Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

O vede, ktorá chce skúmať šťastie

.vladislav Suvák .časopis .esej

Nedávno som vošiel do viedenského kníhkupectva, v ktorom som nebol takmer dvadsať rokov. Prekvapilo ma, koľko kníh pribudlo v časti vyhradenej pre osobný rozvoj a vedenie života.

Povedal som si, niečo sa zmenilo.

Krátko nato som sa dozvedel, že medzi najpopulárnejšie prednášky na Harvardskej univerzite dnes patrí kurz pozitívnej psychológie Tal Ben-Shahara. Bol som zvedavý, tak som si našiel na youtube tri prednášky a hneď som pochopil, prečo sú také populárne: Všetky boli zamerané na kvalitu života, čiže na to, čo pomáha človeku viesť dobrý život. (Ben-Shaharovi by sa asi nepáčilo, že výraz well-being prekladám ako dobrý život, lebo uňho evokuje skôr osobnú duševnú pohodu, ale pokúsim sa ukázať, že by predsa len mohol vyjadrovať aj čosi viac než pocit spokojnosti.)

Ak sa nám zdá, že po dobrom živote túžia iba ľudia, ktorí prežívajú duševné traumy, mýlime sa. Túžia po ňom aj „zdraví“ a je úplne jedno, či študujú sociológiu, kvantovú chémiu, alebo francúzsku literatúru. Nečudo, že si na univerzite zapisujú prednášku Tal Ben-Shahara. Možno by som si ju zapísal aj ja, hoci sa zas musím priznať, že pred dvadsiatimi rokmi by som sa nad tou možnosťou skôr pousmial. Niečo sa zmenilo.

pokémoni, tarot aj graffiti

Pozitívna psychológia patrí k najnovším smerom v psychológii. Martin Selingman v texte Positive clinical psychology vysvetľuje, že pozitívna psychológia reaguje na stav súčasnej psychológie, ktorá sa zaoberala prevažne štúdiom problémových oblastí ľudskej psychiky, no zanedbávala tie stránky osobnosti, ktoré prispievajú k dobrému životu. Zjednodušene by sme mohli povedať, že hlavným predmetom pozitívnej psychológie nie sú psychické poruchy, ale naopak, duševné zdravie a prevencia. Definuje sa ako veda, ktorá skúma pozitívne vlastnosti človeka (vytrvalosť, zvedavosť), pozitívne emócie (šťastie, lásku) a optimálny spôsob života (čo označuje slovom flow, prúdenie). V nadväznosti na to študuje aj faktory, ktoré ovplyvňujú dobré fungovanie inštitúcií.

Tu sa na chvíľu zastavím. Pozitívna psychológia je úzko spätá s praxou poradenstva a koučovania, čo z nej robí aplikovanú disciplínu. Neviem, do akej miery je opodstatnené nazývať ju vedou, lebo si nedokážem dosť dobre predstaviť, ako chce niekto vedecky študovať lásku alebo humor. No chápem, že jej možnosti v oblasti poradenstva sú obrovské, pretože po lepšej kvalite života túži čoraz viac ľudí, najmä tých, ktorí žijú v bohatých západných krajinách.

Rozvoj pozitívnej psychológie podnietil výskum nových oblastí duševného života. Medzi nimi sa, paradoxne, objavilo aj skúmanie cností. Paradoxne preto, lebo termín cnosť (v angličtine virtue) vôbec nenájdeme v klasických príručkách psychológie. A tak Christopher Peterson a Martin Selingman zostavili v roku 2004 knihu Character strengths and virtues. Zaoberajú sa v nej systematickou klasifikáciou cností, ktorá sa mala stať základom vedy o silných stránkach charakteru.

Ako dospeli Peterson a Selingman k vymedzeniu 6 kľúčových cností a 24 silných stránok charakteru? Svoje návrhy konzultovali so študentmi, s príslušníkmi dievčenských a chlapčenských skautských organizácií, vychádzali zo starých „múdroslovných textov“ (taoistických, konfuciánskych, buddhistických, gréckych, židovských, kresťanských, islamských), inšpiráciu hľadali u známych osobností a filantropov (Franklin, Templeton), v populárnych piesňach, v charakteroch pokémonových hrdinov, v tarotových kartách či dokonca v graffiti.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite