... podľa toho, či o nej vravia Flámi alebo Valóni.
Ako samo Belgicko, aj Brusel je zvláštnym dieťaťom dejín. Nie je ľahké byť hlavným mestom v krajine, ktorá pôsobí ako narýchlo pozošívaná náhodnými stehmi. Belgicko je totiž všetko iné, len nie jednotné. Na juhu Belgicka žije valónska menšina, asi štyri milióny ľudí, ktorí hovoria po francúzsky a často prepadajú pocitu, že sú nedostatočne zastúpení, že ich hlas nie je dosť počuť, a že sú ekonomicky znevýhodnení. Sever štátu je domovom šesťapolmiliónovej flámskej väčšiny. Jej jazykom je holandčina a jej dominantným presvedčením trpkosť, že za to, ako ťahá belgickú ekonomiku, by si zaslúžila viac uznania.
nové puto pre Belgičanov – šok
Dlho panovali pochybnosti o tom, čo vlastne – a či niečo – Belgičanov spája. Bývalý premiér Yves Leterme sa pred niekoľkými rokmi vyjadril, že Belgicko je „historická náhoda“ a jeho obyvatelia sa dokážu zjednotiť len v obdive voči svojmu kráľovi, v láske k pivu a k futbalu.
Od minulého týždňa ich spojilo ešte niečo, a nie príjemné: šok, hrôza a odpor voči teroristickému násiliu, ktorého obeťou sa stalo ich hlavné mesto. Brusel, ktorý leží v prevažne holandsky hovoriacom okolí, napriek tomu je prevažne frankofónnym mestom, tak trochu belgickým, tak trochu únijným, považovaným za sídlo byrokratov a inštitúcií, a donedávna dokázalo u málokoho vyvolať intenzívne city.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.