tohto unikátneho spevného štýlu, porovnateľného možno len s pravoslávnymi zbormi z Bulharska, Ruska, Ukrajiny či Kaukazu?

Podľa Dajany Margetovej, členky skupín Trnki a Margetky, tvoria podstatu horehronského spievania tri faktory: východný cirkevný obrad, ktorý neumožňoval používanie sprievodných hudobných nástrojov, drsné prírodné podmienky a do tretice nátura ľudí. Ako zaujímavý príklad uvádza svadobný sprievod na Šumiaci (horehronská pravoslávna obec): „Ženy spievali svoje piesne, za nimi kráčali muži, ktorí spievali iné a sprievod uzatvárala muzika, ktorá si tiež hrala svoje. Tri kontrastné zvukové zložky sa nezávisle od seba prelínali počas celého sprievodu. Tento element neznie vôbec chaoticky, ale naopak, vytvára veľmi silnú charakteristickú atmosféru.“

Pri formovaní miestnej hudobnej kultúry hrali dôležitú úlohu aj prírodné podmienky. Pri letných prácach na lúkach (trávnice) alebo pri práci v hore sa podľa Dajany Margetovej spevy „prirodzene rodili v priestore s dobrou prírodnou akustikou, s dlhým dozvukom a niekoľkonásobnou ozvenou“.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite