Bolo logické, že krátko po Novembri vstúpili do politiky „nepolitickí“ ľudia. Bola to doba, v ktorej mali s oficiálnym fungovaním verejného priestoru skúsenosť iba kariérni komunisti, a všetci ostatní boli v tomto smere začiatočníci.
Ale akí to boli začiatočníci – autentickí ľudia s názorom, odvahou a zmyslom pre spoločné veci. Marcel Strýko, Juraj Flamík, Mikuláš Huba, Fedor Gál, Anton Vavro a desiatky ďalších umelcov, ekonómov, právnikov, ochranárov, ktorí navonok nenosili obleky, ale svetre, a vnútri neboli ani prázdni, ani cynickí, ale hlboko odhodlaní vybojovať krajine slobodu. Boli to zdanlivo nepolitickí ľudia, ktorí však svojím životom, postojmi a snami pomohli položiť základy skutočnej politiky.
Odvtedy prešlo 19 rokov, a všetko je inak. Aj dnes ešte vstupujú do politiky „nepolitickí“ ľudia, začiatočníci. Ale akí sú to začiatočníci – beztvarí nositelia priemeru, zbabelí a poslušní svojim stranám, samoľúbi až hrôza, so zmyslom pre svoje postavenie alebo aspoň svoju verejnú publicitu, ale úplne zbavení schopností – aj schopnosti vnímať krajinu ako celok. Rafaj, Číž, Micheľ, Urbáni, Kovarčík, Cibulková, superpriemer z KDH, veštkyňa zo Smeru, jej kolega Podmanický, bezmenní Csákyho klubisti a zástupy ďalších, čo plnia parlament svojím úbohým obzorom. Už nosia navonok obleky, už vedia hovoriť parlamentné frázy, ale vnútri už niet ani elegancie, ani predstavy o slobode. Sú to zdanlivo politickí ľudia, svojimi postojmi a snami však pomáhajú zbaviť politiku dôvery a obsahu.
Je, samozrejme, normálne, že v politike sú aj „nepolitickí“ ľudia. Ale to, čo sa deje tu, je nebezpečné. Keď aj v lepších stranách ostane len pár vodcov a inak iba neschopný, no ctižiadostivý priemer, keď autentické hľadanie a spor vystrieda všadeprítomné predstieranie, až potom môže Fico jasať. Až vtedy pretvorí krajinu na svoj obraz.
Ale akí to boli začiatočníci – autentickí ľudia s názorom, odvahou a zmyslom pre spoločné veci. Marcel Strýko, Juraj Flamík, Mikuláš Huba, Fedor Gál, Anton Vavro a desiatky ďalších umelcov, ekonómov, právnikov, ochranárov, ktorí navonok nenosili obleky, ale svetre, a vnútri neboli ani prázdni, ani cynickí, ale hlboko odhodlaní vybojovať krajine slobodu. Boli to zdanlivo nepolitickí ľudia, ktorí však svojím životom, postojmi a snami pomohli položiť základy skutočnej politiky.
Odvtedy prešlo 19 rokov, a všetko je inak. Aj dnes ešte vstupujú do politiky „nepolitickí“ ľudia, začiatočníci. Ale akí sú to začiatočníci – beztvarí nositelia priemeru, zbabelí a poslušní svojim stranám, samoľúbi až hrôza, so zmyslom pre svoje postavenie alebo aspoň svoju verejnú publicitu, ale úplne zbavení schopností – aj schopnosti vnímať krajinu ako celok. Rafaj, Číž, Micheľ, Urbáni, Kovarčík, Cibulková, superpriemer z KDH, veštkyňa zo Smeru, jej kolega Podmanický, bezmenní Csákyho klubisti a zástupy ďalších, čo plnia parlament svojím úbohým obzorom. Už nosia navonok obleky, už vedia hovoriť parlamentné frázy, ale vnútri už niet ani elegancie, ani predstavy o slobode. Sú to zdanlivo politickí ľudia, svojimi postojmi a snami však pomáhajú zbaviť politiku dôvery a obsahu.
Je, samozrejme, normálne, že v politike sú aj „nepolitickí“ ľudia. Ale to, čo sa deje tu, je nebezpečné. Keď aj v lepších stranách ostane len pár vodcov a inak iba neschopný, no ctižiadostivý priemer, keď autentické hľadanie a spor vystrieda všadeprítomné predstieranie, až potom môže Fico jasať. Až vtedy pretvorí krajinu na svoj obraz.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.