Populizmus Smeru... má to ešte vôbec význam?

Čo získame tým, že označíme Smer za populistickú stranu a vysvetľujeme jej politiku populizmom? Mnoho a nič. Závisí to od spôsobu, akým pojem populizmus používame. Je možné a veľmi bežné uchopiť ho ako politickú nadávku so zámerom dehonestovať politického oponenta. Alebo ho možno poňať ako špecifický spôsob videnia a robenia politiky.

Populizmus totiž v našom verejnom diskurze stratil analytickú schopnosť rozlišovať a vysvetľovať. Stal sa na to príliš široký a začal zahŕňať príliš veľa aktérov s rôznorodými charakteristikami. Dnes môže byť každý populistom. A nie je ani potrebné odôvodňovať, prečo sme ho tak nazvali. Populizmus sa stal etablovanou politickou nadávkou, ktorou označujeme politického aktéra alebo politiky, ktoré sa nám nepáčia.

V rozpore s tým, čo sa pokladá za zrejmé, populizmus nie je „sľubovanie nesplniteľného“ ani ponúkanie „jednoduchých riešení pre komplexné problémy“. Toto je volebný oportunizmus a väčšina politikov ho zvláda a praktizuje. Napokon, podkladanie sa vkusu más a apel na ich emócie tiež nie je samo osebe populizmom, ale významnou stratégiou politickej demagógie. Populisti sú v nej zruční, ale nelíšia sa v tom od iných politikov. V našom videní je populizmus moralistický pohľad na politiku a presvedčenie, že tá má byť prejavom vôle ľudu. A možné prekážky prejavenia tejto vôle môžu a musia byť odstránené.

populizmus ako podpora

Skutočná úloha populizmu v posolstvách strán je prevažne podporná. V prípade Smeru silný antiestablišmentový postoj dominoval – a príležitostný populizmus hral rolu – v počiatočnom „antipolitickom“ období, ale prinajmenšom od začiatku často zosmiešňovanej sociáldemokratizácie strany je Smer predovšetkým ľavicovou stranou. Populizmus, ako aj nacionalizmus a sociálny konzervativizmus sú v jeho posolstvách podpornými naratívmi, ktoré prispievajú k vytváraniu komplexného príbehu o veľkej ľavicovej strane starajúcej sa o ľudí.