Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Malá pouličná vojna

.andrej Bán .časopis .reportáž

Vlani v máji si v macedónskom Kumanove vybavovala účty polícia s albánskou mafiou. Po dvoch dňoch streľby ostalo v meste 22 zabitých.

Čo ukáže po roku súd v záhadnom prípade, aký nemá od balkánskych vojen obdoby?

Čo sa vtedy presne stalo, to doteraz nevieme. Počas údajnej protiteroristickej policajnej akcie začiatkom mája zahynulo 8 policajtov a 14 ozbrojencov albánskej národnosti. Podľa oficiálnej verzie, ktorú deň po akcii vyslovil premiér Nikola Gruevski, bola špeciálnymi jednotkami macedónskej polície v Kumanove „neutralizovaná“ jedna z najnebezpečnejších teroristických skupín na Balkáne, ktorá mala údajne plánovať útoky na štátne inštitúcie naprieč celou krajinou.

Znie to hrozivo, problém však je, že mnohé fakty túto verziu silno spochybňujú. Sú tu vážne podozrenia z toho, že policajti strieľali kolegov do chrbta, popravovali hlavných podozrivých a nepohodlných svedkov na mieste zásahu či z náhleho zametania stôp štátnymi orgánmi. A poukazujú na to, že pre pravicovú vládu išlo zrejme o manéver na odpútanie pozornosti od jej vlastných korupčných a odpočúvacích škandálov. Vyšlo totiž najavo, že tajná služba odpočúvala až dvadsaťtisíc obyvateľov krajiny vrátane politikov koalície aj opozície, sudcov, novinárov a občianskych aktivistov. Do ulíc vyšli tisíce demonštrantov. Iba tri dni pred akciou v Kumanove protestovali v uliciach Skopje najmä mladí ľudia proti tomu, že dodnes nie je vyšetrená smrť 22-ročného študenta Martina Neškovského, ktorého v roku 2011 zrejme ubil na smrť policajt zo špeciálnej jednotky zvanej Tigri.

Dva roky po vojne v susednom Kosove, teda v roku 2001, eskaloval etnický konflikt aj na severe Macedónska. Tamojší radikálni Albánci požadovali väčšie práva. Pri niekoľko mesiacov trvajúcich bojoch ich Národnej oslobodzovacej armády – ktorá má, mimochodom, rovnakú skratku ako Kosovská oslobodzovacia armáda (UÇK) a často si ich preto neznalí novinári či komentátori mýlia – s policajnými a vojenskými jednotkami prišli o život desiatky ľudí. Konflikt vyústil do prímeria a podpisu Ochridskej dohody, ktorá priznala Albáncom väčšie práva a tí sa „na oplátku“ zaviazali rozpustiť UÇK. Podobne ako v Kosove či v severnom Írsku, aj tu sa z bojovníkov či teroristov stali zo dňa na deň vážení politici v oblekoch, členovia etnickej politickej strany nazvanej Demokratická únia pre integráciu (DUI).

úspešná operácia?

Slovák Juraj Smolek pracuje ako vedúci oddelenia policajného rozvoja Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v hlavnom meste Skopje. Videl už toho v živote veľa, no vlani 8. a 9. mája bol v Kumanove pri hranici so Srbskom a Kosovom svedkom niečoho neskutočného. „Pracoval som v špeciálnej jednotke. A preto, ak chce vláda tvrdiť, že toto bola úspešná operácia, tak sa iba smejem.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite