Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Koniec Kotlebovho konca

.radovan Bránik .časopis .fototéma

Parlamentné voľby spôsobili zmenu v správaní novinárov. Neskoro, ale predsa tak môžu konečne začať poriadne robiť svoju prácu.

Od piateho marca 2016 je Marián Kotleba poslancom NR SR a osobou povinnou strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti.

Marián Kotleba zvýšenú kontrolu rozhodne potrebuje. Zvlášť pri dôkladnom pohľade do jeho minulosti môžu jeho voliči v najbližších mesiacoch konečne spoznať množstvo pikantných detailov, ktoré im Kotleba v kampani zabudol spomenúť.

Je v tom obrovský paradox: Kotleba je svojím presvedčením skutočný fašista s afinitou k štátnemu zriadeniu, ktoré nadraďuje národ nad jednotlivca a prejavuje silne autoritárske prvky pri presadzovaní moci. V jeho vyjadrovaní sa v nadmernom množstve vyskytujú základné stavebné prvky fašistickej ideológie, ako ich vo svojej Filozofii fašizmu definoval popredný teoretik Mario Palmieri.

Väčšina slovenských prívržencov tohto zriadenia však Kotlebu v parlamentných voľbách nevolila. Jednak preto, že presvedčení slovenskí fašisti a priaznivci neonacistickej scény považujú demokratické voľby za zvrhlý vynález všemocnej židovskej loby a tiež preto, že Kotlebovi už dlhé roky nedôverujú ani jeho vlastní. Dnes už bývalí. Volebná noc bola pre Kotlebu zlatou ranou, akýmsi coming-outom, pretože sa z niekdajšieho bojovníka proti systému stal jeho súčasťou.

Obraz Kotlebu vchádzajúceho v hnedom saku hlavnými dverami do Národnej rady SR je síce nočná mora pre väčšinu obyvateľov tejto krajiny, ten istý obraz však z Kotlebu v očiach jeho bývalých súkmeňovcov robí smrteľného nepriateľa a zradcu. Marián Kotleba tak svojím vstupom do parlamentu stratil auru vodcu revolúcie proti systému. Iste, svojou dlhoročnou mravčou a účinnou terénnou prácou, osobným kontaktom a nespočetnými podávaniami rúk dokázal získať na svoju stranu časť rebelujúcich a frustrovaných voličov, ktorí by urobili čokoľvek, aby si ich konečne niekto všimol.

Zároveň však prišiel o ľudí, ktorí s ním ešte pred polrokom boli ochotní so stisnutými zubami zdieľať spoločnú kandidátku. Kotleba opäť nedodržal svoje slovo a urobil všetko preto, aby sa nakoniec na spoločnom volebnom zozname neobjavilo jediné z mien ľudí, ktorí by mohli ohroziť jeho pozíciu pseudoalfasamca. Ak by sa dokázal povzniesť nad osobné animozity a prekonal svoje limity, s najväčšou pravdepodobnosťou by bol dnes predsedom druhej najsilnejšej parlamentnej strany a s ním by do poslaneckých lavíc zasadli ľudia, ktorí by mohli znamenať skutočné riziko pre systém a samotné politické zriadenie. Zároveň by však hrozilo, že ho postupne zatienia a prevezmú úlohu lídrov. Vedomý si svojich limitov, zvolil Kotleba podraz a malú domov. Akokoľvek to znie nepravdepodobne, v týchto voľbách stratil Kotleba po Smere možno najviac voličov. Pri reálnom volebnom potenciáli roky rastúcej extrémistickej scény je jeho osem percent doslova hanbou.

nanovo rozdané karty

Kotlebovo sebecké rozhodnutie teda spôsobilo definitívnu stratu posledných zvyškov dôvery autentických radikálov nepriateľských k systému. Médiá zamestnané aktuálnym zdesením nad údajným Kotlebovým úspechom zatiaľ úplne ignorujú najstrašnejší z dôsledkov parlamentných volieb: vznikol totiž úplne voľný priestor napravo od Kotlebu a v ňom sa začínajú nanovo rozdávať karty. Mená, ktoré – na rozdiel od toho Mariánovho – budia hrôzu medzi zasvätenými a v týchto voľbách ešte nedostali šancu, majú teraz čas na budovanie štruktúr a terénnu politickú prácu. Na voľbách sa z odporu proti Kotlebovi nezúčastnil ani jeden člen Slovenského hnutia obrody, nekandidoval hlavný organizátor megaúspešnej demonštrácie na Námestí SNP Lukáš Kopáč, bývalý Kotlebov hovorca Gurtler sa mu dokonca pokúsil konkurovať a označil ho za človeka neschopného dodržať dané slovo. Ľudia zo Slovenskej pospolitosti sa od neho verejne dištancovali ostrým verejným vyhlásením, bývalý favorit a sponzor Miroslav Belička sa stal ohrdnutou nevestou a stratil vplyv. Lavírujúci Marián Magát už dnes svoje rozhodnutie kaziť si meno na Kotlebovej kandidátke ľutuje a v hre sú ďalšie a ďalšie mená ľudí, ktorých rozhodne nemožno podozrievať zo sympatií k existujúcemu politickému zriadeniu.

Viacerí z nich osobnostne, inteligenciou, vystupovaním či zručnosťou pri sociálnom kontakte dokážu zakrátko zabojovať o pozíciu vodcu, ktorý sa bude môcť otvorene vymedziť voči Kotlebovi a niekoľkým šedým myšiam, ktoré s ním prekĺzli do poslaneckých lavíc. Schválne, poznáte okrem Kotlebu niekoho z ďalších poslancov ĽSNS? S poslaneckou kanceláriou, asistentkami, platom a množstvom ďalších benefitov sa už Kotleba nebude môcť ďalej hrať na nebezpečného. ĽSNS bude mať na účte od štátu niekoľko miliónov eur za volebný výsledok a jej „vodca” bude na obed sedávať v parlamentnom bufete vedľa poslancov SaS a množstva slovenských Maďarov. To, čo na prvý pohľad vyzerá ako success story, je v skutočnosti koniec Mariána Kotlebu ako vedúcej osobnosti odporu proti systému. Nikdy ňou nebol, ale dokázal hrať svoju divadelnú úlohu pomerne dlho. Parazitovanie na existujúcom systéme a využívanie jeho výhod si vyskúšal už ako banskobystrický župan. S trochou zlomyseľnosti sa možno tešiť na obrázok radového opozičného poslanca Fica sediaceho vedľa „vreca zemiakov“, ktoré onehdá porazilo smeráckeho kandidáta na šéfa krajskej samosprávy. Nebezpečenstvo pre systém? Ani náhodou.

výsledok aktuálneho šoku

Už viac ako týždeň verejný priestor okupuje folklórny súbor, ktorého reálna schopnosť čokoľvek zmeniť a ovplyvniť je limitne blízka nule. Neexistuje strana, ktorá by zariskovala podporiť akýkoľvek návrh zákona z dielne ĽSNS a slová o hrozbe pre demokraciu a štátnosť sú v súvislosti s Kotlebom skôr prejavom aktuálneho šoku, než výsledkom racionálneho uvažovania. Akokoľvek krátka bude životnosť nového parlamentu, na konci volebného obdobia bude na výsledkovej listine tohto podivného spolku svietiť jediná veľká nula – inak povedané, aj keby veľmi chcel, nemá Kotleba ako splniť jediný zo sľubov, pre ktoré ho jeho voliči posunuli do parlamentu. Slovensko prežilo Mečiara, Ľuptáka, Gašparoviča a Fica aj Mezenskej teleportáciu. S prehľadom prežije jedného minivodcu. Problémom Kotlebovho vstupu do parlamentu nie je samotný vstup, ostane izolovaný až do konca volebného obdobia a pre systém samotný nepredstavuje jeho prítomnosť v parlamente riziko.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite