Lebo až keď preváži akceptácia tohto druhu spravovania štátu, prehráme a posilní to extrém.
To, v akej zostave je opozícia ako celok, akú má kultúru, mieru politickej dospelosti, citlivosti a medzinárodného rozhľadu, je naozaj veľký problém. Ak je výrazovo najstriedmejším opozičným lídrom Richard Sulík, nie je to pre kvalitnú oponentúru voči vláde vôbec dobré. Potiaľ strachu časti elity rozumiem.
Lenže strach nebýva dobrý radca.
V prvom rade: Richard Sulík má rôzne chyby a deficity, a ani ja si nie som istý, či by ako premiér dostatočne pokorne chápal civilizačnú aj bezpečnostnú potrebu tejto krajiny byť súčasťou často zlyhávajúceho Západu. Sulík však naozaj nemôže za to, že sa v opozícii ocitol v spoločnosti Matoviča či Kotlebu. Je to smutný pohľad, ale je to zodpovednosť Bugára a Procházku, nie SaS.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.